  | Kniha Deuteronómium - 5. Moj.Biblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Dt 21, 1-23 |
1 Dt 21, 1 Ak sa na území, ktoré ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si ho obsadil, na poli nájde telo zavraždeného človeka, no nevie sa, kto ho zabil, 2 Dt 21, 2 vyjdú tvoji starší i sudcovia a odmerajú vzdialenosť od okolitých miest k zavraždenému. 3 Dt 21, 3 Keď sa zistí, ktoré mesto je k zavraždenému najbližšie, vezmú starší toho mesta jalovicu, ktorá ešte nepracovala a nebola zapriahnutá v jarme. 4 Dt 21, 4 Starší toho mesta privedú jalovicu k potoku so stále tečúcou vodou, na miesto, kde sa dosiaľ neoralo ani nesialo, a tam pri potoku zlomia jalovici šiju. 5 Dt 21, 5 Potom pristúpia kňazi Léviovci, pretože ich si Hospodin, tvoj Boh, vyvolil, aby mu slúžili, v mene Hospodina požehnávali a podľa ich výroku riešil sa každý spor i každé ublíženie na tele. 6 Dt 21, 6 Všetci starci toho mesta, ktoré je najbližšie k zavraždenému, umyjú si ruky nad jalovicou, ktorej pri potoku zlomili šiju. 7 Dt 21, 7 Potom vyhlásia: Naše ruky nepreliali túto krv ani naše oči to nevideli. 8 Dt 21, 8 Hospodin, odpusť svojmu izraelskému ľudu, ktorý si vykúpil. Nedovoľ preliať nevinnú krv uprostred svojho izraelského ľudu. Tak budú zbavení viny za preliatie krvi. 9 Dt 21, 9 Vinu za preliatie nevinnej krvi odstrániš zo svojho stredu, keď budeš konať, čo je správne pred Hospodinom. 10 Dt 21, 10 Keď odídeš do boja proti svojim nepriateľom, a Hospodin, tvoj Boh, ti ich vydá do rúk, a keď si z nich odvedieš zajatcov 11 Dt 21, 11 a uzrieš medzi zajatcami ženu krásnej postavy a ty si ju obľúbiš, môžeš si ju vziať za ženu. 12 Dt 21, 12 Potom ju uvedieš do svojho domu. Ona si oholí hlavu a ostrihá si nechty, 13 Dt 21, 13 vyzlečie si šaty, v ktorých bola zajatá, a bude bývať v tvojom dome. Celý mesiac bude oplakávať svojho otca a svoju matku. Potom smieš k nej vojsť, staneš sa jej manželom a ona bude tvojou ženou. 14 Dt 21, 14 Ak sa ti potom znepáči, prepustíš ju a bude voľná. Nesmieš ju predať ani hrubo s ňou zaobchádzať, lebo si ju ponížil. 15 Dt 21, 15 Ak niektorý muž má dve ženy, jednu miluje a druhú nie, a ak mu milovaná i nemilovaná porodia synov a prvorodený bude synom nemilovanej, 16 Dt 21, 16 potom v deň, keď bude rozhodovať o dedičstve pre svojich synov, právo prvorodeného nesmie priznať synovi milovanej na úkor prvorodeného syna nemilovanej. 17 Dt 21, 17 Syna nemilovanej však uzná za prvorodeného a dá mu dvojnásobný podiel zo všetkého, čo má, lebo je prvotinou jeho sily. Jemu patrí právo prvorodenstva. 18 Dt 21, 18 Ak má niekto vzdorovitého a zanovitého syna, ktorý neposlúcha svojho otca ani svoju matku a nedbá na ich napomínanie, 19 Dt 21, 19 jeho otec a matka nech ho chytia, privedú k starším mesta k miestnej bráne 20 Dt 21, 20 a povedia: Tento náš syn je vzdorovitý a zanovitý, neposlúcha nás, je zhýralec a pijan. 21 Dt 21, 21 Potom nech ho všetci muži mesta ukameňujú. Jeho smrťou odstrániš zlo zo svojho prostredia. Nech to počuje celý Izrael a bojí sa. 22 Dt 21, 22 Keby sa niekto dopustil takého zločinu, za ktorý sa vynáša rozsudok smrti, a bol by obesený na drevo, 23 Dt 21, 23 nenecháš jeho mŕtvolu na dreve cez noc, ale musíš ho pochovať ešte v ten deň, lebo obesenec je Bohom prekliaty. Preto si nepoškvrň pôdu, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva.
