  | 5. Kniha MojžišovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 5Moj 32, 1-52 |
1 5Moj 32, 1 Nebesá, naslúchajte; ja prehovorím, zem, počúvaj slová mojich úst. 2 5Moj 32, 2 Nech spŕchne ako dážď moje naučenie, nech moja reč padá ako rosa, ako tichý dážď na zeleň, ako lejaky na pažiť. 3 5Moj 32, 3 Lebo ja hlásam meno Hospodinovo; vzdajte česť nášmu Bohu! 4 5Moj 32, 4 On Skalou, dokonalé je dielo Jeho, lebo všetky Jeho cesty sú správne. Je Bohom verným, a nie vierolomným, On spravodlivý je a priamy. 5 5Moj 32, 5 Spreneverili sa Mu, pre svoju poškvrnenosť nie sú Jeho synmi, rod zvrátený a znetvorený. 6 5Moj 32, 6 Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry?! Nie je On tvojím Otcom, ktorý ťa stvoril? Ktorý ťa učinil a upevnil? 7 5Moj 32, 7 Rozpomeň sa na dávne časy, uvažuj o rokoch starých pokolení, spytuj sa svojho otca, a oznámi ti, svojich starcov, a povedia ti! 8 5Moj 32, 8 Keď Najvyšší prideľoval dedičstvo národom, keď rozdeľoval synov ľudských, určoval hranice národom podľa počtu Izraelcov. 9 5Moj 32, 9 Lebo Hospodinovým podielom je Jeho národ, Jákob je Jeho údelným vlastníctvom. 10 5Moj 32, 10 Našiel ho v pustej krajine, kde nevzhľadná divočina vyje, ujal sa ho, staral sa oň, chránil si ho sťa zrenicu oka. 11 5Moj 32, 11 Ako orol bdie nad svojím hniezdom a krúži nad svojimi orlíčatmi, tak rozostiera si krídla a berie ho, nesie ho na svojej peruti; 12 5Moj 32, 12 Hospodin sám ho vodil, nebolo pri ňom cudzieho boha. 13 5Moj 32, 13 Doviedol ho na výšiny zeme a živil ho plodinami poľa, dával mu sať med zo skaly a olej z kremenného brala, 14 5Moj 32, 14 kravské maslo a ovčie mlieko spolu s tukom jahniat, bášánskych baranov a kozlov a najlepším pšeničným zrnom: a pil si šumiacu krv hrozna. 15 5Moj 32, 15 No stučnel Ješurún a spyšnel. Stučnel si, vypásol a vykŕmil si sa! Zavrhol Boha, ktorý ho učinil, a opovrhol Skalou svojho spasenia. 16 5Moj 32, 16 Hnali Ho k žiarlivosti cudzími bohmi, ohavnosťami Ho dráždili. 17 5Moj 32, 17 Obetovali démonom, ktorí nie sú Bohom, božstvám, ktoré nepoznali, novým božstvám, ktoré nedávno prišli, ktorých sa vaši otcovia nebáli. 18 5Moj 32, 18 Zanedbal si Skalu, ktorá ťa zrodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa splodil. 19 5Moj 32, 19 Videl to Hospodin a vo svojom hneve zavrhol svojich synov a dcéry 20 5Moj 32, 20 a riekol: Skryjem si tvár pred nimi, uvidím, ako sa to s nimi skončí, lebo sú zvráteným pokolením a nevernými deťmi. 21 5Moj 32, 21 Hnali ma k žiarlivosti tým, ktorý nie je Boh, dráždili ma svojimi ničomnými modlami. Ja ich poženiem k žiarlivosti tým, čo nie je ľud, bláznivým národom ich rozhnevám. 22 5Moj 32, 22 Lebo oheň vzplanul pre môj hnev, horí až do hlbín podsvetia, zožiera zem i jej úrodu a plameňom zapaľuje základy vrchov. 23 5Moj 32, 23 Nahromadím na nich pohromy, vystrieľam svoje šípy na nich, 24 5Moj 32, 24 na hladom zoslabnutých a zožieraných nákazou a jedovatým morom; i zuby šeliem pošlem na nich i s jedom v prachu sa plaziacich hadov. 25 5Moj 32, 25 Vonku meč bude oberať o deti a v príbytkoch bude hrôza, ničiaca mládenca i pannu, dojča i šedivú hlavu. 26 5Moj 32, 26 Riekol by som: Rozptýlim ich a vyhladím ich pamiatku z ľudstva, 27 5Moj 32, 27 keby som sa nebál bezočivosti nepriateľov, že to protivníci zle pochopia a povedia: Naša ruka zvíťazila; nespôsobil to všetko Hospodin. 