Dt 4,1 - Mojžiš v predchádzajúcich troch hlavách poukázal na to, čo Pán urobil Izraelitom na ceste do zasľúbenej zeme, najmä ako ich viedol a ako ich ochraňoval. Teraz žiada od svojho ľudu, aby sa Pánovi odvďačili za všetko tým, že každý zachová a vyplní prikázania Pána, svojho Boha.
Dt 4,6-8 - Izraelský národ odlišoval sa od ostatných národov najmä tým, že veril v pravého Boha, ktorý prebýval v jeho strede, a že mal Bohom daný zákon, aký nemal nijaký iný národ. Veľkosť a múdrosť zákona zračí sa v následkoch, aké bude mať jeho dodržiavanie. Je to iste múdry zákon, ktorý zaručuje Izraelitom Pánovu ochranu a istotu. Mojžišov zákon viedol a pripravoval ľudstvo na zákon lásky Ježiša Krista (Gal 3,24).
Dt 4,9-14 - Aby si Izraeliti zachovali miesto medzi národmi, nesmú zabúdať na príbeh na vrchu Horeb, čiže na Sinaji, Ex 19 – 24. Zmluva (v. 13) je vlastne Desatoro (Ex 20,1–17), pretože desať Božích príkazov je základom, jadrom zmluvy medzi Bohom a izraelským národom (Ex 34,28).
Dt 4,15-19 - Boh alebo Anjel Boží zjavoval sa Mojžišovi vo vnímateľnej podobe, keď sa s ním zhováral (Nm 12,8), ľudu sa však takto nikdy nezjavil, azda asi preto, že ľud by mohol z toho ľahko usudzovať, že Boh má nejakú viditeľnú podobu, a stalo by sa to príležitosťou k modloslužbe. Mojžiš zavrhuje každý spôsob modlárstva, zavrhuje uctievanie tvorov alebo uctievanie ich obrazov a sôch. K v. 19 porov. Rim 1,21.24.26. V starom Oriente uctievali sa hviezdy a všetky nebeské telesá ako božské bytosti, a preto ich vplyv na prírodu a ľudstvo považovali za živú osobnú činnosť.
Dt 4,20 - Izraelský národ veľa pretrpel v Egypte. Jeho utrpenie prirovnáva sa k ohnivej peci, kde sa pretápa kov. Pán si ho zachránil pre seba, a preto si ho aj znovu získal, aby mu Izraeliti boli vlastným národom. ,Ako je to dnes', rozumej v dobe Mojžišovej.
Dt 4,24 - Boh žiarlivý, Ex 20,5.
Dt 4,29-31 - Slová "na konci časov" označujú definitívne nastolenie Božieho kráľovstva v epoche novej zmluvy. K v. 31 porov. Ex 34,6.
Dt 4,33 - V starom Oriente prevládalo presvedčenie, že ten, kto videl Boha, musel zomrieť. Podobne aj národ, ktorý počul hlas Boží, mal by zahynúť (Gn 16,13; 32,31; Ex 20,19; 33,20).
Dt 4,34 - Porov. Ex 7–11; 14,14; 15,3; 19,2 n. atď.
Dt 4,41-43 - Porov. Nm 35,6–34, kde Pán nariaďuje určiť šesť miest útočišťa; troje v Predjordánsku a troje v Zajordánsku. Mojžiš tieto miesta určil len provizórne. Jozue ich ustanoví s konečnou platnosťou (Nm 35,10.14; Dt 19,1–13 a Joz 20).
Dt 4,44-49 - Tieto verše sú úvodom k druhej reči Mojžišovej, ku ktorej patrí najmä 5,1 – 11,31, lebo v týchto hlavách je reč o zákone-tóre. Lenže k reči sa môžu pripojiť aj nasledujúce hlavy 12,1 – 27,26, ktoré sú opakovaním a doplnením Mojžišových zákonov z Kníh Exodus, Levitikus a Numeri. – Bet-Peor, či že Fogor, je svätyňa pohanského boha Peora (Nm 23,28; Dt 3,29). O Sehonovi a Ogovi pozri 1,4; 2,31–37; 3,1–7; Nm 21,21–35. O Arabe a Fasge porov. 3,17. Araba-more je Mŕtve more.