  | Kniha DeuteronómiumBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Dt 8, 1-20 |
1 Dt 8, 1 Každé prikázanie, ktoré vám ja dnes dávam, máte náležite plniť, aby ste žili a rozmnožovali sa, vošli a vlastnili krajinu, ktorú Pán odprisahal vašim otcom. 2 Dt 8, 2 A rozpamätúvaj sa na celú cestu, po ktorej ťa Pán, tvoj Boh, vodil štyridsať rokov na púšti, aby ťa pokoril, vyskúšal a zvedel, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho príkazy, alebo nie. 3 Dt 8, 3 Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst. 4 Dt 8, 4 Odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla - a je to štyridsať rokov. 5 Dt 8, 5 Teda uvažuj vo svojom srdci, že ako človek vychováva svojho syna, tak Pán, tvoj Boh, vychovával teba. 6 Dt 8, 6 Zachovávaj príkazy Pána, svojho Boha, chodievaj po jeho cestách a boj sa ho. 7 Dt 8, 7 Veď Pán, tvoj Boh, ťa chce voviesť do krásnej krajiny, do krajiny potokov, prameňov a jazier, ktoré vyvierajú na rovine aj po vrchoch; 8 Dt 8, 8 do krajiny obilia, jačmeňa a viniča, figovníka a granátovej jablone, do krajiny olív a medu; 9 Dt 8, 9 do krajiny, kde budeš bez biedy jesť svoj chlieb a nebude ti v nej nič chýbať, do krajiny, v ktorej kameňoch je železo a z ktorej vrchov sa dobýva meď. 10 Dt 8, 10 Nuž keď sa naješ a nasýtiš, poďakuješ sa Pánovi za krásnu krajinu, ktorú ti dal. 11 Dt 8, 11 Dávaj pozor, aby si potom nezabudol na Pána, svojho Boha, a nezanedbal jeho príkazy, zákony a nariadenia, ktoré ti ja dnes ukladám; 12 Dt 8, 12 aby sa nestalo, keď sa naješ a nasýtiš, keď si postavíš pekné domy a budeš v nich bývať, 13 Dt 8, 13 keď sa tvoj dobytok a ovce rozmnožia, keď budeš mať hojnosť striebra a zlata a keď sa zväčší tvoje imanie, 14 Dt 8, 14 že by sa spriečilo tvoje srdce a zabudol by si na Pána, svojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva, 15 Dt 8, 15 a ktorý ťa viedol cez veľkú a hroznú púšť, pomedzi hady, vretenice a škorpióny, po vyprahnutej zemi, kde niet nijakej vody; ktorý ti vyviedol vodu z najtvrdšej skaly, 16 Dt 8, 16 ktorý ťa sýtil na púšti mannou, ktorú nepoznali tvoji otcovia, aby ťa pokoril a vyskúšal, a nakoniec ti preukázal svoje dobrodenie. 17 Dt 8, 17 Nehovor si teda v srdci: »Moja vlastná sila a moc mojej ruky mi získali toto bohatstvo,« 18 Dt 8, 18 lež pamätaj na Pána, svojho Boha, ktorý ti dáva silu nadobúdať bohatstvo, aby dodržal zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom, ako je to dnes. 19 Dt 8, 19 Keby si však napriek tomu zabudol na Pána, svojho Boha, a chodil by si za cudzími bohmi, keby si ich uctieval a klaňal sa im, už dnes vám vyhlasujem, že úplne vyhyniete. 20 Dt 8, 20 Aj vy zahyniete tak, ako (zhynú) národy, ktoré Pán vyhubí pred vami, lebo ste nepočúvali hlas Pána, svojho Boha.
| | | Dt 8, 1-20 |
Verš 16
ktorý ťa sýtil na púšti mannou, ktorú nepoznali tvoji otcovia, aby ťa pokoril a vyskúšal, a nakoniec ti preukázal svoje dobrodenie.
Ex 16:14 - a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi.
Verš 10
Nuž keď sa naješ a nasýtiš, poďakuješ sa Pánovi za krásnu krajinu, ktorú ti dal.
Dt 6:11 - a domy, plné všetkého bohatstva, ktoré si ty nezhromažďoval, cisterny, čo si nekopal, vinice a olivové sady, čo si nesadil, a keď z toho budeš jesť a nasýtiš sa,
Verš 3
Pokoril ťa a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst.
Ex 16:14 - a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi.
Mt 4:4 - On odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.«“
Lk 4:4 - Ježiš mu odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek.«“
Verš 4
Odev sa na tebe nezodral a noha ti neopuchla - a je to štyridsať rokov.
Dt 29:5 - On vás viedol štyridsať rokov po púšti, váš odev sa na vás neošúchal, ani vaša obuv sa nerozpadla starobou.
Neh 9:21 - Štyridsať rokov si ich živil na púšti. Nechýbalo im nič. Odev sa im neodral a nohy im neopúchali.
Verš 15
a ktorý ťa viedol cez veľkú a hroznú púšť, pomedzi hady, vretenice a škorpióny, po vyprahnutej zemi, kde niet nijakej vody; ktorý ti vyviedol vodu z najtvrdšej skaly,
Ex 17:6 - Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť.“ A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela.
Nm 20:11 - Nato Mojžiš zdvihol ruku a dva razy udrel palicou po skale. I vyliala sa voda prúdom a napila sa pospolitosť aj jej dobytok.
Ž 78:15 - Rozštiepil skalu na púšti a napojil ich vodou ako z prívalu.
Ž 114:8 - čo skalu mení na jazerá vôd a kameň na pramene vôd.
Dt 8,2 - "Aby zvedel", Mojžiš hovorí ľudskou rečou o Bohu, akoby Boh zvonku musel poznávať vnútro človeka.
Dt 8,3 - O manne porov. Ex 16,16 n. Pán Ježiš používa tieto slová (Mt 4,4) a dáva im hlbší zmysel, ako majú na tomto mieste.
Dt 8,4 - Je to rečnícka vrava a chce sa ňou povedať, že Boh sa za štyridsať rokov staral o zdravie ľudu a aj o jeho odev. Staral sa ako otec o všetko potrebné.
Dt 8,9 - Železo sa v Palestíne nachádza na Libanone, Hermone a v bazaltových kameňoch na okolí Genezaretského jazera. Aj meď sa vyskytuje na Libanone. Izraeliti sa nevenovali baníctvu.
Dt 8,15 - Porov. Nm 21,6; Ex 15,22; 17,1–7 a Nm 20,2–11.
