výhody registrácie

5. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

5Moj 24, 1-22

1 (ECAV) Ak si muž vezme ženu a manželsky s ňou žije, a potom sa mu znepáči, lebo nájde na nej niečo odporné, nech jej napíše prepúšťací list, dá jej ho do ruky a pošle ju preč zo svojho domu;
1 (ROH) Keď si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, a keď sa voľakedy stane, že nenajde milosti v jeho očiach, lebo našiel nejakú mrzkú vec na nej a napíše jej rozvodný list a dá ho do jej ruky a vyženie ju zo svojho domu,

2 (ECAV) ak vyjde z jeho domu, odíde a vydá sa za iného muža,
2 (ROH) a ona vyjdúc z jeho domu pojde a vydá sa za iného muža,

3 (ECAV) a ak aj druhý muž ju znenávidí a napíše jej prepúšťací list, dá jej ho do ruky a pošle ju zo svojho domu, alebo ak zomrie ten druhý muž, ktorý si ju vzal za ženu,
3 (ROH) a keď ju bude nenávidieť i ten druhý muž a napíše jej rozvodný list a dá do jej ruky a vyženie ju zo svojho domu, alebo keď zomrie ten druhý muž, ktorý si ju bol vzal za ženu,

4 (ECAV) nesmie si ju prvý muž, ktorý ju predtým poslal preč, znovu vziať za ženu, keďže sa stala nečistou, lebo je to ohavnosťou pred Hospodinom. Neuvaľuj hriech na krajinu, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva.
4 (ROH) nebude si ju môcť ten jej prvý muž, ktorý ju zahnal, zase vziať, aby mu bola ženou, keď už bola poškvrnená, lebo je to ohavnosťou pred Hospodinom, a neučiníš toho, aby hrešila zem, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva.

5 (ECAV) Keď sa niekto stane novomanželom, nemusí ísť na vojnu, a nech sa mu neukladá nijaká povinnosť; nech bude uvoľnený pre svoju domácnosť na jeden rok a nech sa teší so svojou ženou, ktorú si vzal.
5 (ROH) Keď si niekto vezme novú ženu, nepojde von do vojny, ani sa nevzloží na neho nijaká vec. Slobodný bude pre svoj dom jeden rok a bude sa radovať so svojou ženou, ktorú si vzal.

6 (ECAV) Nech nikto neberie do zálohu ani ručný mlynček, ani vrchný žarnov, lebo tým by bral do zálohu život.
6 (ROH) Nikto nevezme do zálohu mlynca ani žernova, lebo ten by vzal dušu do zálohu.

7 (ECAV) Ak bude niekto pristihnutý, že okráda niekoho spomedzi svojich bratov, spomedzi Izraelcov, a zaobchádza s ním ako s otrokom, a ak ho predá, nech zomrie taký zlodej; tak odstrániš zlo zo svojho stredu.
7 (ROH) Keby bol niekto pristihnutý, že ukradol človeka zpomedzi svojich bratov, zo synov Izraelových, a zaobchodil by s ním krute alebo by ho predal, ten zlodej zomrie, a odpraceš také zlo zo svojho stredu.

8 (ECAV) Pri vyrážke malomocenstva bedlivo zachovávaj a plň všetko, čomu vás učia lévijskí kňazi; bedlivo plňte všetko, čo som vám prikázal.
8 (ROH) Strež sa pri rane malomocenstva, aby si prísne ostríhal a činil všetko tak, ako vás budú učiť kňazi Levitovia; ako som im prikázal, tak budete ostríhať, aby ste tak činili.

9 (ECAV) Pamätaj, čo učinil Hospodin, tvoj Boh, Mirjame, keď ste tiahli z Egypta.
9 (ROH) Pamätať budeš na to, čo učinil Hospodin, tvoj Bôh, Márii na ceste, keď ste vyšli z Egypta.

10 (ECAV) Ak požičiaš niečo svojmu blížnemu, nevkroč do jeho domu vziať si niečo do zálohu.
10 (ROH) Keď požičiaš svojmu blížnemu nejakú vec, nevojdeš do jeho domu, aby si vzal niečo z jeho vecí do zálohu.

