výhody registrácie

5. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

5Moj 21, 1-23

1 (ECAV) Ak v krajine, ktorú Hospodin, tvoj Boh, dáva tebe do vlastníctva, nájdu zavraždeného, a nevie sa, kto ho zabil,
1 (KAT) Keď sa v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, nájde na poli mŕtvola zabitého človeka a nebude sa vedieť, kto ho zabil,

2 (ECAV) nech tvoji starší a sudcovia vyjdú a odmerajú vzdialenosť od miest, ktoré sú okolo zavraždeného.
2 (KAT) vyjdú starší a tvoji sudcovia a odmerajú vzdialenosť všetkých okolitých miest od miesta, kde je mŕtvola,

3 (ECAV) Keď zistia mesto najbližšie k zavraždenému, starší toho mesta vezmú jalovicu, na ktorej ešte neorali, a ktorá ešte neťahala v jarme.
3 (KAT) a keď zistia najbližšie (mesto) z nich, starší tohto mesta vezmú z čriedy jalovicu, ktorá ešte nenosila jarmo, ani neorala pluhom zem,

4 (ECAV) Potom starší toho mesta odvedú jalovicu do údolia so stále tečúcou vodou - kde sa neorie ani neseje - a tam v údolí zlomia jalovici šiju.
4 (KAT) a zavedú ju k potoku, čo stále tečie do údolia, kde sa neoralo, ani nesialo, a tam podrežú jalovici krk.

5 (ECAV) Nato pristúpia kňazi, synovia Lévího, lebo ich vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby Mu slúžili, aby požehnávali v mene Hospodinovom, a aby sa podľa ich výroku riešil každý spor a každý násilný čin;
5 (KAT) Nato pristúpia kňazi, synovia Léviho, ktorých si Pán, tvoj Boh, vyvolil, aby mu slúžili a v jeho mene žehnali, a aby podľa svojho náhľadu rozhodovali o všetkom, čo je čisté alebo nečisté.

6 (ECAV) všetci starší tohto mesta, naj bližšieho k zavraždenému, si umývajú ruky v údolí nad jalovicou so zlomenou šijou.
6 (KAT) A starší toho mesta, čo leží od mŕtveho (najbližšie), prídu a umyjú si ruky nad jalovicou, čo bola zabitá v údolí,

7 (ECAV) Potom nech sa takto osvedčia: Naše ruky nepreliali túto krv a naše oči to nevideli.
7 (KAT) a povedia: »Naše ruky nevyliali túto krv a naše oči to nevideli.

8 (ECAV) Odpusť svojmu izraelskému ľudu, ktorý si vykúpil. Hospodine! Neuvaľ na svoj izraelský ľud vinu za nevinnú krv. Tak bude zbavený viny za krv.
8 (KAT) Pane, očisť svoj ľud izraelský, ktorý si vykúpil, a nedovoľ, aby sa vyliala nevinná krv uprostred izraelského ľudu,« a tak nech je z nich vina krvi odňatá!

9 (ECAV) Ty však odstrániš vinu za krv nevinného zo svojho prostredia, ak budeš konať, čo je správne v očiach Hospodinových.
9 (KAT) A ty budeš nevinný od vyliatej nevinnej krvi, keď budeš konať to, čo prikázal Pán.

10 (ECAV) Keď vstúpiš do vojny proti svojim nepriateľom, a Hospodin, tvoj Boh, vydá ti ich do rúk, a odvedieš si z nich zajatcov,
10 (KAT) Keď pôjdeš bojovať proti svojim nepriateľom a Pán, tvoj Boh, ich vydá do tvojich rúk, a ty si privedieš zajatcov,

11 (ECAV) a keď medzi zajatcami uvidíš ženu peknej postavy, obľúbiš si ju a vezmeš si ju za ženu,
11 (KAT) ak uvidíš medzi zajatcami peknú ženu a budeš ju chcieť za manželku,

