5. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

5Moj 26, 1-19

1 A stane sa, keď vojdeš do zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, keď ju zaujmeš dedične a budeš bývať v nej, 2 že vezmeš z prvotiny všetkých plodov pôdy a donesieš v obeť zo svojej zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, a vložiac do koša pojdeš na miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno. 3 Tak prijdeš ku kňazovi, ktorý bude v tých dňoch, a povieš mu: Vyznávam dnes Hospodinovi, tvojmu Bohu, že som prišiel do zeme, o ktorej prisahal Hospodin našim otcom, že nám ju dá. 4 A kňaz vezme koš z tvojej ruky a postaví ho pred oltárom Hospodina, tvojho Boha. 5 A odpovieš a riekneš pred Hospodinom, svojím Bohom: Môj otec bol Aramejec na zhynutí, ktorý odišiel dolu do Egypta pohostínil tam zprvu iba v počte niekoľko málo duší a stal sa tam veľkým národom mocným a mnohým čo do počtu. 6 A Egypťania nám robili zle a trápili nás a uvalili na nás tvrdú službu otrockú. 7 A keď sme kričali na Hospodina, Boha svojich otcov, Hospodin uslyšal náš hlas, videl naše trápenie, našu úmornú prácu a náš útisk. 8 A Hospodin nás vyviedol z Egypta silnou rukou a vystretým ramenom a veľkým strachom, znameniami a zázrakmi. 9 A doviedol nás na toto miesto a dal nám túto zem, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 10 Preto teraz, hľa, doniesol som prvotinu plodov pôdy, ktorú si mi dal, Hospodine. A necháš to pred Hospodinom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať pred Hospodinom, svojím Bohom. 11 A budeš sa radovať všetkému tomu dobrému, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Bôh, i tvojmu domu, i ty i Levita i pohostín, ktorý bude v tvojom strede. 12 Keď už oddelíš všetky desiatky svojej úrody a svojich dôchodkov v treťom roku, v roku to desiatku, a dáš Levitovi, pohostínovi, sirote a vdove, a keď budú jesť v tvojich bránach a nasýtia sa, 13 povieš pred Hospodinom, svojím Bohom: Vyniesol som, čo bolo sväté, zo svojho domu aj som to dal Levitovi a pohostínovi, sirote a vdove podľa všetkých tvojich prikázaní, ktoré si mi prikázal, neprestúpil som niktorého z tvojich prikázaní ani som nezabudol. 14 Nejedol som z toho vo svojom smútku ani som neodpratal z toho medzi nečisté ako som ani nedal z toho mŕtvemu. Počúval som na hlas Hospodina, svojho Boha, učinil som všetko tak, ako si mi prikázal. 15 Pohliadni z príbytku svojej svätosti, z nebies, a požehnaj svoj ľud, Izraela, i pôdu, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 16 Dnes, tohoto dňa, ti prikazuje Hospodin, tvoj Bôh, aby si činil tieto ustanovenia a súdy a tedy ich budeš ostríhať a činiť celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 17 Dneská si prehlásil o Hospodinovi, že ti bude Bohom, a že budeš chodiť po jeho cestách a ostríhať jeho ustanovenia a jeho prikázania a jeho súdy a že budeš počúvať na jeho hlas. 18 A zase Hospodin prehlásil o tebe dnes, že mu budeš ľudom zvláštneho vlastníctva, jako ti hovoril, a že budeš ostríhať všetky jeho prikázania, 19 a sľúbil, že ťa vyvýši nad všetky národy, ktoré učinil, na chválu, na slávne meno a na ozdobu, a aby si bol svätým ľudom Hospodinovi, svojmu Bohu, tak ako hovoril.

Verš 2

že vezmeš z prvotiny všetkých plodov pôdy a donesieš v obeť zo svojej zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, a vložiac do koša pojdeš na miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno.

Ex 23:19 - Prvotinu prvých úrod svojej zeme donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi.

Ex 34:26 - Prvotinu z prvých plodov svojej pôdy donesieš do domu Hospodina, svojho Boha. Nebudeš variť kozľaťa v mlieku jeho materi.

Lv 2:14 - A keď budeš obetovať Hospodinovi obilnú obeť prvých plodín, vtedy budeš obetovať klas, pražený na ohni, drvené z plodu na poli, obilnú to obeť svojich prvých plodín.

Lv 23:10 - Hovor synom Izraelovým a povieš im: Keď vojdete do zeme, ktorú vám ja dám, a budete žať jej žnivo, vtedy donesiete snopok prvotiny svojho žniva ku kňazovi,

Nm 15:17 - A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

Verš 5

A odpovieš a riekneš pred Hospodinom, svojím Bohom: Môj otec bol Aramejec na zhynutí, ktorý odišiel dolu do Egypta pohostínil tam zprvu iba v počte niekoľko málo duší a stal sa tam veľkým národom mocným a mnohým čo do počtu.