11 (ECAV) Postoj vonku a muž, ktorému požičiavaš, nech ti záloh vynesie von.
11 (ROH) Vonku budeš stáť, a človek, ktorému požičiavaš, vynesie záloh von k tebe.

12 (ECAV) A ak je to chudobný muž, nechoď spať s jeho zálohom.
12 (ROH) A keby to bol chudobný človek, nebudeš ležať v jeho zálohu.

13 (ECAV) Rozhodne mu vráť jeho záloh pri západe slnka, aby si ľahol vo svojom plášti a blahorečil ti; ty však budeš spravodlivý pred Hospodinom, svojím Bohom.
13 (ROH) Doista mu vrátiš záloh, keď bude zapádať slnko, aby ležiac vo svojom rúchu žehnal ťa, a ty budeš mať spravedlivosť pred Hospodinom, svojím Bohom.

14 (ECAV) Neutláčaj biedneho a chudobného nádenníka, či ti je brat alebo cudzinec, ktorý býva v tvojej krajine a v tvojich bydliskách.
14 (ROH) Nebudeš utiskovať nájomníka, chudobného a núdzneho, niekoho zo svojich bratov alebo zo svojich pohostínov, ktorý je v tvojej zemi, v tvojich bránach.

15 (ECAV) Vyplať mu ešte v ten deň pred západom slnka mzdu, lebo je núdzny a netrpezlivo na ňu čaká; nech nevolá proti tebe k Hospodinovi; ináč budeš mať hriech.
15 (ROH) V jeho deň mu dáš jeho mzdu, ani nezajde nad ňou slnce, lebo je chudobný a ku nej pozdvihuje svoju dušu; aby nevolal proti tebe na Hospodina, a bol by na tebe hriech.

16 (ECAV) Nech otcov netrestajú smrťou pre synov, ani synov nech netrestajú smrťou pre otcov; každého nech potrestajú za vlastný hriech!
16 (ROH) Nezomrú otcovia pre synov, ani synovia nezomrú pre otcov; každý z nich zomrie za svoj vlastný hriech.

17 (ECAV) Neprekrúcaj právo cudzinca ani siroty a neber do zálohu vdovine šaty.
17 (ROH) Nezohneš súdu pohostína alebo siroty ani nevezmeš do zálohu rúcha vdovy.

18 (ECAV) Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa odtiaľ vykúpil Hospodin, tvoj Boh; preto ti prikazujem, aby si toto konal.
18 (ROH) Ale budeš pamätať, že si bol sluhom v Egypte, a že ťa vykúpil odtiaľ Hospodin, tvoj Bôh; preto ti ja prikazujem, aby si činil túto vec.

19 (ECAV) Keď budeš žať na svojom poli a zabudneš na poli snop, nevracaj sa vziať ho; nech ostane cudzincovi, sirote alebo vdove, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk.
19 (ROH) Keď sožneš svoje žnivo na svojom poli a zabudneš snop na poli, nevrátiš sa, aby si ho vzal; pohostínovi, sirote a vdove bude, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Bôh, v každej práci tvojich rúk.

20 (ECAV) Keď budeš obíjať svoju olivu, neprezeraj po sebe vetvy; nech to ostane cudzincovi, sirote a vdove.
20 (ROH) Keď budeš otĺkať svoju olivu, nebudeš po sebe prezerať vetví; pohostínovi bude, sirote a vdove.

21 (ECAV) Keď budeš oberať vinicu, nepaberkuj za sebou; nech to ostane cudzincovi, sirote a vdove.
21 (ROH) Keď oberieš svoju vinicu, nebudeš paberkovať po sebe; to, čo zostane, bude pohostínovi, sirote a vdove.

22 (ECAV) Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte; preto ti prikazujem, aby si toto robil.
22 (ROH) A budeš pamätať, že si bol sluhom v Egyptskej zemi; preto ti ja prikazujem, aby si činil túto vec.


5Moj 24, 1-22





Verš 1
Ak si muž vezme ženu a manželsky s ňou žije, a potom sa mu znepáči, lebo nájde na nej niečo odporné, nech jej napíše prepúšťací list, dá jej ho do ruky a pošle ju preč zo svojho domu;
Mt 5:31 - A bolo povedané: Kto by prepustil manželku, nech jej dá priepustný list.
Mt 19:7 - Povedali Mu: A tak prečo Mojžiš prikázal dať priepustný list a prepustiť [ju]?
Mk 10:4 - A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť ju.

