Kniha Deuteronómium - 5. Moj.

1 (EKU) Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu za Jordánom na púšti, v Arábe naproti Súfu, medzi Páranom a Tófelom, Lábanom, Chacerótom a Dí-Záhabom.
1 (ROH) Toto sú slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Izraelovi za Jordánom na púšti, na rovine naproti Červenému moru, medzi Fáranom a Tofelom, medzi Lábanom a Chacerótom a medzi Dí-zahábom.

2 (EKU) Cesta z Horebu cez Seírske pohorie až po Kádeš-Barneu trvá jedenásť dní.
2 (ROH) Je to jedenásť dní cesty od Horeba cestou cez vrch Seir po Kádeš-barneu.

3 (EKU) V štyridsiatom roku, v prvý deň jedenásteho mesiaca, povedal Mojžiš Izraelitom všetko, čo im mal na príkaz Hospodina oznámiť.
3 (ROH) A stalo sa štyridsiateho roku, jedenásteho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že hovoril Mojžiš synom Izraelovým všetko, čo mu prikázal Hospodin o nich,

4 (EKU) Bolo to potom, ako porazil amorejského kráľa Síchona, ktorý sídlil v Chešbóne, a bášanského kráľa Óga, ktorý sídlil v Aštaróte, v Edrei.
4 (ROH) potom, keď už bol porazil Síchona, amorejského kráľa, ktorý býval v Chešbone, a Óga, bázanského kráľa, ktorý býval v Aštaróte, v Edrei.

5 (EKU) V Moábsku, za Jordánom, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon:
5 (ROH) Za Jordánom, v Moábskej zemi, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon a povedal:

6 (EKU) Hospodin, náš Boh, nám na Horebe povedal: Už dosť dlho bývate na tomto vrchu.
6 (ROH) Hospodin, náš Bôh, nám hovoril na Horebe a riekol takto: Už ste sa dosť nabývali na tomto vrchu.

7 (EKU) Obráťte sa a vydajte sa na cestu. Vystúpte na pohorie Amorejčanov a k všetkým obyvateľom v Arábe, na pohorí a v Nížine, v Negeve a na morskom pobreží, vojdite do Kanaánu a Libanonu až k Veľrieke, rieke Eufrat.
7 (ROH) Obráťte sa, rušajte sa a vojdite do vrchov Amoreja a na všetky jeho súsedné miesta na rovine, na vrchu a na nížine, na juhu a na pobreží mora, do zeme Kananeja a k Libanonu až po veľkú rieku, po rieku Eufrates.

8 (EKU) Pozrite, dávam vám túto krajinu. Vojdite do nej a obsaďte ju! Je to krajina, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil dať vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi, Jákobovi a ich potomstvu.
8 (ROH) Vidz, dal som zem pred vami! Vojdite a zaujmite zem dedične, o ktorej prisahal Hospodin vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ju dá im a ich semenu po nich. -

9 (EKU) Vtedy som vám povedal: Ja sa už ďalej nevládzem o vás starať.
9 (ROH) A povedal som vám toho času: Nemôžem vás samotný uniesť.

10 (EKU) Hospodin, váš Boh, vás tak rozmnožil, že dnes vás je už toľko ako hviezd na nebi.
10 (ROH) Hospodin, váš Bôh, vás rozmnožil, že hľa, je vás dnes čo do množstva jako hviezd na nebi.

11 (EKU) Nech Hospodin, Boh vašich otcov, ešte stisícnásobí váš počet a nech vás požehnáva, ako vám to sľúbil.
11 (ROH) Hospodin, Bôh vašich otcov, nech ráči pridať k vám ešte tisíckrát toľko, koľko vás je, a nech vás požehná, tak ako hovoril o vás.

12 (EKU) Ako by som mohol sám znášať vaše ťažkosti, bremená a spory?!
12 (ROH) Akože ponesiem samotný vašu ťarchu, vaše bremä a vašu zvadu?!

