Kniha Deuteronómium - 5. Moj.

1 (EKU) Počúvajte, nebesia, budem rozprávať, počúvaj, zem, reč mojich úst!
1 (KAT) „Nebesá, čujte, rozprávať budem, zem nech načúva slovám mojich úst!

2 (EKU) Nech moje poúčanie padá ako dážď, nech moja reč kvapká ako rosa, ako tichý dážď na mladú trávu, ako kvapky na sviežu zeleň.
2 (KAT) Nech spŕcha ako dážď moje učenie, nech kvapká sťa rosa moja výrečnosť; ako dážď na zeleň, sťa kvapky na trávnik.

3 (EKU) Ja hlásam meno Hospodina, velebte nášho Boha!
3 (KAT) Lebo budem hlásať Pánovo meno: pripravte oslavu nášmu Pánovi!

4 (EKU) On je Skala, jeho dielo je dokonalé, všetky jeho cesty sú správne. Boh je verný, bez neprávosti, spravodlivý a priamy.
4 (KAT) Skalou je: dokonalé je jeho dielo, lebo všetky jeho cesty sú spravodlivé. Boh je verný a bez neprávosti, spravodlivý je a priamy.

5 (EKU) Odvrátili sa od neho synovia nezdarní, pokolenie nestále a zvrátené.
5 (KAT) Zle sa k nemu zachovali synovia nezdarní, pokolenie zlé a zaťaté.

6 (EKU) Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry? Nie je ti azda Otcom? Patríš mu. On je tvoj Tvorca, on ťa udržuje.
6 (KAT) Takto sa odplácate Pánovi, ľud zadubený a hlúpy?! A nie je on tvoj otec, ktorý ťa stvoril, nie on ťa stvárnil a pevne postavil?

7 (EKU) Rozpomeň sa na dávne dni, uvažuj o rokoch dávnych pokolení, spýtaj sa svojho otca a oznámi ti, svojich starcov a povedia ti,
7 (KAT) Spomni si na dni zašlé dávno, uvážte roky všetkých pokolení! Spýtaj sa svojho otca a on ti vyjaví, starcov svojich a rozpovedia ti:

8 (EKU) kedy Najvyšší určoval národom dedičstvo, kedy rozdeľoval ľudských synov, vyznačoval hranice národom a Izraelitom podľa ich počtu.
8 (KAT) kedy určoval Najvyšší kraje národom, kedy podelil Adamových synov, vymedzil národom hranice dľa počtu synov Izraelových.

9 (EKU) Podielom Hospodina je jeho ľud, Jákob je jeho najdrahším dedičstvom.
9 (KAT) Pánovým podielom je totiž jeho ľud, Jakub je údelom jeho dedičstva.

10 (EKU) Našiel ho v pustej krajine, v púšti, kde pustota zavýja. Úzkostlivo sa oňho staral, chránil ho ako zrenicu oka.
10 (KAT) Našiel ho na pustej zemi, na mieste divokom, v revúcej pustine. Ujal sa ho a dával naň pozor, striehol ho ako zrenicu oka.

11 (EKU) Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach,
11 (KAT) Jak orol zobúdza svoje hniezdo, krúži nad svojimi mláďatami, tak rozpäl svoje krídla, chytil ho, niesol ho na svojich perutiach.

12 (EKU) tak aj Hospodin viedol svoj ľud, nebol s ním nijaký cudzí boh.
12 (KAT) Pán sám ho viedol, nijaký cudzí boh nebol mu na pomoc.

13 (EKU) Priviedol ho na výšiny zeme, živil ho plodinami poľa, dal mu jesť med zo skaly a olej z kremenného brala,
13 (KAT) Doviedol ho na výšiny zeme, sýtil ho poľnými plodmi, sať mu dal med zo skaly a olej z tvrdého kremeňa;

14 (EKU) kravské maslo, ovčie a kozie mlieko spolu s tukom jahniat, bášanských baranov a capov. Sýtil ho najlepším pšeničným zrnom, pil vzácne víno, šťavu hrozna.
14 (KAT) maslo kravské i mlieko od oviec s tukom jahňacím a baraním. Býky a capy z Bášanu s mastným jadrom pšenice, a krv viniča si pil, vína prevzácne.

15 (EKU) Stučnel Ješurún a zbujnel, vykŕmil si sa, stučnel si a zmohutnel. Zavrhol Boha, ktorý ho utvoril, potupil Skalu svojej spásy.
15 (KAT) Jakub jedol a nasýtil sa, stučnel miláčik a spriečil sa, stučnel, vykŕmil, vypásol sa; zanechal Boha, svojho Tvorcu, pohrdol Skalou svojej spásy.

16 (EKU) Cudzími bohmi ho podnecovali k žiarlivosti a ohavnosťami ho dráždili.
16 (KAT) Dráždievali ho cudzími bohmi, rozhorčovali ho ohavnosťami.

17 (EKU) Obetovali démonom, čo nie sú Boh, bohom, ktorých nepoznali, bohom, ktorí nedávno povstali, ktorých sa vaši otcovia nebáli.
17 (KAT) Obetovali besom, čo nie sú bohmi, bohom, o ktorých nemali tušenia. Novým, čo prišli nedávno, ktorých si nectili vaši otcovia.