Verš 5
Keď sa niekto stane novomanželom, nemusí ísť na vojnu, a nech sa mu neukladá nijaká povinnosť; nech bude uvoľnený pre svoju domácnosť na jeden rok a nech sa teší so svojou ženou, ktorú si vzal.
Dt 20:7 - Kto sa zasnúbil so ženou a ešte si ju nevzal? Nech odíde a vráti sa domov, aby nezomrel vo vojne; niekto iný by si ju vzal.

Verš 7
Ak bude niekto pristihnutý, že okráda niekoho spomedzi svojich bratov, spomedzi Izraelcov, a zaobchádza s ním ako s otrokom, a ak ho predá, nech zomrie taký zlodej; tak odstrániš zlo zo svojho stredu.
Ex 21:16 - Kto ukradne človeka - predá ho, alebo sa nájde v jeho moci, prepadne smrti.

Verš 8
Pri vyrážke malomocenstva bedlivo zachovávaj a plň všetko, čomu vás učia lévijskí kňazi; bedlivo plňte všetko, čo som vám prikázal.
Lv 13:2 - Ak niekomu vznikne na koži opuchlina, vyrážka alebo škvrna, a môže sa mu zmeniť na koži na chorobný znak malomocenstva, nech ho privedú ku kňazovi Áronovi alebo k niektorému z jeho synov - kňazov;

Verš 9
Pamätaj, čo učinil Hospodin, tvoj Boh, Mirjame, keď ste tiahli z Egypta.
Nm 12:10 - Keď ustúpil oblak od stánku, ajhľa: Mária bola malomocná ako sneh. Áron sa obrátil k Márii, a hľa: bola malomocná.

Verš 13
Rozhodne mu vráť jeho záloh pri západe slnka, aby si ľahol vo svojom plášti a blahorečil ti; ty však budeš spravodlivý pred Hospodinom, svojím Bohom.
Ex 22:26 - lebo jeho plášť je jedinou prikrývkou na jeho telo. V čomže má spať? Ak bude ku mne volať o pomoc, vypočujem ho, lebo som milosrdný.

Verš 14
Neutláčaj biedneho a chudobného nádenníka, či ti je brat alebo cudzinec, ktorý býva v tvojej krajine a v tvojich bydliskách.
Lv 19:13 - Neutláčaj svojho blížneho ani ho neolupuj; nech neostane mzda tvojho nádenníka u teba cez noc až do rána.
Jak 5:4 - Ajhľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám zožali polia, kričí, a krik žencov došiel k ušiam Pána mocností!

Verš 16
Nech otcov netrestajú smrťou pre synov, ani synov nech netrestajú smrťou pre otcov; každého nech potrestajú za vlastný hriech!
2Kr 14:6 - Synov tých vrahov nevydal na smrť, ako je napísané v Knihe Mojžišovho zákona, kde Hospodin prikazuje: Otcovia nesmú byť usmrtení za synov, ani synovia nesmú byť usmrtení za otcov, ale nech je každý usmrtený za svoju vlastnú vinu!
2Krn 25:4 - Ich synov však neusmrtil, ako je napísané v zákone - v knihe Mojžišovej - kde Hospodin prikazuje: Nezomrú otcovia za synov, ani synovia nezomrú za otcov, ale zomrie každý za svoj hriech.
Jer 31:30 - Ale každý zomrie pre svoju vlastnú vinu. Každému človeku, ktorý je trpké hrozno, stŕpnu jeho vlastné zuby.
Ez 18:20 - Osoba, ktorá hreší, zomrie! Syn neponesie zodpovednosť za vinu svojho otca, ani otec neponesie zodpovednosť za vinu syna. Spravodlivosť spravodlivého nech je na jednom a vina bezbožného nech je na druhom.