28 5Moj 32, 28 Lebo sú bezradným národom a niet v nich chápavosti. 29 5Moj 32, 29 Keby boli múdri, pochopili by to, porozumeli by, ako sa to s nimi skončí. 30 5Moj 32, 30 Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc ľudí a dvaja na útek zahnať desaťtisíc ľudí? Iba ak by ich predala ich Skala a Hospodin ich vydal napospas! 31 5Moj 32, 31 Lebo ich skala nie je ako naša Skala, to môžu posúdiť aj naši nepriatelia. 32 5Moj 32, 32 Lebo ich vinič pochádza z viniča Sodomy a z viníc Gomory, ich hrozná sú jedovaté hrozná, strapce majú trpké. 33 5Moj 32, 33 Ich víno je dračou otravou a krutým vreteničím jedom. 34 5Moj 32, 34 Či nie je to skryté u mňa, zapečatené v mojich pokladniciach? 35 5Moj 32, 35 Mne patrí pomsta i odplata pre dobu, keď sa im zakolíše noha, lebo deň ich záhuby je blízko a rýchlo sa blíži to, čo má prísť. 36 5Moj 32, 36 Lebo Hospodin zaistí práva svojmu ľudu a zľutuje sa nad svojimi služobníkmi. Keď uvidí, že stratila sa sila a chráneným i nechráneným je koniec, 37 5Moj 32, 37 vtedy riekne: Kde sú ich bohovia, skala, na ktorú sa spoliehali, 38 5Moj 32, 38 ktorí jedávali tuk ich obetí a pili víno z ich úliatob? Nech vstanú a pomôžu vám, nech sú vám záštitou! 39 5Moj 32, 39 Pozrite teraz, že ja, len ja som, a nieto Boha okrem mňa; ja usmrcujem, ja obživujem, ja raním a ja uzdravím, a nikto z mojej ruky nevyslobodí. 40 5Moj 32, 40 Lebo ja k nebu zdvíham svoju ruku a hovorím: Ja žijem naveky! 41 5Moj 32, 41 Keď nabrúsim svoj blýskavý meč a moja ruka chopí sa súdu, pomstou odplatím svojim protivníkom a odplatím tým, čo ma nenávidia. 42 5Moj 32, 42 Opojím krvou svojej strely a môj meč naje sa mäsa s krvou zabitých a zajatých, z hlavy nepriateľských vodcov. 43 5Moj 32, 43 Národy, velebte Jeho ľud, lebo On pomstí krv svojich sluhov, pomstou odplatí svojim protivníkom a zem svojho ľudu zbaví hriechu! 44 5Moj 32, 44 Mojžiš prišiel spolu s Józuom, synom Núnovým, a verejne predniesol všetky slová tejto piesne ľudu. 45 5Moj 32, 45 Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu, 46 5Moj 32, 46 povedal im: Pripusťte si k srdcu všetky slová, ktorými dnes svedčím proti vám, a o ktorých vy prikážete svojim synom, aby plnili všetky slová tohto zákona. 47 5Moj 32, 47 Lebo nie je to prázdne slovo, ktoré sa vás netýka, ale je to váš život, a pre toto slovo budete dlho žiť v krajine, do ktorej idete cez Jordán, aby ste ju vlastnili. 48 5Moj 32, 48 V ten istý deň Hospodin riekol Mojžišovi: 49 5Moj 32, 49 Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárím v Moábsku naproti Jerichu a pozri si Kanaán, ktorý dávam Izraelcom do vlastníctva. 50 5Moj 32, 50 Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a pripojený bol k svojmu ľudu, 51 5Moj 32, 51 pretože ste mi boli neverní uprostred Izraelcov pri vodách Meríby pri Kádeši na púšti Cin, pretože ste ma neuctili ako Svätého uprostred Izraelcov. 52 5Moj 32, 52 Krajinu pred sebou uvidíš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelcom, nevstúpiš.
| | | 5Moj 32, 1-52 |
Verš 35
Mne patrí pomsta i odplata pre dobu, keď sa im zakolíše noha, lebo deň ich záhuby je blízko a rýchlo sa blíži to, čo má prísť.
Rim 12:19 - nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) - lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán.
Heb 10:30 - Veď poznáme Toho, ktorý povedal: Mne pomsta, ja odplatím. A zase: Pán si bude súdiť ľud.