13 (EKU) Priveďte zo svojich kmeňov múdrych, rozvážnych a skúsených mužov a ustanovím ich za vašich náčelníkov.
13 (ROH) Vyberte si mužov, múdrych, rozumných a známych, zo svojich pokolení, a ustanovím ich za hlavy nad vami.

14 (EKU) Vy ste mi odpovedali: Tvoj návrh je dobrý.
14 (ROH) A na to ste mi odpovedali a riekli ste: To je dobrá vec, o ktorej hovoríš, aby sme ju učinili.

15 (EKU) Vašich kmeňových náčelníkov, múdrych a skúsených mužov, ktorých ste mi priviedli, som vám ustanovil za veliteľov, a to ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov, ako aj za správcov vašich kmeňov.
15 (ROH) A tedy som vzal hlavy vašich pokolení, mužov to múdrych a známych, a dal som ich za hlavy nad vami, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi a za náčelníkov nad desiatimi a za správcov vašich pokolení.

16 (EKU) Vtedy som prikázal vašim sudcom: Vypočujte svojich bratov a súďte spravodlivo, či už má niekto spor so svojím bratom alebo s cudzincom.
16 (ROH) A prikázal som vašim sudcom toho času povediac: Vypočuť obe strany svojich bratov a budete súdiť spravedlivo medzi človekom a medzi jeho bratom a medzi jeho pohostínom.

17 (EKU) Pri súde neberte ohľad na osobu, vypočujte rovnako malého i veľkého, nikoho sa nebojte, lebo súd patrí Bohu! Zložitý prípad zverte mne a ja o ňom rozhodnem.
17 (ROH) Nebudete hľadieť v súde na osobu, ale vypočujete ako malého tak veľkého, nebudete sa báť nikoho, lebo súd je Boží. A vec, ktorá by vám bola priťažká, donesiete ku mne, a ja ju vypočujem.

18 (EKU) Nato som vám dal aj všetky pokyny o tom, čo máte robiť.
18 (ROH) A toho času som vám prikázal všetky veci, ktoré máte činiť.

19 (EKU) Potom sme sa pohli od Horebu a putovali sme po tej veľkej a strašnej púšti, ktorú ste videli na ceste k Amorejskému pohoriu, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh, a došli sme až do Kádeš-Barney.
19 (ROH) Potom sme sa rušali od Horeba a prešli sme celú tú púšť, veľkú a strašnú, ktorú ste videli, cestou k vrchu Amoreja, tak ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh, a prišli sme až do Kádeš-barnee.

20 (EKU) Tam som vám povedal: Prišli ste k Amorejskému pohoriu, ktoré nám dáva Hospodin, náš Boh.
20 (ROH) A povedal som vám: Prišli ste až po vrch Amoreja, ktorý nám dá Hospodin, náš Bôh.

21 (EKU) Pozri, Hospodin, tvoj Boh, ti dal krajinu, ktorá je pred tebou. Choď, obsaď ju, ako ti to prikázal Hospodin, Boh tvojich otcov! Neboj sa a nestrachuj!
21 (ROH) Nože vidz, Hospodin, tvoj Bôh, dal pred tebou zem, vyjdi hore a zaujmi dedične, tak ako hovoril Hospodin, Bôh tvojich otcov, o tebe. Neboj sa ani sa nestrachuj!

22 (EKU) Vtedy ste všetci pristúpili ku mne s návrhom: Pošlime vopred mužov, ktorí preskúmajú krajinu a podajú nám správu o ceste, ktorou sa máme uberať, ako aj o mestách, do ktorých sa máme dostať.
22 (ROH) Potom ste prišli ku mne všetci a povedali ste: Pošlime mužov pred sebou, ktorí nám prezkúmajú zem a podajú nám zprávu, aj o ceste, ktorou máme ísť hore do nej, ako aj o mestách, ku ktorým prijdeme.

