  | Kniha Deuteronómium - 5. Moj.Biblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Dt 32, 1-52 |
1 Dt 32, 1 Počúvajte, nebesia, budem rozprávať, počúvaj, zem, reč mojich úst! 2 Dt 32, 2 Nech moje poúčanie padá ako dážď, nech moja reč kvapká ako rosa, ako tichý dážď na mladú trávu, ako kvapky na sviežu zeleň. 3 Dt 32, 3 Ja hlásam meno Hospodina, velebte nášho Boha! 4 Dt 32, 4 On je Skala, jeho dielo je dokonalé, všetky jeho cesty sú správne. Boh je verný, bez neprávosti, spravodlivý a priamy. 5 Dt 32, 5 Odvrátili sa od neho synovia nezdarní, pokolenie nestále a zvrátené. 6 Dt 32, 6 Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry? Nie je ti azda Otcom? Patríš mu. On je tvoj Tvorca, on ťa udržuje. 7 Dt 32, 7 Rozpomeň sa na dávne dni, uvažuj o rokoch dávnych pokolení, spýtaj sa svojho otca a oznámi ti, svojich starcov a povedia ti, 8 Dt 32, 8 kedy Najvyšší určoval národom dedičstvo, kedy rozdeľoval ľudských synov, vyznačoval hranice národom a Izraelitom podľa ich počtu. 9 Dt 32, 9 Podielom Hospodina je jeho ľud, Jákob je jeho najdrahším dedičstvom. 10 Dt 32, 10 Našiel ho v pustej krajine, v púšti, kde pustota zavýja. Úzkostlivo sa oňho staral, chránil ho ako zrenicu oka. 11 Dt 32, 11 Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach, 12 Dt 32, 12 tak aj Hospodin viedol svoj ľud, nebol s ním nijaký cudzí boh. 13 Dt 32, 13 Priviedol ho na výšiny zeme, živil ho plodinami poľa, dal mu jesť med zo skaly a olej z kremenného brala, 14 Dt 32, 14 kravské maslo, ovčie a kozie mlieko spolu s tukom jahniat, bášanských baranov a capov. Sýtil ho najlepším pšeničným zrnom, pil vzácne víno, šťavu hrozna. 15 Dt 32, 15 Stučnel Ješurún a zbujnel, vykŕmil si sa, stučnel si a zmohutnel. Zavrhol Boha, ktorý ho utvoril, potupil Skalu svojej spásy. 16 Dt 32, 16 Cudzími bohmi ho podnecovali k žiarlivosti a ohavnosťami ho dráždili. 17 Dt 32, 17 Obetovali démonom, čo nie sú Boh, bohom, ktorých nepoznali, bohom, ktorí nedávno povstali, ktorých sa vaši otcovia nebáli. 18 Dt 32, 18 Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil. 19 Dt 32, 19 Hospodin to videl a pohrdol synmi a dcérami, čo ho urazili. 20 Dt 32, 20 Povedal: Skryjem si tvár pred nimi; uvidím, čo sa s nimi stane. Je to zvrátené pokolenie, neverní synovia. 21 Dt 32, 21 Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti, dráždili ma svojimi márnymi modlami. Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti, podráždim ich naničhodným národom. 22 Dt 32, 22 Mojím hnevom vzplanul oheň a šľahá až do hlbín ríše mŕtvych, zožiera zem a jej plody, spaľuje aj základy vrchov. 23 Dt 32, 23 Nakopím na nich pohromy, svoje šípy vystrieľam na nich, 24 Dt 32, 24 budú umierať hladom, hynúť nákazou a zhubnou horúčkou. Pustím na nich dravú zver, usmrtí ich hadí jed. 25 Dt 32, 25 Vonku ich meč pripraví o deti, hrôza ich zachváti v príbytkoch, mládenca i pannu, dojča i šedivého starca. 26 Dt 32, 26 Povedal som: Rozptýlil by som ich a odstránil ich pamiatku z ľudstva, 27 Dt 32, 27 keby som nemusel počítať s nadutosťou nepriateľa, že si protivníci z nepochopenia povedia: Naša ruka zvíťazila, neurobil to Hospodin. 28 Dt 32, 28 Je to národ bezradný, chýba mu súdnosť. 29 Dt 32, 29 Keby boli múdri, pochopili by to, poznali by, ako sa to s nimi skončí. 30 Dt 32, 30 Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc a dvaja zahnať na útek desaťtisíc? Len ak by ich opustila ich Skala a Hospodin by ich vydal napospas! 