Kniha Deuteronómium - 5. Moj.

1 (EKU) Počúvajte, nebesia, budem rozprávať, počúvaj, zem, reč mojich úst!
1 (ROH) Pozorujte, nebesia, ušima, a budem hovoriť! A zem nech počuje reči mojich úst!

2 (EKU) Nech moje poúčanie padá ako dážď, nech moja reč kvapká ako rosa, ako tichý dážď na mladú trávu, ako kvapky na sviežu zeleň.
2 (ROH) Moje naučenie sa bude liať ako hojný dážď; moja mluva bude vlažiť ako rosa; bude jako tichý dážď na mladistvú trávu, jako hustý dážď na bylinu.

3 (EKU) Ja hlásam meno Hospodina, velebte nášho Boha!
3 (ROH) Lebo budem hlásať meno Hospodinovi. Vzdajte velebnosť nášmu Bohu!

4 (EKU) On je Skala, jeho dielo je dokonalé, všetky jeho cesty sú správne. Boh je verný, bez neprávosti, spravodlivý a priamy.
4 (ROH) Skalo, ktorej dielo je dokonalé! Lebo všetky jeho cesty sú spravedlivým súdom. Silný Bôh verný, u ktorého nieto neprávosti; spravedlivý je a priamy.

5 (EKU) Odvrátili sa od neho synovia nezdarní, pokolenie nestále a zvrátené.
5 (ROH) Porušilo sa mu - nie jeho synovia, ich škvrna - prevrátené pokolenie a spletilé.

6 (EKU) Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry? Nie je ti azda Otcom? Patríš mu. On je tvoj Tvorca, on ťa udržuje.
6 (ROH) Či sa tým odplacujete Hospodinovi, bláznivý ľude a nie múdry? Či nie je on tvoj otec, ten, ktorý si ťa nadobudol? On ťa učinil a postavil, aby si stál.

7 (EKU) Rozpomeň sa na dávne dni, uvažuj o rokoch dávnych pokolení, spýtaj sa svojho otca a oznámi ti, svojich starcov a povedia ti,
7 (ROH) Rozpomeň sa na dni minulého veku! Porozumejte rokom pokolenia a pokolenia! Opýtaj sa svojho otca, a oznámi ti, svojich starcov, a povedia ti!

8 (EKU) kedy Najvyšší určoval národom dedičstvo, kedy rozdeľoval ľudských synov, vyznačoval hranice národom a Izraelitom podľa ich počtu.
8 (ROH) Keď delil Najvyšší národom dedičstvo, keď rozdeľoval synov Adamových, staväl hranice jednotlivým ľudstvám podľa počtu synov Izraelových.

9 (EKU) Podielom Hospodina je jeho ľud, Jákob je jeho najdrahším dedičstvom.
9 (ROH) Pretože podielom Hospodinovým je jeho ľud, Jakob povrazcom jeho dedičstva.

10 (EKU) Našiel ho v pustej krajine, v púšti, kde pustota zavýja. Úzkostlivo sa oňho staral, chránil ho ako zrenicu oka.
10 (ROH) Našiel ho v pustej zemi a na pustine, v hukote divokej púšte; obňal ho, mal na neho pozor, ostríhal ho jako zrenicu svojho oka.

11 (EKU) Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach,
11 (ROH) Jako keď orlica povzbudzuje svoje orlíčatá, vznáša sa nad svojimi mláďatami; rozťahuje svoje krýdla, berie ho, nesie ho na svojich perutiach.

12 (EKU) tak aj Hospodin viedol svoj ľud, nebol s ním nijaký cudzí boh.
12 (ROH) Tak ho viedol sám Hospodin, a nebolo s ním boha cudzozemca.

13 (EKU) Priviedol ho na výšiny zeme, živil ho plodinami poľa, dal mu jesť med zo skaly a olej z kremenného brala,
13 (ROH) Dal mu jazdiť po vysokých miestach zeme, a jedol úrody polí; dal mu ssať med zo skaly a olej z tvrdého kameňa,

14 (EKU) kravské maslo, ovčie a kozie mlieko spolu s tukom jahniat, bášanských baranov a capov. Sýtil ho najlepším pšeničným zrnom, pil vzácne víno, šťavu hrozna.
14 (ROH) maslo od kráv a mlieko od drobného stáda, s tukom jahniat baranov z Bázana a kozlov, s tukom pšeničného jadra, a pil si krv hrozna peniacu.