Gn 46:1 - A tak sa rušal Izrael i so všetkým, čo mal. A keď prišiel do Bér-šeby, obetoval tam obeti Bohu svojho otca Izáka.

Verš 7

A keď sme kričali na Hospodina, Boha svojich otcov, Hospodin uslyšal náš hlas, videl naše trápenie, našu úmornú prácu a náš útisk.

Ex 2:23 - A stalo sa po dlhom čase, že zomrel egyptský kráľ. A synovia Izraelovi vzdychali od ťažkej roboty a kričali, a ich volanie o pomoc vystúpilo hore k Bohu od tej roboty.

Verš 12

Keď už oddelíš všetky desiatky svojej úrody a svojich dôchodkov v treťom roku, v roku to desiatku, a dáš Levitovi, pohostínovi, sirote a vdove, a keď budú jesť v tvojich bránach a nasýtia sa,

Lv 27:30 - A každý desiatok zeme, buď zo semena zeme buď z ovocia stromu, je Hospodinov, je svätým Hospodinovi.

Nm 18:24 - lebo desiatok synov Izraelových, ktorý budú obetovať Hospodinovi obeťou pozdvihnutia, som dal Levitom za dedičstvo. Preto som im povedal, že medzi synmi Izraelovými nedostanú dedičstva.

Verš 13

povieš pred Hospodinom, svojím Bohom: Vyniesol som, čo bolo sväté, zo svojho domu aj som to dal Levitovi a pohostínovi, sirote a vdove podľa všetkých tvojich prikázaní, ktoré si mi prikázal, neprestúpil som niktorého z tvojich prikázaní ani som nezabudol.

Dt 14:27 - A Levitu, ktorý bude v tvojich bránach, neopustíš, lebo nemá podielu ani dedičstva s tebou.

Verš 17

Dneská si prehlásil o Hospodinovi, že ti bude Bohom, a že budeš chodiť po jeho cestách a ostríhať jeho ustanovenia a jeho prikázania a jeho súdy a že budeš počúvať na jeho hlas.

Gn 17:7 - A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe.

Verš 18

A zase Hospodin prehlásil o tebe dnes, že mu budeš ľudom zvláštneho vlastníctva, jako ti hovoril, a že budeš ostríhať všetky jeho prikázania,

Ex 19:5 - Tak teraz ak naozaj budete poslúchať môj hlas a budete ostríhať moju smluvu, budete mi zvláštnym vlastníctvom nad všetky národy, lebo veď moja je celá zem.

Dt 7:6 - Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Bôh, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme.

Dt 14:2 - Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu, a teba si vyvolil Hospodin, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme.

Verš 19

a sľúbil, že ťa vyvýši nad všetky národy, ktoré učinil, na chválu, na slávne meno a na ozdobu, a aby si bol svätým ľudom Hospodinovi, svojmu Bohu, tak ako hovoril.

Dt 4:7 - Lebo kde máš nejaký veliký národ, ktorý by mal bohov takých blízkych sebe, jako je Hospodin náš Bôh, blízky nám, kedykoľvek a o čokoľvek voláme k nemu!

Dt 26,1-4 - Pozri 12,6.11.17; 18,4; Lv 23,10 n.; Nm 18,12 n. Prvotiny majú sa prinášať Pánovi ako poďakovací dar, že dal Izraelitom svoju zem, krajinu Kanaán.

Dt 26,5 - Jakub sa dlhšie zdržiaval v zemi Aram, čiže v Mezopotámii (Gn 31,41), a s rodinou Labana, ktorý bol Aramejčanom, bol v rodinnom zväzku (Gn 31, 24). Zdá sa však, že pomenovanie Aramejčan treba chápať ako označenie "kočovníka, nomáda". Izraeliti pred príchodom do Kanaánu boli kočovným národom, v zasľúbenej zemi sa stali osadníkmi.

Dt 26,14 - Modliaci sa vyznáva, že neurobil nič také ho, čím by bol poškvrnil, narušil desiatky. Nejedol z nich počas smútku a najmä nedal z nich do hrobu zomrelému. Za starodávnych čias dávali mŕtvym jedlo do hrobov v domnienke, že mŕtvi potrebujú jedlo a nápoj (Tob 4,17; Sir 30,18).

Dt 26,16-19 - Izraeliti obnovujú zmluvu s Pánom. Zaväzujú sa zachovávať zákony a Pán to prijíma s prísľubom, že Izrael bude jeho národom. Je to dvojstranná zmluva: ľud sľubuje Bohu vernosť a poslušnosť a Pán zasa sľubuje im svoju ochranu a požehnanie (porov. Ex 19,5 a 24,3 n.).