Verš 17
Neprekrúcaj právo cudzinca ani siroty a neber do zálohu vdovine šaty.
Ex 22:21 - Vdovu ani sirotu neutláčajte!
Prís 22:22 - Nezdieraj chudobného, lebo je chudobný, a negniav bedára v bráne,
Iz 1:23 - Tvoje kniežatá sú vzbúrencami a druhmi zlodejov. Každý má rád úplatok, ženie sa za darmi; sirotám právo neprisudzujú, spor vdovy sa k nim nedostáva.
Jer 5:28 - Stučneli a zmľandraveli, prekypujú zlými rečami, o súd sa nestarajú, o súd sirôt, o právo chudobných nestoja, a predsa majú prospech.
Jer 22:3 - Takto vraví Hospodin: Prisluhujte právo a spravodlivosť, vytrhnite okrádaného z rúk utláčateľa, netrápte ani neutláčajte cudzinca, sirotu, ani vdovu a nevylievajte nevinnú krv na tomto mieste.
Ez 22:29 - Pospolitý ľud trápia útlakom a nasilu uchvacujú lup, biedneho i chudobného utláčajú, i cudzinca protiprávne utláčajú.
Za 7:10 - Neutláčajte vdovy ani siroty, cudzincov ani chudobných, a nikto nech nezmýšľa zle v srdci proti druhému.

Verš 19
Keď budeš žať na svojom poli a zabudneš na poli snop, nevracaj sa vziať ho; nech ostane cudzincovi, sirote alebo vdove, aby ťa požehnal Hospodin, tvoj Boh, pri každom diele tvojich rúk.
Lv 19:9 - Keď budete žať úrodu svojej krajiny, nezožnite úplne okraj svojho poľa a klasy po svojej žatve nepozbierajte.
Lv 23:22 - Keď budete žať obilie svojej krajiny, pri žatve nezožni úplne okraj svojho poľa a klasy nepozbieraj; ponechaj ich chudobnému a cudzincovi; ja som Hospodin, váš Boh.

Dt 24,1-4 - Mojžišovské zákonodarstvo dovoľovalo manželskú rozluku. Muž mohol prepustiť manželku, keď u nej zbadal "niečo odporné", hebr. 'ervath-dábhár. Isteže to bola nejaká vážna chyba, či už telesná alebo mravná. V neskorších časoch však Židia prepúšťali svoje ženy pre hocaké malé nedorozumenie (Mt 19,3). Pre platnosť manželskej rozluky musel muž napísať, prípadne dal napísať kňazovi alebo pisárovi pre manželku zapudzujúci list, ktorý podpísali svedkovia. Tento úradný akt bol často príčinou, že muž si rozmyslel a ženu neprepustil, najmä keď ju chcel prepustiť pre nepatrnú vec. Muž musel list sám dať žene do rúk a z domu ju vystrčiť. Takto úradne prepustenú ženu nesmel si muž už neskoršie vziať za ženu, ak sa medzitým vydala za iného. O tom, či si mohol vziať takú zapudenú ženu, ktorá sa nevydala, v Písme nemáme zmienky. Zapudzujúcim, čiže prepúšťacím listom židovské manželstvo sa právne rozlučovalo a obe stránky boli voľné, mohli uzavrieť nové manželstvo. Kristus oproti tomu vyhlasuje manželský zväzok za nerozlučiteľný a dovolil len za určitých okolností rozvod, nie však manželskú rozluku. Pozri Gn 2,24.

Dt 24,5 - Pozri 20,7. Cieľom zákona je podporiť manželský zväzok a dovoliť užívať radosti, ktoré nie sú hriešne.

Dt 24,6 - Ručný mlynček bol v každej izraelskej domácnosti. Boli to dva kamene: spodný bol upevnený a vrchným sa po nasypanom obilí pohybovalo sem-tam a takto sa pripravovala múka.

Dt 24,7 - Pozri Ex 21,16.

Dt 24,8-9 - Porov. Lv 13,14.

Dt 24,12-13 - Odev je plášť, ktorým sa chudobní v noci prikrývali. Nemali iné, čím by sa prikryli (Ex 22,25 n.).

Dt 24,15 - Vyplácalo sa v naturáliách, preto je pochopiteľné, že robotník, ktorý nemal iný majetok a príjem, potreboval túto "plácu" k dennému živobytiu (Lv 19,13; Tob 4,14; Jak 5,4).

Dt 24,17-18 - Porov. Ex 22,21 n.; 23,6; Lv 19,33.

Dt 24,19-22 - Pozri Lv 19,9–10; 23,22; Dt 14,29; 15,10; 23,20.