1Pt 2:23 - keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi;
Verš 39
Pozrite teraz, že ja, len ja som, a nieto Boha okrem mňa; ja usmrcujem, ja obživujem, ja raním a ja uzdravím, a nikto z mojej ruky nevyslobodí.
Dt 4:35 - Tebe bolo dovolené vidieť, že Hospodin je Boh a že okrem Neho niet iného.
Iz 45:5 - Ja som Hospodin, a nieto iného, okrem mňa nieto Boha, opásal som ťa, hoci si ma nepoznal.
Iz 45:18 - Takto vraví Hospodin, ktorý stvoril nebesá - On je Boh, ktorý stvárnil zem a ustanovil ju, On ju založil; - nestvoril ju na to, aby ostala pustou, ale pripravil ju na bývanie: Ja som Hospodin, a nieto iného.
Iz 45:22 - Obráťte sa ku mne a dajte sa zachrániť, všetky končiny zeme, lebo ja som Boh, a iného nieto.
1Sam 2:6 - Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ.
Verš 43
Národy, velebte Jeho ľud, lebo On pomstí krv svojich sluhov, pomstou odplatí svojim protivníkom a zem svojho ľudu zbaví hriechu!
Rim 15:10 - A zase hovorí (Písmo): Radujte sa, pohania, spolu s Jeho ľudom.
Verš 49
Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abárím v Moábsku naproti Jerichu a pozri si Kanaán, ktorý dávam Izraelcom do vlastníctva.
Nm 27:12 - Hospodin riekol Mojžišovi: Vystúp na toto pohorie Abárím a pozri sa na krajinu, ktorú som dal Izraelcom.
Verš 50
Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a pripojený bol k svojmu ľudu,
Nm 27:13 - Keď si ju obzrieš, pripoja aj teba k tvojmu ľudu, ako pripojili tvojho brata Árona,
Nm 33:38 - Vtedy na rozkaz Hospodinov kňaz Áron vystúpil na vrch Hór a tam zomrel v štyridsiatom roku po vyjdení Izraelcov z Egypta, prvý deň piateho mesiaca.
Verš 51
pretože ste mi boli neverní uprostred Izraelcov pri vodách Meríby pri Kádeši na púšti Cin, pretože ste ma neuctili ako Svätého uprostred Izraelcov.
Nm 20:12 - Avšak Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: Pretože ste vo mňa neverili a neposvätili ste ma v očiach Izraelcov, nevovediete tento zbor do krajiny, ktorú som im dal.
Verš 21
Hnali ma k žiarlivosti tým, ktorý nie je Boh, dráždili ma svojimi ničomnými modlami. Ja ich poženiem k žiarlivosti tým, čo nie je ľud, bláznivým národom ich rozhnevám.
Rim 10:19 - Ale spytujem sa: Či nepochopil Izrael? Mojžiš prvý hovorí: Urobím vás žiarlivými na tých, čo nie sú národom, oproti nerozumnému národu popudím vás k hnevu.
Verš 22
Lebo oheň vzplanul pre môj hnev, horí až do hlbín podsvetia, zožiera zem i jej úrodu a plameňom zapaľuje základy vrchov.
Jer 15:14 - Donútim ťa slúžiť tvojim nepriateľom v krajine, ktorú nepoznáš, lebo mojím hnevom vznietil sa oheň, ktorý bude večne horieť.
Dt 32,1 - Mojžišova pieseň je jednou z najkrajších čiastok Starého zákona. Krása slov, hlbokosť myšlienok, vážnosť výrazov a najmä velebnosť, ktorou Mojžiš necháva hovoriť Boha, dávajú piesni silu a moc, čo priam zatrasie ľudským srdcom. V prorockom duchu Mojžiš sa prenáša do časov, keď Izraeliti žijú v zasľúbenej zemi, žijú v blahobyte a zabúdajú na svojho Dobrodincu, na Pána. Za odpad a nevďačnosť zastihne ich trest. Avšak Pán nezabudne na svoje milosrdenstvo. Boh nezničí nacelkom svoj nevďačný národ, zmiluje sa nad ním a zachráni ho.
Dt 32,1-6 - Ide o najvážnejšiu vec, preto si Mojžiš volá za svedkov celý svet, nebesá i zem. Ony budú svedkami Mojžišovej výstrahy a toho, čo Boh uskutoční v čase. Svojimi slovami chce Mojžiš obmäkčiť srdcia ľudu, chce ich zúrodniť, aby zostali verné Pánovi. Predmetom piesne je Pán, jeho skutky, preto si pieseň zasluhuje, aby ju ľud vypočul a tým vzdával Bohu česť. – Skala (v. 4), Boh je Skalou, pretože sa nemení a je verný vo svojich prísľuboch a je aj pevnou ochranou pre svoj ľud.
