  | 5. Kniha MojžišovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 5Moj 21, 1-23 |
1 5Moj 21, 1 Ak v krajine, ktorú Hospodin, tvoj Boh, dáva tebe do vlastníctva, nájdu zavraždeného, a nevie sa, kto ho zabil, 2 5Moj 21, 2 nech tvoji starší a sudcovia vyjdú a odmerajú vzdialenosť od miest, ktoré sú okolo zavraždeného. 3 5Moj 21, 3 Keď zistia mesto najbližšie k zavraždenému, starší toho mesta vezmú jalovicu, na ktorej ešte neorali, a ktorá ešte neťahala v jarme. 4 5Moj 21, 4 Potom starší toho mesta odvedú jalovicu do údolia so stále tečúcou vodou - kde sa neorie ani neseje - a tam v údolí zlomia jalovici šiju. 5 5Moj 21, 5 Nato pristúpia kňazi, synovia Lévího, lebo ich vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby Mu slúžili, aby požehnávali v mene Hospodinovom, a aby sa podľa ich výroku riešil každý spor a každý násilný čin; 6 5Moj 21, 6 všetci starší tohto mesta, naj bližšieho k zavraždenému, si umývajú ruky v údolí nad jalovicou so zlomenou šijou. 7 5Moj 21, 7 Potom nech sa takto osvedčia: Naše ruky nepreliali túto krv a naše oči to nevideli. 8 5Moj 21, 8 Odpusť svojmu izraelskému ľudu, ktorý si vykúpil. Hospodine! Neuvaľ na svoj izraelský ľud vinu za nevinnú krv. Tak bude zbavený viny za krv. 9 5Moj 21, 9 Ty však odstrániš vinu za krv nevinného zo svojho prostredia, ak budeš konať, čo je správne v očiach Hospodinových. 10 5Moj 21, 10 Keď vstúpiš do vojny proti svojim nepriateľom, a Hospodin, tvoj Boh, vydá ti ich do rúk, a odvedieš si z nich zajatcov, 11 5Moj 21, 11 a keď medzi zajatcami uvidíš ženu peknej postavy, obľúbiš si ju a vezmeš si ju za ženu, 12 5Moj 21, 12 voveď si ju do domu; ona nech si ostrihá vlasy, poobrezáva nechty, 13 5Moj 21, 13 nech zloží zo seba zajatecké rúcho, nech býva v tvojom dome mesiac, nech plače za svojím otcom a matkou. Potom smieš vojsť k nej, stať sa jej manželom, a ona ti bude ženou. 14 5Moj 21, 14 Ak by sa ti neskôr nepáčila, prepusť ju podľa jej želania. Za peniaze ju nesmieš predať. Nebuď surový voči nej, lebo si ju ponížil! 15 5Moj 21, 15 Ak má muž dve ženy, jednu milovanú a druhú nenávidenú, a porodia mu synov - a to milovaná i nenávidená - a prvorodený bude synom nenávidenej, 16 5Moj 21, 16 v deň, keď bude deliť majetok medzi synov, nesmie priznať právo prvorodeného synovi milovanej na úkor syna nenávidenej, ktorý je prvorodený, 17 5Moj 21, 17 ale za prvorodeného uzná syna nenávidenej, a dá mu dvojnásobný podiel zo všetkého, čo má, lebo je prvotinou jeho sily. Jemu patrí právo prvorodenstva. 18 5Moj 21, 18 Ak má niekto nepoddajného a vzdorovitého syna, ktorý nepočúva na slovo svojho otca ani na slovo svojej matky, a hoci ho karhajú, neposlúcha ich, 19 5Moj 21, 19 jeho otec a matka nech ho chytia a predvedú pred starších jeho mesta a k bráne jeho bydliska. 20 5Moj 21, 20 Nech povedia starším jeho mesta: Tento náš syn je nepoddajný a vzdorovitý, nepočúva na naše slovo. Je žráč a pijan! 21 5Moj 21, 21 Vtedy nech ho všetci mužovia mesta ukameňujú až k smrti. Tak odstráň zlo zo svojho prostredia, nech to celý Izrael počuje a nech sa bojí. 22 5Moj 21, 22 Keby sa niekto dopustil prečinu hodného smrti, a bol by popravený obesením na drevo, 23 5Moj 21, 23 jeho mŕtvola nezostane na dreve cez noc, ale musíš ho pochovať ešte v ten deň, lebo obesený je prekliaty Bohom. Preto si nepoškvrň zem, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva.