23 (EKU) Tento váš návrh sa mi páčil, preto som spomedzi vás vybral dvanásť mužov, po jednom z každého kmeňa.
23 (ROH) To slovo sa mi ľúbilo, a vzal som z vás dvanástich mužov, po jednom mužovi z každého pokolenia.

24 (EKU) Tí sa vybrali na výzvedy, vystúpili na pohorie, prišli až do údolia Eškól a preskúmali ho.
24 (ROH) A obrátiac sa išli hore na vrchy a prišli až po dolinu Eškol a prešpehovali zem.

25 (EKU) Priniesli nám z plodov tej krajiny, čo vzali so sebou, a podali nám túto správu: Krajina, ktorú nám dáva Hospodin, náš Boh, je dobrá.
25 (ROH) A vzali so sebou z ovocia zeme a doniesli dolu k nám a podali nám zprávu a povedali: Je to dobrá zem, ktorú nám dá Hospodin, náš Bôh.

26 (EKU) Vy ste však odmietli vystúpiť a rozkazu Hospodina, svojho Boha, ste sa vzopreli.
26 (ROH) Avšak nechceli ste ísť hore, ale vzbúrili ste sa proti rozkazu Hospodina, svojho Boha,

27 (EKU) Reptali ste vo svojich stanoch a hovorili ste: Hospodin nás vyviedol z Egypta z nenávisti, aby nás vydal do rúk Amorejčanov a zahubil nás.
27 (ROH) a reptali ste vo svojich stánoch a povedali ste: Preto, že nás nenávidí Hospodin, preto nás vyviedol z Egyptskej zeme, aby nás vydal do ruky Amoreja, aby nás zahladil.

28 (EKU) Kam to vlastne ideme? Naši bratia nás znechutili, keď vraveli: Ľud je tam zdatnejší a vyšší než my, mestá sú veľké a opevnené až po nebo a videli sme tam aj Anákov.
28 (ROH) Kam pojdeme hore? Naši bratia veľmi zmalátnili naše srdce hovoriac: Je to veľký ľud a vyšší, ako sme my; a mestá sú veľké a ohradené až do neba, ba ešte aj synov Enákových sme tam videli.

29 (EKU) Vtedy som vám povedal: Neľakajte sa ich, nemajte pred nimi strach!
29 (ROH) A povedal som vám: Nedeste sa ani sa ich nebojte.

30 (EKU) Hospodin, váš Boh, ktorý vás predchádza, bude sám bojovať za vás, ako to zjavne robil s vami v Egypte
30 (ROH) Hospodin, váš Bôh, ktorý ide pred vami, on bude bojovať za vás, zrovna tak, ako učinil s vami v Egypte pred vašimi očami,

31 (EKU) a na púšti. Tam si videl, že Hospodin, tvoj Boh, ťa niesol po celej ceste, ktorou ste sa uberali, ako muž nosieva svojho syna, kým ste neprišli na toto miesto.
31 (ROH) i na púšti, kde si videl, že ťa niesol Hospodin, tvoj Bôh, ako nosieva človek svojho syna, na celej ceste, ktorou ste išli, až ste i prišli na toto miesto.

32 (EKU) No napriek tomu ste neverili Hospodinovi, svojmu Bohu,
32 (ROH) Ale ani v tejto veci neverili ste Hospodinovi, svojmu Bohu,

33 (EKU) ktorý vás predchádzal, aby vám vyhliadol táborisko. On vám ohňom v noci a oblakom cez deň ukazuje cestu, ktorou máte ísť.
33 (ROH) ktorý išiel pred vami cestou, aby vám vyhľadal miesto, kde by ste sa mohli rozložiť táborom, vnoci v ohni, aby vám ukazoval cestu, ktorou ste mali ísť, a v oblaku vodne.