15 (EKU) Stučnel Ješurún a zbujnel, vykŕmil si sa, stučnel si a zmohutnel. Zavrhol Boha, ktorý ho utvoril, potupil Skalu svojej spásy.
15 (ROH) No, keď stučnel Ješurún, kopnul. Stučnel si, stlstol si, vypásol si sa. A tak opustil Boha, ktorý ho učinil, a znevážil si skaly svojho spasenia.

16 (EKU) Cudzími bohmi ho podnecovali k žiarlivosti a ohavnosťami ho dráždili.
16 (ROH) Popudzovali ho k žiarlivosti cudzími bohmi, ohavnosťami ho popudzovali k hnevu.

17 (EKU) Obetovali démonom, čo nie sú Boh, bohom, ktorých nepoznali, bohom, ktorí nedávno povstali, ktorých sa vaši otcovia nebáli.
17 (ROH) Obetovali démonom, nie Bohu, bohom, ktorých neznali, novým, ktorí prišli z blízka, ktorých sa nebáli vaši otcovia.

18 (EKU) Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil.
18 (ROH) Skalu, ktorá ťa splodila, si zanedbal a zabudol si na silného Boha, ktorý ťa sformoval.

19 (EKU) Hospodin to videl a pohrdol synmi a dcérami, čo ho urazili.
19 (ROH) Keď to videl Hospodin, zavrhol s opovržením pre popudzovanie svojich synov a svojich dcér.

20 (EKU) Povedal: Skryjem si tvár pred nimi; uvidím, čo sa s nimi stane. Je to zvrátené pokolenie, neverní synovia.
20 (ROH) A povedal: Skryjem pred nimi svoju tvár, uvidím, čo bude ich koniec, lebo sú oni všelijak prevrátené pokolenie, synovia, v ktorých niet vernosti.

21 (EKU) Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti, dráždili ma svojimi márnymi modlami. Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti, podráždim ich naničhodným národom.
21 (ROH) Oni ma popudzovali k žiarlivosti nie-Bohom, hnevali ma svojimi márnosťami, nuž tedy i ja ich popudím k žiarlivosti nie-ľudom, bláznivým národom ich popudím k hnevu.

22 (EKU) Mojím hnevom vzplanul oheň a šľahá až do hlbín ríše mŕtvych, zožiera zem a jej plody, spaľuje aj základy vrchov.
22 (ROH) Lebo oheň sa roznietil mojím hnevom a bude horieť až do najhlbšieho pekla a požerie zem i jej úrodu a zapáli základy vrchov, takže budú horieť plameňom.

23 (EKU) Nakopím na nich pohromy, svoje šípy vystrieľam na nich,
23 (ROH) Nahromadím na nich zlých vecí, vystrieľam na nich všetky svoje strely.

24 (EKU) budú umierať hladom, hynúť nákazou a zhubnou horúčkou. Pustím na nich dravú zver, usmrtí ich hadí jed.
24 (ROH) Civieť budú hladom a žraní budú pálčivým neduhom a horkým morom; pošlem na nich zub divých šeliem, s jedom plazov, ktorí sa plazia v prachu.

25 (EKU) Vonku ich meč pripraví o deti, hrôza ich zachváti v príbytkoch, mládenca i pannu, dojča i šedivého starca.
25 (ROH) Vonku bude sirotiť meč a vnútri v príbytkoch, bude hubiť strach, i mládenca i pannu, dieťa, požívajúce prsia, so šedivým mužom.

26 (EKU) Povedal som: Rozptýlil by som ich a odstránil ich pamiatku z ľudstva,
26 (ROH) Povedal som, že ich zmetiem, vytriem ich pamiatku zpomedzi ľudí.

