Verš 2
V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a cez ktorého stvoril aj svet.
Mt 21:38 - Pri pohľade na syna si však vinohradníci povedali: Toto je dedič! Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše.
Gn 1:3 - Boh povedal: Nech je svetlo. A bolo svetlo.
Ž 33:6 - Hospodinovým slovom boli utvorené nebesia a dychom jeho úst všetky ich zástupy.
Jn 1:3 - Ním vzniklo všetko a bez neho nevzniklo nič z toho, čo jestvuje.
Ef 3:9 - a všetkým objasnil, aký je plán tajomstva ukrytý od vekov v Bohu, ktorý všetko stvoril.
Kol 1:16 - Veď v ňom bolo stvorené všetko na nebi i na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny i panstvá, kniežatstvá a mocnosti, všetko je stvorené skrze neho a pre neho.
Verš 3
On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. Keď vykonal očistenie od hriechov, posadil sa po pravici Velebnosti na výsostiach.
2Kor 4:4 - V nich boh tohto veku zatemnil mysle neveriacich, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha.
Flp 2:6 - On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec,
Kol 1:15 - On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený všetkého stvorenia.
Verš 4
Stal sa o toľko dôstojnejším ako anjeli, o koľko vznešenejšie je jeho meno, ktoré zdedil.
Flp 2:9 - Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé meno,
Verš 5
Veď komu z anjelov Boh povedal: Ty si môj syn,ja som ťa dnes splodil?A opäť: Ja budem jeho otcom a on mi bude synom?
Ž 2:7 - Oznamujem rozhodnutie Hospodina. Povedal mi: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil.
Sk 13:33 - Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme: Ty si môj syn,ja som ťa dnes splodil.
Heb 5:5 - Veď ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale oslávil ho ten, čo mu povedal: Ty si môj syn,ja som ťa dnes splodil.
2Sam 7:14 - Budem mu otcom a on mi bude synom. Keď sa previní, potrescem ho palicou a údermi ako kohokoľvek z ľudí.
1Krn 22:10 - On postaví môjmu menu dom. Bude mi synom a ja jemu otcom. Jeho kráľovský trón nad Izraelom natrvalo upevním.
Verš 6
A keď uvádza Prvorodeného na svet, znova hovorí: Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli!
Ž 97:7 - Zahanbia sa všetci, čo slúžia modlám a chvascú sa svojimi bôžikmi. Skloňte sa pred ním všetci bohovia!
Verš 7
O anjeloch hovorí: Svojich anjelov robí vetramia svojich služobníkov ohnivými plameňmi.
Ž 104:4 - Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi.
Verš 8
O Synovi však: Tvoj trón, Bože, je na veky vekova žezlo tvojho práva je žezlom tvojho kráľovstva.
Ž 45:6 - Tvoje ostré šípy zasiahnu srdcia nepriateľov kráľa, národy sa ti poddajú.
Verš 10
A ešte: Ty, Pane, si na začiatku založil zema nebesia sú dielom tvojich rúk.
Ž 102:25 - Hovorím: Môj Bože, neber ma v polovici mojich dní! Tvoje roky pretrvávajú z pokolenia na pokolenie.
Verš 11
Ony sa pominú, ale ty zostávaš;a všetci zostarnú ako odev
Iz 51:6 - Pozdvihnite oči k nebesiam a pozrite dole na zem, lebo nebesá sa rozplynú ako dym a zem sa rozpadne ako odev. Podobne pomrú jej obyvatelia. Moja spása však bude trvať naveky a moja spravodlivosť nezanikne.
2Pt 3:7 - To isté slovo zachováva terajšie nebo i zem pre oheň a deň súdu a záhuby bezbožných ľudí.
2Pt 3:10 - Pánov deň príde ako zlodej. Vtedy sa nebesá s rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené.
Verš 13
A kedy ktorému z anjelov povedal: Seď po mojej pravici,kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám?
Ž 110:1 - Dávidov. Žalm. Výrok Hospodina môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.