31 Dt 32, 31 Lebo skala našich nepriateľov nie je ako naša Skala, to dosvedčia aj naši nepriatelia. 32 Dt 32, 32 Ich vinič pochádza z vinice Sodomy, z gomorských sadeníc, ich hrozno je plné jedu a ich strapce trpké. 33 Dt 32, 33 Ich víno je dračí jed, prudký jed vretenice. 34 Dt 32, 34 Nie je to azda u mňa skryté, zapečatené v mojich pokladniciach? 35 Dt 32, 35 Moja pomsta a odplata sa prejaví vtedy, keď sa im podlomí noha. Deň ich záhuby je blízko, náhle prichádza, čo má na nich prísť. 36 Dt 32, 36 Hospodin obháji svoj ľud, nad svojimi služobníkmi sa zľutuje. Keď uvidí, že ochabuje ruka a že zajatí i slobodní sú v koncoch, 37 Dt 32, 37 povie: Kde sú ich bohovia, skala, na ktorú sa spoliehali? 38 Dt 32, 38 Kde tí, čo jedávali tuk z ich obiet a z ich nápojových obiet pili víno? Nech vstanú a pomôžu vám, nech sú vašou záštitou! 39 Dt 32, 39 Pozrite teraz, že ja, len ja som a okrem mňa iného Boha niet. Ja usmrcujem, ja oživujem, raním i hojím. Niet nikoho, kto by sa mohol z mojej ruky vytrhnúť. 40 Dt 32, 40 Lebo k nebu dvíham ruku a vravím: Ja žijem naveky! 41 Dt 32, 41 Keď nabrúsim svoj blýskavý meč a moja ruka sa chopí súdu, pomstu obrátim na svojich protivníkov, odplatím tým, čo ma nenávidia. 42 Dt 32, 42 Svoje šípy opojím krvou, krvou zabitých a zajatých; môj meč sa naje mäsa z hlavy nepriateľských vodcov. 43 Dt 32, 43 Národy, plesajte nad jeho ľudom, veď Hospodin pomstí krv svojich služobníkov, pomstou odplatí protivníkom a svoju zem i svoj ľud zbaví hriechu. 44 Dt 32, 44 Mojžiš prišiel spolu s Jozuom, Núnovým synom, a predniesol ľudu všetky slová tejto piesne. 45 Dt 32, 45 Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu, 46 Dt 32, 46 povedal: Vezmite si k srdcu všetky tieto slová, ktoré vám dnes dávam na svedectvo a prikazujte svojim synom, aby zachovávali a uskutočňovali všetky slová tohto zákona. 47 Dt 32, 47 Pre vás to nie je prázdna reč, ale to je váš život a týmto slovom budete dlho žiť v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju zaujali, keď prejdete cez Jordán. 48 Dt 32, 48 V ten istý deň povedal Hospodin Mojžišovi: 49 Dt 32, 49 Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárim v Moábsku naproti Jerichu a pozri na Kanaán, ktorý dávam Izraelitom do vlastníctva. 50 Dt 32, 50 Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a bol pripojený k svojmu ľudu, 51 Dt 32, 51 lebo ste mi boli neverní medzi Izraelitmi pri vode Meríby pri Kádeši na púšti Sín, pretože ste ma neuctili ako Svätého medzi Izraelitmi. 52 Dt 32, 52 Krajinu, ktorú máš pred sebou, síce uzrieš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelitom, nevojdeš.
| | | Dt 32, 1-52 |
Verš 35
Moja pomsta a odplata sa prejaví vtedy, keď sa im podlomí noha. Deň ich záhuby je blízko, náhle prichádza, čo má na nich prísť.
Rim 12:19 - Milovaní, nepomstite sa sami, ale dajte miesto hnevu. Veď je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím,hovorí Pán.
Heb 10:30 - Veď poznáme toho, kto povedal: Mne patrí pomsta, ja sa odplatím.A inde: Pán bude súdiť svoj ľud.
1Pt 2:23 - Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, ale všetko odovzdal tomu, čo spravodlivo súdi.
Verš 39
Pozrite teraz, že ja, len ja som a okrem mňa iného Boha niet. Ja usmrcujem, ja oživujem, raním i hojím. Niet nikoho, kto by sa mohol z mojej ruky vytrhnúť.