27 (EKU) keby som nemusel počítať s nadutosťou nepriateľa, že si protivníci z nepochopenia povedia: Naša ruka zvíťazila, neurobil to Hospodin.
27 (ROH) Keby som sa neobával zloby nepriateľa, že bude popudzovať -, aby vidiac to ich protivníci nevyložili si to vo svojej pýche zle a nepovedali: Naša vyvýšená ruka to bola, a nie Hospodin vykonal všetko toto.

28 (EKU) Je to národ bezradný, chýba mu súdnosť.
28 (ROH) Lebo sú národom, ktorý hynie čo do múdrej rady, a niet v nich rozumnosti.

29 (EKU) Keby boli múdri, pochopili by to, poznali by, ako sa to s nimi skončí.
29 (ROH) Oj, aby boli múdri, aby to pochopili, aby porozumeli tomu, čo bude s nimi potom!

30 (EKU) Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc a dvaja zahnať na útek desaťtisíc? Len ak by ich opustila ich Skala a Hospodin by ich vydal napospas!
30 (ROH) Oj, ako by jeden honil tisíc! A dvaja z nich by obrátili na útek desať tisíc, keby nebolo tak, že ich predala ich Skala, a že ich vydal Hospodin.

31 (EKU) Lebo skala našich nepriateľov nie je ako naša Skala, to dosvedčia aj naši nepriatelia.
31 (ROH) Lebo ich skala nie je ako naša Skala, a naši nepriatelia sú sami toho sudcami.

32 (EKU) Ich vinič pochádza z vinice Sodomy, z gomorských sadeníc, ich hrozno je plné jedu a ich strapce trpké.
32 (ROH) Lebo ich vinič je z viniča Sodomy a z polí Gomory. Ich hrozná sú jedovaté hrozná, a majú horké strapce.

33 (EKU) Ich víno je dračí jed, prudký jed vretenice.
33 (ROH) Ich víno jedom drakov a strašným jedom ľútych hadov.

34 (EKU) Nie je to azda u mňa skryté, zapečatené v mojich pokladniciach?
34 (ROH) Či nie je to skryté u mňa, zapečatené medzi mojimi pokladmi?

35 (EKU) Moja pomsta a odplata sa prejaví vtedy, keď sa im podlomí noha. Deň ich záhuby je blízko, náhle prichádza, čo má na nich prísť.
35 (ROH) Moja je pomsta i odplata, hotová na čas, keď klesne ich noha. Lebo je blízko deň ich záhuby, a spiecha, čo im je prihotovené.

36 (EKU) Hospodin obháji svoj ľud, nad svojimi služobníkmi sa zľutuje. Keď uvidí, že ochabuje ruka a že zajatí i slobodní sú v koncoch,
36 (ROH) Lebo Hospodin bude súdiť svoj ľud, a uľúti sa mu nad jeho služobníkmi, keď uvidí, že ta išla ich pomocná ruka, a že nepozostáva iba zavrený a opustený.

37 (EKU) povie: Kde sú ich bohovia, skala, na ktorú sa spoliehali?
37 (ROH) A povie: Kdeže sú ich bohovia, skala, ku ktorej sa utiekali?

38 (EKU) Kde tí, čo jedávali tuk z ich obiet a z ich nápojových obiet pili víno? Nech vstanú a pomôžu vám, nech sú vašou záštitou!
38 (ROH) Bohovia, ktorí jedli tuk ich bitných obetí, pili víno ich liatych žertví? Nože nech povstanú a pomôžu vám! Nechže je tá vaša skala nad vami záštitou!

39 (EKU) Pozrite teraz, že ja, len ja som a okrem mňa iného Boha niet. Ja usmrcujem, ja oživujem, raním i hojím. Niet nikoho, kto by sa mohol z mojej ruky vytrhnúť.
39 (ROH) A tak teraz vidzte, že ja a len ja som to! A nie je u mňa nijakého Boha. Ja usmrcujem i oživujem, raním a ja tiež uzdravujem, a nie je toho, kto by vytrhol z mojej ruky.