18 (EKU) Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil.
18 (KAT) Skalu si zanedbal, ktorá ťa zrodila, a zabudol si na Boha, svojho Tvorcu.

19 (EKU) Hospodin to videl a pohrdol synmi a dcérami, čo ho urazili.
19 (KAT) Pán to videl a pohrdol nimi, rozhnevaný svojimi synmi a dcérami.

20 (EKU) Povedal: Skryjem si tvár pred nimi; uvidím, čo sa s nimi stane. Je to zvrátené pokolenie, neverní synovia.
20 (KAT) A povedal: »Svoju tvár ukryjem pred nimi, uvidím, ako skončia, veď sú zvrhlým pokolením, synovia, v ktorých viery niet.

21 (EKU) Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti, dráždili ma svojimi márnymi modlami. Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti, podráždim ich naničhodným národom.
21 (KAT) Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami. Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím.

22 (EKU) Mojím hnevom vzplanul oheň a šľahá až do hlbín ríše mŕtvych, zožiera zem a jej plody, spaľuje aj základy vrchov.
22 (KAT) Bo oheň zažal sa od môjho hnevu a páľou prenikne až na dno podsvetia a zhltne zem i jej plody a do tla vypáli základy hôr;

23 (EKU) Nakopím na nich pohromy, svoje šípy vystrieľam na nich,
23 (KAT) a nakopím im nešťastí na nešťastia a vypustím na nich všetky svoje šípy.

24 (EKU) budú umierať hladom, hynúť nákazou a zhubnou horúčkou. Pustím na nich dravú zver, usmrtí ich hadí jed.
24 (KAT) Umoria sa hladom a spália horúčkou a nákazou odpornou. Aj zuby zverov poštvem na nich a plazy s jedom sa vlečúce po zemi.

25 (EKU) Vonku ich meč pripraví o deti, hrôza ich zachváti v príbytkoch, mládenca i pannu, dojča i šedivého starca.
25 (KAT) Vonku ich bude ničiť meč a hrôza v komorách: mladíka tak ako pannu, kojenca so starcom.

26 (EKU) Povedal som: Rozptýlil by som ich a odstránil ich pamiatku z ľudstva,
26 (KAT) Vyriekol by som: Vnivoč ich privediem, vyhladím pamiatku na nich u ľudu -

27 (EKU) keby som nemusel počítať s nadutosťou nepriateľa, že si protivníci z nepochopenia povedia: Naša ruka zvíťazila, neurobil to Hospodin.
27 (KAT) keby som sa pýchy nepriateľa nebál, aby to ich protivníci nechápali zle, aby azda nevraveli: ‚Naša ruka sa vyvýšila, nič z toho neurobil Pán!'

28 (EKU) Je to národ bezradný, chýba mu súdnosť.
28 (KAT) Lebo ten ľud je bezradný a vnímavosti v nich niet.

29 (EKU) Keby boli múdri, pochopili by to, poznali by, ako sa to s nimi skončí.
29 (KAT) Keby múdri boli, chápali by to, spoznali by, aký ich čaká koniec:

30 (EKU) Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc a dvaja zahnať na útek desaťtisíc? Len ak by ich opustila ich Skala a Hospodin by ich vydal napospas!
30 (KAT) Akože, jeden bude prenasledovať tisíce a dvaja zaženú desaťtisíc? Či nie zato, že ich vlastný Boh predal a Pán ich vydal?!«

31 (EKU) Lebo skala našich nepriateľov nie je ako naša Skala, to dosvedčia aj naši nepriatelia.
31 (KAT) Veď ich boh nie je naroveň nášmu Bohu, aj naši nepriatelia sami sú svedkami!

32 (EKU) Ich vinič pochádza z vinice Sodomy, z gomorských sadeníc, ich hrozno je plné jedu a ich strapce trpké.
32 (KAT) Naisto, z révy Sodomčanov je ich réva a z rolí gomorských; ich hrozno je hrozno otravné, strapce má zhorknuté.

33 (EKU) Ich víno je dračí jed, prudký jed vretenice.
33 (KAT) Dračí jed je ich víno a hadia žlč ukrutná.

34 (EKU) Nie je to azda u mňa skryté, zapečatené v mojich pokladniciach?
34 (KAT) »Vari sa to u mňa neopatruje, zapečatené v mojich pokladniciach?

35 (EKU) Moja pomsta a odplata sa prejaví vtedy, keď sa im podlomí noha. Deň ich záhuby je blízko, náhle prichádza, čo má na nich prísť.
35 (KAT) Moja bude pomsta a odveta v deň, keď sa im podlomia nohy. Veď ich deň záhubný sa približuje a ich krutý osud je nablízku.«

36 (EKU) Hospodin obháji svoj ľud, nad svojimi služobníkmi sa zľutuje. Keď uvidí, že ochabuje ruka a že zajatí i slobodní sú v koncoch,
36 (KAT) Lebo Pán uchránil právo svojho ľudu a milosrdný bude k svojim sluhom. Keď uzrie ochabovať ruku a hynúť otrokov i slobodných,

37 (EKU) povie: Kde sú ich bohovia, skala, na ktorú sa spoliehali?
37 (KAT) povie: »Kdeže sú ich bohovia, skala, ku ktorej sa utiekali?