Dt 4:35 - Smel si to vidieť, aby si poznal, že Hospodin je Boh a okrem neho iného niet.
Iz 45:5 - Ja som Hospodin, iného niet. Okrem mňa niet Boha. Opásal som ťa, hoci si ma nepoznal.
Iz 45:18 - Lebo takto hovorí Hospodin, stvoriteľ nebies: On je Boh, ktorý utvoril zem, urobil ju, on ju upevnil. Nestvoril ju pustú, ale na bývanie ju utvoril. Ja som Hospodin a iného niet.
Iz 45:22 - Obráťte sa ku mne a zachráňte sa, všetky končiny zeme, lebo ja som Boh a iného niet!
1Sam 2:6 - Hospodin usmrcuje i oživuje, vrhá do ríše mŕtvych i vyvádza odtiaľ.
Verš 43
Národy, plesajte nad jeho ľudom, veď Hospodin pomstí krv svojich služobníkov, pomstou odplatí protivníkom a svoju zem i svoj ľud zbaví hriechu.
Rim 15:10 - A opäť hovorí: Pohania, radujte sa s jeho ľudom!
Verš 49
Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárim v Moábsku naproti Jerichu a pozri na Kanaán, ktorý dávam Izraelitom do vlastníctva.
Nm 27:12 - Hospodin povedal Mojžišovi: Vystúp na tento vrch v pohorí Abárim a pozri na krajinu, ktorú som dal Izraelitom.
Verš 50
Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a bol pripojený k svojmu ľudu,
Nm 27:13 - Uvidíš ju a budeš pripojený k svojmu ľudu, tak ako bol pripojený tvoj brat Áron.
Nm 33:38 - Vtedy na Boží rozkaz vyšiel kňaz Áron na vrch Hór, kde v štyridsiatom roku po odchode Izraelitov z Egypta prvý deň piateho mesiaca zomrel.
Verš 51
lebo ste mi boli neverní medzi Izraelitmi pri vode Meríby pri Kádeši na púšti Sín, pretože ste ma neuctili ako Svätého medzi Izraelitmi.
Nm 20:12 - Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: Pretože ste neuverili, keď ste mali pred očami Izraelitov dosvedčiť moju svätosť, neuvediete toto zhromaždenie do krajiny, ktorú mu dám.
Verš 21
Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti, dráždili ma svojimi márnymi modlami. Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti, podráždim ich naničhodným národom.
Rim 10:19 - Pýtam sa teda: Azda to Izrael nepochopil? Už v Mojžišovi sa hovorí: Ja vzbudím vašu žiarlivosť voči tým, ktorí nie sú národom,vyvolám váš hnev voči nerozumnému národu.
Verš 22
Mojím hnevom vzplanul oheň a šľahá až do hlbín ríše mŕtvych, zožiera zem a jej plody, spaľuje aj základy vrchov.
Jer 15:14 - Urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo môj hnev sa rozpálil a blčí proti vám.
Dt 32,1 - Mojžišova pieseň je jednou z najkrajších čiastok Starého zákona. Krása slov, hlbokosť myšlienok, vážnosť výrazov a najmä velebnosť, ktorou Mojžiš necháva hovoriť Boha, dávajú piesni silu a moc, čo priam zatrasie ľudským srdcom. V prorockom duchu Mojžiš sa prenáša do časov, keď Izraeliti žijú v zasľúbenej zemi, žijú v blahobyte a zabúdajú na svojho Dobrodincu, na Pána. Za odpad a nevďačnosť zastihne ich trest. Avšak Pán nezabudne na svoje milosrdenstvo. Boh nezničí nacelkom svoj nevďačný národ, zmiluje sa nad ním a zachráni ho.
Dt 32,1-6 - Ide o najvážnejšiu vec, preto si Mojžiš volá za svedkov celý svet, nebesá i zem. Ony budú svedkami Mojžišovej výstrahy a toho, čo Boh uskutoční v čase. Svojimi slovami chce Mojžiš obmäkčiť srdcia ľudu, chce ich zúrodniť, aby zostali verné Pánovi. Predmetom piesne je Pán, jeho skutky, preto si pieseň zasluhuje, aby ju ľud vypočul a tým vzdával Bohu česť. – Skala (v. 4), Boh je Skalou, pretože sa nemení a je verný vo svojich prísľuboch a je aj pevnou ochranou pre svoj ľud.