| | | Dt 21, 1-23 |
Verš 17
Syna nemilovanej však uzná za prvorodeného a dá mu dvojnásobný podiel zo všetkého, čo má, lebo je prvotinou jeho sily. Jemu patrí právo prvorodenstva.
1Krn 5:1 - Synovia Rúbena, prvorodeného Izraelovho. Bol síce prvorodený, no keď poškvrnil lôžko svojho otca, právo prvorodeného prešlo na synov Jozefa, syna Izraelovho, takže v rodovom zozname nevystupoval ako prvorodený.
Gn 49:3 - Rúben, ty si môj prvorodený, moja sila a prvotina mojej mužnosti. Oplývaš vznešenosťou, oplývaš silou.
Verš 23
nenecháš jeho mŕtvolu na dreve cez noc, ale musíš ho pochovať ešte v ten deň, lebo obesenec je Bohom prekliaty. Preto si nepoškvrň pôdu, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva.
Gal 3:13 - Kristus nás vykúpil z kliatby zákona tým, že sám sa stal kliatbou za nás, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve,
Dt 21,1-9 - Každá vyliata krv volá k nebu o pomstu (Gn 4,10). V tom prípade, keď sa vrah nedal zistiť, museli akosi na základe spoločnej zodpovednosti úkon zmierenia vykonať tí, čo najbližšie bývali k miestu, kde sa stala vražda. Starší a sudcovia zastupujú celú pospolitosť. Skutočnosť, že sa mala vybrať jalovica, čo nenosila jarmo, a že sa mala zabiť na ne obrábanej pôde, naznačuje, že nešlo o svetskú vec, lež o náboženský úkon. Umývanie rúk nad zabitou jalovicou (v. 6) znázorňovalo nevinnosť obyvateľov príslušného mesta, čo sa týka vraždy (Ž 26,6; Mt 27,24).
Dt 21,10-14 - Prípad nemá na zreteli Kanaánčanky, pretože aj tie museli byť povraždené (7,3). Ide o zaja té ženy z iných národov, ale nie o tie, čo obývali Palestínu pred príchodom Izraelitov. Takáto žena mimopalestínskeho pôvodu bola len otrokyňou a vo všetkom sa musela podrobiť zákonom svoj ho pána. Preto nebolo tu nebezpečenstva, že žena zvedie svojho muža k odpadu od Pána a nevere. Ostrihať si vlasy atď. bolo znakom smútku (Lv 14,8; Nm 8,7).
Dt 21,15-17 - Zdá sa, že v starších predmojžišských časoch v rozhodovaní o práve prvorodeného mal otec istú voľnosť. Mohol preniesť právo prvorodeného aj na mladšieho syna (Gn 27,4; 49,3.4). Tu sa zastáva právo toho, čo je skutočne prvorodený, bez ohľadu na to, či je synom hlavnej, či vedľajšej manželky, či slobodnej, či otrokyne.
Dt 21,18-21 - Mojžiš neuznáva otcovo právo na život a smrť dieťaťa.
Dt 21,22-23 - Ide tu o popraveného človeka, ktorého mŕtvola sa potom obesila na kôl (Gn 40,19; Joz 10,26 n.; 2 Sam 4,12). V zločincovej mŕtvole je zosobnená kliatba, ktorú vyriekol sám Boh ústami sudcov. Táto kliatba by poškvrňovala izraelskú zem, preto mŕtvola sa musela pochovať ešte v ten deň, keď sa vykonala poprava. Rozsudok smrti sa vykonal kameňovaním. Obesenie mŕtvoly naznačovalo zväčšenie trestu a bolo aj výstrahou pre žijúcich.