40 (EKU) Lebo k nebu dvíham ruku a vravím: Ja žijem naveky!
40 (ROH) Lebo pozdvihujem svoju ruku k nebesiam a hovorím: Ako že ja žijem na veky!

41 (EKU) Keď nabrúsim svoj blýskavý meč a moja ruka sa chopí súdu, pomstu obrátim na svojich protivníkov, odplatím tým, čo ma nenávidia.
41 (ROH) Ak nabrúsim lesk svojho meča, a moja ruka sa chytí súdu, vrátim pomstu svojim protivníkom, a tým, ktorí ma nenávidia, zaplatím.

42 (EKU) Svoje šípy opojím krvou, krvou zabitých a zajatých; môj meč sa naje mäsa z hlavy nepriateľských vodcov.
42 (ROH) Opojím svoje strely krvou, a môj meč bude žrať mäso; opojím ich krvou zabitého i zajatého, z bujnovlasej hlavy nepriateľa.

43 (EKU) Národy, plesajte nad jeho ľudom, veď Hospodin pomstí krv svojich služobníkov, pomstou odplatí protivníkom a svoju zem i svoj ľud zbaví hriechu.
43 (ROH) Veseľte sa, národy, s jeho ľudom, lebo pomstí krv svojich služobníkov a vráti pomstu svojim protivníkom a pokryje hriech svojej zeme i svojho ľudu.

44 (EKU) Mojžiš prišiel spolu s Jozuom, Núnovým synom, a predniesol ľudu všetky slová tejto piesne.
44 (ROH) Potom prišiel Mojžiš a hovoril všetky slová tej piesne v uši ľudu, on i Hozeáš, syn Núnov.

45 (EKU) Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu,
45 (ROH) A keď dohovoril Mojžiš všetky tie slová celému Izraelovi,

46 (EKU) povedal: Vezmite si k srdcu všetky tieto slová, ktoré vám dnes dávam na svedectvo a prikazujte svojim synom, aby zachovávali a uskutočňovali všetky slová tohto zákona.
46 (ROH) riekol im: Priložte svoje srdce ku všetkým tým slovám, ktoré ja dnes činím svedkami proti vám, ktoré prikážete svojim synom, aby ich ostríhali a činili, všetky slová tohoto zákona.

47 (EKU) Pre vás to nie je prázdna reč, ale to je váš život a týmto slovom budete dlho žiť v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju zaujali, keď prejdete cez Jordán.
47 (ROH) Lebo nie je to prázdne slovo, ktoré by bolo nad vašu možnosť, ale ono je vaším životom, a tým slovom predĺžite svoje dni na zemi, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju zaujali do dedičstva.

48 (EKU) V ten istý deň povedal Hospodin Mojžišovi:
48 (ROH) A Hospodin hovoril Mojžišovi toho istého dňa a riekol:

49 (EKU) Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárim v Moábsku naproti Jerichu a pozri na Kanaán, ktorý dávam Izraelitom do vlastníctva.
49 (ROH) Vyjdi na tento vrch Abárim, na vrch Nébo, ktorý je v Moábskej zemi a ktorý je naproti Jerichu, a vidz zem Kanaán, ktorú ja dám synom Izraelovým do državia.

50 (EKU) Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a bol pripojený k svojmu ľudu,
50 (ROH) A zomri na vrchu, na ktorý ideš, a buď pripojený ku svojmu ľudu, tak ako zomrel Áron, tvoj brat, na vrchu Hore a bol pripojený ku svojmu ľudu,

51 (EKU) lebo ste mi boli neverní medzi Izraelitmi pri vode Meríby pri Kádeši na púšti Sín, pretože ste ma neuctili ako Svätého medzi Izraelitmi.
51 (ROH) pretože ste sa prehrešili proti mne medzi synmi Izraelovými pri vodách sváru v Kádeši na púšti Tsin, pretože ste ma neposvätili medzi synmi Izraelovými.

52 (EKU) Krajinu, ktorú máš pred sebou, síce uzrieš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelitom, nevojdeš.
52 (ROH) Lebo síce uvidíš zem pred sebou, ale ta nevojdeš, do zeme, ktorú ja dám synom Izraelovým.