12 (ECAV) voveď si ju do domu; ona nech si ostrihá vlasy, poobrezáva nechty,
12 (KAT) voveď ju do svojho domu, nech si ostrihá vlasy a poobrezáva nechty,

13 (ECAV) nech zloží zo seba zajatecké rúcho, nech býva v tvojom dome mesiac, nech plače za svojím otcom a matkou. Potom smieš vojsť k nej, stať sa jej manželom, a ona ti bude ženou.
13 (KAT) zoblečie odev, v ktorom bola zajatá, a nech sedí v tvojom dome a mesiac oplakáva svojho otca a svoju matku. Potom k nej môžeš vojsť, spať s ňou a bude tvojou ženou.

14 (ECAV) Ak by sa ti neskôr nepáčila, prepusť ju podľa jej želania. Za peniaze ju nesmieš predať. Nebuď surový voči nej, lebo si ju ponížil!
14 (KAT) Ak by sa ti neskôr znepáčila, prepustíš ju ako voľnú a nebudeš ju môcť predať za peniaze, ani zle s ňou zaobchádzať, lebo si ju ponížil.

15 (ECAV) Ak má muž dve ženy, jednu milovanú a druhú nenávidenú, a porodia mu synov - a to milovaná i nenávidená - a prvorodený bude synom nenávidenej,
15 (KAT) Ak niekto bude mať dve ženy, jednu, ktorú bude mať rád a druhú nie, a ak budú mať od neho deti a prvorodený syn bude od tej, ktorú nemá rád,

16 (ECAV) v deň, keď bude deliť majetok medzi synov, nesmie priznať právo prvorodeného synovi milovanej na úkor syna nenávidenej, ktorý je prvorodený,
16 (KAT) keď bude chcieť rozdeliť svoj majetok medzi synov, nebude môcť syna milovanej urobiť prvorodeným a dať mu prednosť pred synom nemilovanej,

17 (ECAV) ale za prvorodeného uzná syna nenávidenej, a dá mu dvojnásobný podiel zo všetkého, čo má, lebo je prvotinou jeho sily. Jemu patrí právo prvorodenstva.
17 (KAT) ale syna nemilovanej uzná za prvorodeného a dá mu dvojnásobnú čiastku zo všetkého, čo má; on je naozaj prvý z jeho synov a jemu patrí právo prvorodenstva.

18 (ECAV) Ak má niekto nepoddajného a vzdorovitého syna, ktorý nepočúva na slovo svojho otca ani na slovo svojej matky, a hoci ho karhajú, neposlúcha ich,
18 (KAT) Ak má niekto zaťatého a nepoddajného syna, ktorý nepočúva na otcove a matkine rozkazy, a keď ho karhajú, nevšíma si ich,

19 (ECAV) jeho otec a matka nech ho chytia a predvedú pred starších jeho mesta a k bráne jeho bydliska.
19 (KAT) nech ho otec a matka vezmú a privedú k starším jeho mesta, k bráne jeho bydliska,

20 (ECAV) Nech povedia starším jeho mesta: Tento náš syn je nepoddajný a vzdorovitý, nepočúva na naše slovo. Je žráč a pijan!
20 (KAT) a nech povedia starším mesta: »Tento náš syn je zaťatý a nepoddajný. Nechce nás počúvať, je hýrivec a pijan.«

21 (ECAV) Vtedy nech ho všetci mužovia mesta ukameňujú až k smrti. Tak odstráň zlo zo svojho prostredia, nech to celý Izrael počuje a nech sa bojí.
21 (KAT) A nech ho všetci ľudia toho mesta ukameňujú na smrť, aby ste tak odstránili zlo spomedzi seba a aby sa obával celý Izrael, keď to počuje.