38 (EKU) Kde tí, čo jedávali tuk z ich obiet a z ich nápojových obiet pili víno? Nech vstanú a pomôžu vám, nech sú vašou záštitou!
38 (KAT) Tí, čo z ich obetí jedávali tuk, obetné víno píjavali od nich? Nože, nech vstanú a nech vám pomôžu, nech sú vám záštitou!

39 (EKU) Pozrite teraz, že ja, len ja som a okrem mňa iného Boha niet. Ja usmrcujem, ja oživujem, raním i hojím. Niet nikoho, kto by sa mohol z mojej ruky vytrhnúť.
39 (KAT) Pozrite: Ja som sám jediný a niet Boha okrem mňa; ja zabíjam, aj život navraciam, zraňujem, aj uzdravujem; a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol!

40 (EKU) Lebo k nebu dvíham ruku a vravím: Ja žijem naveky!
40 (KAT) Veru, pozdvihujem k nebu svoju ruku a poviem: Žiť budem naveky,

41 (EKU) Keď nabrúsim svoj blýskavý meč a moja ruka sa chopí súdu, pomstu obrátim na svojich protivníkov, odplatím tým, čo ma nenávidia.
41 (KAT) keď naostrím si blýskavý svoj meč a priberie sa moja ruka k súdu, vrátim pomstu svojim protivníkom a poodplácam tým, čo ma nenávidia.

42 (EKU) Svoje šípy opojím krvou, krvou zabitých a zajatých; môj meč sa naje mäsa z hlavy nepriateľských vodcov.
42 (KAT) Napojím krvou svoje šípy a môj meč hltať bude mäso - z krvi pobitých a zajatých, z hlavy nepriateľských vodcov!«

43 (EKU) Národy, plesajte nad jeho ľudom, veď Hospodin pomstí krv svojich služobníkov, pomstou odplatí protivníkom a svoju zem i svoj ľud zbaví hriechu.
43 (KAT) Plesajte, národy, nad jeho ľudom, lebo sa vypomstí za krv svojich sluhov, pomstou odplatí svojim protivníkom a očistí svoju zem i svoj ľud!“

44 (EKU) Mojžiš prišiel spolu s Jozuom, Núnovým synom, a predniesol ľudu všetky slová tejto piesne.
44 (KAT) Mojžiš prišiel a hlasno predniesol všetky slová tejto piesne ľudu - on a Nunov syn Jozue.

45 (EKU) Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu,
45 (KAT) A keď Mojžiš dokončil všetky tieto slová, ktoré prednášal Izraelovi,

46 (EKU) povedal: Vezmite si k srdcu všetky tieto slová, ktoré vám dnes dávam na svedectvo a prikazujte svojim synom, aby zachovávali a uskutočňovali všetky slová tohto zákona.
46 (KAT) povedal im: „Uložte si všetky tieto slová, ktoré vám dnes ohlasujem, do srdca a prikazujte ich zachovávať svojim synom, konať a plniť všetko, čo je predpísané v tomto zákone.

47 (EKU) Pre vás to nie je prázdna reč, ale to je váš život a týmto slovom budete dlho žiť v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju zaujali, keď prejdete cez Jordán.
47 (KAT) Lebo sa vám neukladajú nadarmo, ale aby ste skrze ne žili. Keď ich splníte, budete dlho nažive v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju vlastnili, keď prejdete cez Jordán.“

48 (EKU) V ten istý deň povedal Hospodin Mojžišovi:
48 (KAT) A v ten istý deň hovoril Pán Mojžišovi:

49 (EKU) Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárim v Moábsku naproti Jerichu a pozri na Kanaán, ktorý dávam Izraelitom do vlastníctva.
49 (KAT) „Vystúp tam na pohorie Abarim, na vrch Nebo, ktorý je v kraji Moab oproti Jerichu, pozri si krajinu Kanaán, ktorú chcem dať Izraelu do vlastníctva, a tam na vrchu zomri!

50 (EKU) Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a bol pripojený k svojmu ľudu,
50 (KAT) Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu tak, ako umrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a pripojil sa k svojmu ľudu,

51 (EKU) lebo ste mi boli neverní medzi Izraelitmi pri vode Meríby pri Kádeši na púšti Sín, pretože ste ma neuctili ako Svätého medzi Izraelitmi.
51 (KAT) lebo ste sa previnili proti mne uprostred Izraela pri vode Meríba-Kádeš na púšti Sin; pretože ste ma neohlasovali ako Svätého uprostred Izraela.

52 (EKU) Krajinu, ktorú máš pred sebou, síce uzrieš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelitom, nevojdeš.
52 (KAT) Preto len zblízka uvidíš krajinu, ale do krajiny, ktorú dám synom Izraela, nevkročíš.“