Sk 2:34 - Veď Dávid nevstúpil na nebesia, a predsa sám hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
1Kor 15:25 - Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží pod nohy všetkých nepriateľov.
Ef 1:20 - Tú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a posadil v nebi po svojej pravici
Heb 10:12 - No Kristus priniesol jednu obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha.
Hebr 1,1-4 - V rytmickom úvode, ktorý v pôvodine tvorí jedinú vetu, svätopisec oznamuje ústrednú tému listu: Chce dokázať, že osoba Božieho Syna a jeho vykupiteľské dielo je cieľom a korunou Starého zákona, ktorý je len prípravou na Nový zákon a jeho slabým obrazom. Tam Boh zvestoval ľuďom svoje zjavenie nepriamo, prostredníctvom prorokov, tu však priamo, skrze svojho Syna, ktorý je s ním tej istej podstaty – prirodzenosti (= obraz jeho podstaty) a ktorý je stvoriteľom, udržiavateľom a zvrchovaným pánom (= dedičom) vesmíru. Porov. 2 Kor 4, 4; Kol 1, 15 n.; Jn 14, 9.
Hebr 1,2 - "Dedič všetkého" – Boží Syn, ktorý ako Boh je od večnosti pánom všetkého, je aj ako človek ustanovený za dediča a pána všetkého. V ňom sa definitívne splnili prisľúbenia dané praotcom. On je potomkom patriarchov (Gn 15, 3–4; Sir 44, 21; Rim 4, 13) a Dávida (Ž 2, 8); jemu bolo prisľúbené univerzálne kráľovstvo (porov. Dan 2, 44; 7, 14).
Hebr 1,3 - "Zasadol po pravici" – dostal ako človek účasť na Božej moci a vonkajšej sláve Božej veleby a tým aj oslavu svojej ľudskej prirodzenosti (porov. Sk 7, 55).
Hebr 1,4 - "Vznešenejšie meno zdedil" – "Meno" určuje hodnosť osoby a jej postavenie vzhľadom na iných. Aby vynikla hodnosť osoby Ježiša Krista, svätopisec ho porovnáva s anjelmi, ktorí sa v tom čase pokladali za najmocnejšie bytosti vzhľadom na spásu ľudí.
Hebr 1,5-14 - Svätopisec viacerými starozákonnými výrokmi dokazuje, že prisľúbený Mesiáš nie je jednoduchý človek, lebo je vznešenejší od všetkých anjelov. Je Božím Synom (Ž 2, 7) a anjeli sa mu musia klaňať ako svojmu zvrchovanému Pánovi (Ž 97, 8). Má účasť na kráľovskej moci Boha Otca (Ž 45, 5 n.). On je večný, nemeniaci sa a všemohúci Pán vesmíru (Ž 102, 26–28). Boh mu ako rovnému dáva podiel na svojej moci a podrobuje mu všetkých nepriateľov (Ž 110, 1).
Hebr 1,5 - Ž 2, 7; 2 Sam 7, 14. – "Dnes", t. j. od večnosti; u Boha niet nijakej minulosti ani budúcnosti, ale stále trvanie, ustavičná prítomnosť. Splodil ho duchovne, tým, že sám seba od večnosti čo najdokonalejšie poznáva a tomu poznaniu dáva výraz – je ním Božie Slovo.
Hebr 1,6 - Ž 97, 7.
Hebr 1,7 - Ž 104, 4. Slová sú zo žalmu podľa gréckeho alexandrijského prekladu nazývaného Septuaginta, s čím sa zrovnáva i Vulgáta. Nimi svätopisec upozorňuje, že anjeli, čiže posli, sú služobní duchovia, ktorých Boh používa na svoju službu a ktorí rýchle ako vietor a so zápalom ako oheň konajú a oznamujú Božiu vôľu.
Hebr 1,8-9 - Ž 45, 7–8.
Hebr 1,10-12 - Ž 101, 26–28.
Hebr 1,14 - Podľa autora slávou anjelov je, že s láskou pomáhajú ľuďom na ceste spásy, a tak spolupracujú na rozvoji Božieho kráľovstva.