| | | 5Moj 21, 1-23 |
Verš 17
ale za prvorodeného uzná syna nenávidenej, a dá mu dvojnásobný podiel zo všetkého, čo má, lebo je prvotinou jeho sily. Jemu patrí právo prvorodenstva.
1Krn 5:1 - Synovia Rúbena, prvorodenca Izraelovho. On bol totiž prvorodencom. Keď zneuctil lôžko svojho otca, bolo dané jeho prvorodenectvo synom Jozefa, syna Izraelovho. V rodovom zozname však nebol vedený ako prvorodený.
Gn 49:3 - Ty, Rúben, si môj prvorodený, moja moc a prvotina mojej mužskosti, vrchol dôstojnosti, vrchol sily.
Verš 23
jeho mŕtvola nezostane na dreve cez noc, ale musíš ho pochovať ešte v ten deň, lebo obesený je prekliaty Bohom. Preto si nepoškvrň zem, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do dedičného vlastníctva.
Gal 3:13 - Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve,
Dt 21,1-9 - Každá vyliata krv volá k nebu o pomstu (Gn 4,10). V tom prípade, keď sa vrah nedal zistiť, museli akosi na základe spoločnej zodpovednosti úkon zmierenia vykonať tí, čo najbližšie bývali k miestu, kde sa stala vražda. Starší a sudcovia zastupujú celú pospolitosť. Skutočnosť, že sa mala vybrať jalovica, čo nenosila jarmo, a že sa mala zabiť na ne obrábanej pôde, naznačuje, že nešlo o svetskú vec, lež o náboženský úkon. Umývanie rúk nad zabitou jalovicou (v. 6) znázorňovalo nevinnosť obyvateľov príslušného mesta, čo sa týka vraždy (Ž 26,6; Mt 27,24).
Dt 21,10-14 - Prípad nemá na zreteli Kanaánčanky, pretože aj tie museli byť povraždené (7,3). Ide o zaja té ženy z iných národov, ale nie o tie, čo obývali Palestínu pred príchodom Izraelitov. Takáto žena mimopalestínskeho pôvodu bola len otrokyňou a vo všetkom sa musela podrobiť zákonom svoj ho pána. Preto nebolo tu nebezpečenstva, že žena zvedie svojho muža k odpadu od Pána a nevere. Ostrihať si vlasy atď. bolo znakom smútku (Lv 14,8; Nm 8,7).
Dt 21,15-17 - Zdá sa, že v starších predmojžišských časoch v rozhodovaní o práve prvorodeného mal otec istú voľnosť. Mohol preniesť právo prvorodeného aj na mladšieho syna (Gn 27,4; 49,3.4). Tu sa zastáva právo toho, čo je skutočne prvorodený, bez ohľadu na to, či je synom hlavnej, či vedľajšej manželky, či slobodnej, či otrokyne.
Dt 21,18-21 - Mojžiš neuznáva otcovo právo na život a smrť dieťaťa.
Dt 21,22-23 - Ide tu o popraveného človeka, ktorého mŕtvola sa potom obesila na kôl (Gn 40,19; Joz 10,26 n.; 2 Sam 4,12). V zločincovej mŕtvole je zosobnená kliatba, ktorú vyriekol sám Boh ústami sudcov. Táto kliatba by poškvrňovala izraelskú zem, preto mŕtvola sa musela pochovať ešte v ten deň, keď sa vykonala poprava. Rozsudok smrti sa vykonal kameňovaním. Obesenie mŕtvoly naznačovalo zväčšenie trestu a bolo aj výstrahou pre žijúcich.