Dt 32,7 - Mojžiš sa prihovára k budúcim pokoleniam a preto hovorí z ich hľadiska, uvažujúc o tom všetkom, ako sa Pán staral o ľud, pokým ho nevoviedol do zasľúbenej zeme, kde ho obdaril pozemskými dobrodeniami. "Vymedzil národom hranice" (v. 8), t. j. kanaánskym kmeňom, ktorých územie v budúcnosti mali zaujať Izraeliti.
Dt 32,10-12 - Našiel – v zmysle, že Pán našiel Izraela ako zatúlanú ovcu na nebezpečnom mieste. Potom sa staral s otcovskou láskou o svoj ľud za celý čas putovania po púšti, kým ho nedoviedol na bezpečné miesto, do zasľúbenej zeme.
Dt 32,13 - Výšiny zeme sú palestínske vrchy. Na nich rastú stromy, z ktorých ovocia sa dá pripraviť sladká šťava a olej (palmy a olivy). V Palestíne v tých časoch žili včely nadivoko. Zdržiavali sa v skalných dierach, v jaskyniach, v dutých stromoch a v hustých kriakoch (1 Sam 14,24–27). Oliva sa najlepšie drží v kamenistej pôde, preto možno povedať, že olej je z tvrdého kremeňa.
Dt 32,14 - Bášanský kraj bol známy chovom dobytka (Nm 21,33). Mastné jadro pšenice, čiže najlepšiu pšeničnú múku. Krv viniča – víno, mušt.
Dt 32,15 - V hojnosti životných darov Izrael zabudol na Pána. Namiesto toho, aby sa poďakoval za dary svojmu Pánovi, opustil ho a oddal sa modlárstvu. Miláčik, hebr. ješurún, označuje Izrael. V slovách však badať trpkú iróniu.
Dt 32,17 - O ktorých nemali tušenia, t. j. Pána mohli poznať z jeho skutkov a zo starostlivosti, ktorú im preukazoval. O bohoch pohanských, čo uctievali kanaánske národy, nevedeli však Izraeliti mnoho. Boli to teda noví bohovia pre Židov. Mala to byť prísna výstraha pre Židov, aby sa chránili modloslužby.
Dt 32,22 - Hnev Boží sa prirovnáva k ohňu, ktorý páli a ničí všetko na zemi i pod zemou (Iz 1,31; 30,27 atď.).
Dt 32,23 - Šípy sú Božie tresty a navštívenia.
Dt 32,25 - Na bojiskách popadajú a doma pohynú od strachu a násilia, čo bude páchať nepriateľ.
Dt 32,26-27 - Boh by nacelkom vyhubil izraelský národ, keby nebral ohľad na svoju česť. Neurobí to, lebo nechce, aby sa nepriatelia vo svojej nevedomosti pýšili, že oni premohli a zničili Izrael (9,28; Ex 32,12; Nm 14,13–16; Iz 10,5 atď.).
Dt 32,28-31 - Národ, ktorý chce žiť a usiluje sa o svoj pokojamilovný a šťastný život, ten zničiť nemožno. A tak sa to stávalo v mnohom prípade aj s národom židovským, ktorý nepriatelia nezničili proti jeho a Božej vôli.
Dt 32,35 - Nepriatelia Izraela pohynú, lebo ich skutky sú skutky sodomských nešťastníkov, ich mravná skaza chystá im blízky koniec, pretože Pán o všetkom vie a na všetko pamätá (v. 34).
Dt 32,36 - Keď ľudu bude najhoršie, keď bude blízko záhuby, vtedy ho Pán vyslobodí a zachráni.
Dt 32,40 - Boh uskutoční svoje hrozby, potresce pohanov za preliatu izraelskú krv. Autor tu obraznými výrazmi chce vypuklejšie zdôrazniť več nú priazeň Božiu k svojim verným a zbožným, ktorých v Starom zákone reprezentuje národ židovský.
Dt 32,43 - Napokon aj pohania uznajú, keď Pán vyslobodí Izrael z ich rúk, že len Pán je pravým Bohom. Prostredníctvom Izraela poznajú ostatné národy pravého Boha, ktorého budú oslavovať (Ž 47,2; 66,8; 67,4 atď.).
Dt 32,48-52 - Porov. Nm 27,12–14 a 20,12.