34 (EKU) Keď Hospodin počul, čo ste vraveli, rozhneval sa a prisahal:
34 (ROH) A Hospodin počul hlas vašich rečí a rozhneval sa a prisahal povediac:

35 (EKU) Nikto z mužov tohto zlého pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, ktorú som pod prísahou sľúbil dať vašim otcom,
35 (ROH) Prisahám, že niktorý z týchto mužov, toto zlé pokolenie, neuvidí tej krásnej zeme dobrej, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom,

36 (EKU) okrem Káleba, syna Jefunneho. On ju uvidí a jemu a jeho synom dám krajinu, po ktorej chodil, lebo bezvýhradne nasledoval Hospodina.
36 (ROH) krome Kálefa, syna Jefunneho; ten ju uvidí, a jemu dám zem, po ktorej chodil, i jeho synom, pretože cele nasledoval Hospodina.

37 (EKU) Pre vás sa Hospodin rozhneval aj na mňa. Povedal: Nevojdeš tam ani ty.
37 (ROH) Ešte i na mňa sa nahneval Hospodin pre vás a riekol: Ani ty ta nevojdeš!

38 (EKU) Vojde ta Jozua, syn Núna, tvoj pomocník. Povzbudzuj ho, lebo on rozdelí Izraelitom krajinu do dedičného vlastníctva.
38 (ROH) Jozua, syn Núnov, ktorý stojí pred tebou, ten ta vojde; jeho posilni, lebo on ju rozdelí Izraelovi do dedičstva.

39 (EKU) Vojdú ta vaše deti, o ktorých ste hovorili, že sa stanú korisťou, i vaši synovia, ktorí dnes ešte nerozoznávajú dobré od zlého. Im ju dám a oni ju obsadia.
39 (ROH) A vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, a vaši synovia, ktorí ešte dneská nevedia, čo je dobré a čo zlé, tí ta vojdú, a im ju dám, a oni ju zdedia.

40 (EKU) Vy sa však obráťte a odíďte na púšť smerom k Červenému moru.
40 (ROH) A vy sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru.

41 (EKU) Vy ste mi odpovedali: Prehrešili sme sa proti Hospodinovi. Vystúpime a budeme bojovať tak, ako nám prikázal Hospodin, náš Boh. Každý z vás si potom opásal bojovú výzbroj a nazdávali ste sa, že bude ľahké vystúpiť na pohorie.
41 (ROH) Na to ste mi odpovedali: Zhrešili sme proti Hospodinovi, my pojdeme hore a budeme bojovať celkom tak, ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh. A opásali ste si každý svoju vojennú zbraň a majúc to za ľahkú vec išli ste hore na vrch.

42 (EKU) Hospodin mi však povedal: Povedz im: Nevystupujte ani nebojujte, lebo ja nebudem medzi vami. Inak vás vaši nepriatelia porazia.
42 (ROH) Ale Hospodin mi riekol: Povedz im: Nechoďte hore a nebojujte, lebo nie som medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi.

43 (EKU) Povedal som vám to, no neposlúchli ste, vzopreli ste sa Hospodinovmu príkazu a opovážlivo ste vystúpili na pohorie.
43 (ROH) A hovoril som vám to, a neposlúchli ste, ale ste sa sprotivili rozkazu Hospodinovmu a v spúre ste sa odvážili a išli ste hore na vrch.

44 (EKU) Vtedy vyšli proti vám Amorejčania, ktorí to pohorie obývali, prenasledovali vás ako včely a rozháňali vás od Seíru až po Chormu.
44 (ROH) Vtedy vyšiel Amorej, ktorý býval na tom vrchu, proti vám, a honili vás, ako robievajú včely, a zbili vás na Seire a bijúc prenasledovali až do Hormy.

45 (EKU) Po návrate ste plakali pred Hospodinom. Hospodin však nevypočul váš hlas a nenaklonil k vám svoj sluch.
45 (ROH) A keď ste sa navrátili, plakali ste pred Hospodinom, ale Hospodin neuslyšal vášho hlasu ani nenaklonil k vám svojho ucha.

46 (EKU) Práve preto ste museli zostať v Kádeši tak dlho, ako dlho ste tam bývali.
46 (ROH) A tak ste bývali v Kádeši mnoho dní, toľko, koľko ste bývali.