22 (ECAV) Keby sa niekto dopustil prečinu hodného smrti, a bol by popravený obesením na drevo,
22 (KAT) Keď niekto spácha zlo, za ktoré je trest smrti, a keď ho obesia na dreve,

23 (ECAV) jeho mŕtvola nezostane na dreve cez noc, ale musíš ho pochovať ešte v ten deň, lebo obesený je prekliaty Bohom. Preto si nepoškvrň zem, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva.
23 (KAT) jeho mŕtve telo nesmie ostať na dreve, ale ešte v ten deň ho pochovajú, lebo je prekliaty od Boha ten, čo visí na dreve, a ty nesmieš poškvrniť krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, do vlastníctva.


5Moj 21, 1-23





Verš 17
ale za prvorodeného uzná syna nenávidenej, a dá mu dvojnásobný podiel zo všetkého, čo má, lebo je prvotinou jeho sily. Jemu patrí právo prvorodenstva.
1Krn 5:1 - Synovia Rúbena, prvorodenca Izraelovho. On bol totiž prvorodencom. Keď zneuctil lôžko svojho otca, bolo dané jeho prvorodenectvo synom Jozefa, syna Izraelovho. V rodovom zozname však nebol vedený ako prvorodený.
Gn 49:3 - Ty, Rúben, si môj prvorodený, moja moc a prvotina mojej mužskosti, vrchol dôstojnosti, vrchol sily.

Verš 23
jeho mŕtvola nezostane na dreve cez noc, ale musíš ho pochovať ešte v ten deň, lebo obesený je prekliaty Bohom. Preto si nepoškvrň zem, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva.
Gal 3:13 - Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve,

Dt 21,1-9 - Každá vyliata krv volá k nebu o pomstu (Gn 4,10). V tom prípade, keď sa vrah nedal zistiť, museli akosi na základe spoločnej zodpovednosti úkon zmierenia vykonať tí, čo najbližšie bývali k miestu, kde sa stala vražda. Starší a sudcovia zastupujú celú pospolitosť. Skutočnosť, že sa mala vybrať jalovica, čo nenosila jarmo, a že sa mala zabiť na ne obrábanej pôde, naznačuje, že nešlo o svetskú vec, lež o náboženský úkon. Umývanie rúk nad zabitou jalovicou (v. 6) znázorňovalo nevinnosť obyvateľov príslušného mesta, čo sa týka vraždy (Ž 26,6; Mt 27,24).

Dt 21,10-14 - Prípad nemá na zreteli Kanaánčanky, pretože aj tie museli byť povraždené (7,3). Ide o zaja té ženy z iných národov, ale nie o tie, čo obývali Palestínu pred príchodom Izraelitov. Takáto žena mimopalestínskeho pôvodu bola len otrokyňou a vo všetkom sa musela podrobiť zákonom svoj ho pána. Preto nebolo tu nebezpečenstva, že žena zvedie svojho muža k odpadu od Pána a nevere. Ostrihať si vlasy atď. bolo znakom smútku (Lv 14,8; Nm 8,7).

Dt 21,15-17 - Zdá sa, že v starších predmojžišských časoch v rozhodovaní o práve prvorodeného mal otec istú voľnosť. Mohol preniesť právo prvorodeného aj na mladšieho syna (Gn 27,4; 49,3.4). Tu sa zastáva právo toho, čo je skutočne prvorodený, bez ohľadu na to, či je synom hlavnej, či vedľajšej manželky, či slobodnej, či otrokyne.

Dt 21,18-21 - Mojžiš neuznáva otcovo právo na život a smrť dieťaťa.

Dt 21,22-23 - Ide tu o popraveného človeka, ktorého mŕtvola sa potom obesila na kôl (Gn 40,19; Joz 10,26 n.; 2 Sam 4,12). V zločincovej mŕtvole je zosobnená kliatba, ktorú vyriekol sám Boh ústami sudcov. Táto kliatba by poškvrňovala izraelskú zem, preto mŕtvola sa musela pochovať ešte v ten deň, keď sa vykonala poprava. Rozsudok smrti sa vykonal kameňovaním. Obesenie mŕtvoly naznačovalo zväčšenie trestu a bolo aj výstrahou pre žijúcich.