Dt 32,7 - Mojžiš sa prihovára k budúcim pokoleniam a preto hovorí z ich hľadiska, uvažujúc o tom všetkom, ako sa Pán staral o ľud, pokým ho nevoviedol do zasľúbenej zeme, kde ho obdaril pozemskými dobrodeniami. "Vymedzil národom hranice" (v. 8), t. j. kanaánskym kmeňom, ktorých územie v budúcnosti mali zaujať Izraeliti.
Dt 32,10-12 - Našiel – v zmysle, že Pán našiel Izraela ako zatúlanú ovcu na nebezpečnom mieste. Potom sa staral s otcovskou láskou o svoj ľud za celý čas putovania po púšti, kým ho nedoviedol na bezpečné miesto, do zasľúbenej zeme.
Dt 32,13 - Výšiny zeme sú palestínske vrchy. Na nich rastú stromy, z ktorých ovocia sa dá pripraviť sladká šťava a olej (palmy a olivy). V Palestíne v tých časoch žili včely nadivoko. Zdržiavali sa v skalných dierach, v jaskyniach, v dutých stromoch a v hustých kriakoch (1 Sam 14,24–27). Oliva sa najlepšie drží v kamenistej pôde, preto možno povedať, že olej je z tvrdého kremeňa.
Dt 32,14 - Bášanský kraj bol známy chovom dobytka (Nm 21,33). Mastné jadro pšenice, čiže najlepšiu pšeničnú múku. Krv viniča – víno, mušt.
Dt 32,15 - V hojnosti životných darov Izrael zabudol na Pána. Namiesto toho, aby sa poďakoval za dary svojmu Pánovi, opustil ho a oddal sa modlárstvu. Miláčik, hebr. ješurún, označuje Izrael. V slovách však badať trpkú iróniu.
Dt 32,17 - O ktorých nemali tušenia, t. j. Pána mohli poznať z jeho skutkov a zo starostlivosti, ktorú im preukazoval. O bohoch pohanských, čo uctievali kanaánske národy, nevedeli však Izraeliti mnoho. Boli to teda noví bohovia pre Židov. Mala to byť prísna výstraha pre Židov, aby sa chránili modloslužby.
Dt 32,22 - Hnev Boží sa prirovnáva k ohňu, ktorý páli a ničí všetko na zemi i pod zemou (Iz 1,31; 30,27 atď.).
Dt 32,23 - Šípy sú Božie tresty a navštívenia.
Dt 32,25 - Na bojiskách popadajú a doma pohynú od strachu a násilia, čo bude páchať nepriateľ.
Dt 32,26-27 - Boh by nacelkom vyhubil izraelský národ, keby nebral ohľad na svoju česť. Neurobí to, lebo nechce, aby sa nepriatelia vo svojej nevedomosti pýšili, že oni premohli a zničili Izrael (9,28; Ex 32,12; Nm 14,13–16; Iz 10,5 atď.).
Dt 32,28-31 - Národ, ktorý chce žiť a usiluje sa o svoj pokojamilovný a šťastný život, ten zničiť nemožno. A tak sa to stávalo v mnohom prípade aj s národom židovským, ktorý nepriatelia nezničili proti jeho a Božej vôli.
Dt 32,35 - Nepriatelia Izraela pohynú, lebo ich skutky sú skutky sodomských nešťastníkov, ich mravná skaza chystá im blízky koniec, pretože Pán o všetkom vie a na všetko pamätá (v. 34).
Dt 32,36 - Keď ľudu bude najhoršie, keď bude blízko záhuby, vtedy ho Pán vyslobodí a zachráni.
Dt 32,40 - Boh uskutoční svoje hrozby, potresce pohanov za preliatu izraelskú krv. Autor tu obraznými výrazmi chce vypuklejšie zdôrazniť več nú priazeň Božiu k svojim verným a zbožným, ktorých v Starom zákone reprezentuje národ židovský.
Dt 32,43 - Napokon aj pohania uznajú, keď Pán vyslobodí Izrael z ich rúk, že len Pán je pravým Bohom. Prostredníctvom Izraela poznajú ostatné národy pravého Boha, ktorého budú oslavovať (Ž 47,2; 66,8; 67,4 atď.).
Dt 32,48-52 - Porov. Nm 27,12–14 a 20,12.
