5. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

5Moj 1, 1-46

1 Toto sú slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Izraelovi za Jordánom na púšti, na rovine naproti Červenému moru, medzi Fáranom a Tofelom, medzi Lábanom a Chacerótom a medzi Dí-zahábom. 2 Je to jedenásť dní cesty od Horeba cestou cez vrch Seir po Kádeš-barneu. 3 A stalo sa štyridsiateho roku, jedenásteho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že hovoril Mojžiš synom Izraelovým všetko, čo mu prikázal Hospodin o nich, 4 potom, keď už bol porazil Síchona, amorejského kráľa, ktorý býval v Chešbone, a Óga, bázanského kráľa, ktorý býval v Aštaróte, v Edrei. 5 Za Jordánom, v Moábskej zemi, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon a povedal: 6 Hospodin, náš Bôh, nám hovoril na Horebe a riekol takto: Už ste sa dosť nabývali na tomto vrchu. 7 Obráťte sa, rušajte sa a vojdite do vrchov Amoreja a na všetky jeho súsedné miesta na rovine, na vrchu a na nížine, na juhu a na pobreží mora, do zeme Kananeja a k Libanonu až po veľkú rieku, po rieku Eufrates. 8 Vidz, dal som zem pred vami! Vojdite a zaujmite zem dedične, o ktorej prisahal Hospodin vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ju dá im a ich semenu po nich. - 9 A povedal som vám toho času: Nemôžem vás samotný uniesť. 10 Hospodin, váš Bôh, vás rozmnožil, že hľa, je vás dnes čo do množstva jako hviezd na nebi. 11 Hospodin, Bôh vašich otcov, nech ráči pridať k vám ešte tisíckrát toľko, koľko vás je, a nech vás požehná, tak ako hovoril o vás. 12 Akože ponesiem samotný vašu ťarchu, vaše bremä a vašu zvadu?! 13 Vyberte si mužov, múdrych, rozumných a známych, zo svojich pokolení, a ustanovím ich za hlavy nad vami. 14 A na to ste mi odpovedali a riekli ste: To je dobrá vec, o ktorej hovoríš, aby sme ju učinili. 15 A tedy som vzal hlavy vašich pokolení, mužov to múdrych a známych, a dal som ich za hlavy nad vami, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi a za náčelníkov nad desiatimi a za správcov vašich pokolení. 16 A prikázal som vašim sudcom toho času povediac: Vypočuť obe strany svojich bratov a budete súdiť spravedlivo medzi človekom a medzi jeho bratom a medzi jeho pohostínom. 17 Nebudete hľadieť v súde na osobu, ale vypočujete ako malého tak veľkého, nebudete sa báť nikoho, lebo súd je Boží. A vec, ktorá by vám bola priťažká, donesiete ku mne, a ja ju vypočujem. 18 A toho času som vám prikázal všetky veci, ktoré máte činiť. 19 Potom sme sa rušali od Horeba a prešli sme celú tú púšť, veľkú a strašnú, ktorú ste videli, cestou k vrchu Amoreja, tak ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh, a prišli sme až do Kádeš-barnee. 20 A povedal som vám: Prišli ste až po vrch Amoreja, ktorý nám dá Hospodin, náš Bôh. 21 Nože vidz, Hospodin, tvoj Bôh, dal pred tebou zem, vyjdi hore a zaujmi dedične, tak ako hovoril Hospodin, Bôh tvojich otcov, o tebe. Neboj sa ani sa nestrachuj! 22 Potom ste prišli ku mne všetci a povedali ste: Pošlime mužov pred sebou, ktorí nám prezkúmajú zem a podajú nám zprávu, aj o ceste, ktorou máme ísť hore do nej, ako aj o mestách, ku ktorým prijdeme. 23 To slovo sa mi ľúbilo, a vzal som z vás dvanástich mužov, po jednom mužovi z každého pokolenia. 24 A obrátiac sa išli hore na vrchy a prišli až po dolinu Eškol a prešpehovali zem. 25 A vzali so sebou z ovocia zeme a doniesli dolu k nám a podali nám zprávu a povedali: Je to dobrá zem, ktorú nám dá Hospodin, náš Bôh. 26 Avšak nechceli ste ísť hore, ale vzbúrili ste sa proti rozkazu Hospodina, svojho Boha, 27 a reptali ste vo svojich stánoch a povedali ste: Preto, že nás nenávidí Hospodin, preto nás vyviedol z Egyptskej zeme, aby nás vydal do ruky Amoreja, aby nás zahladil. 28 Kam pojdeme hore? Naši bratia veľmi zmalátnili naše srdce hovoriac: Je to veľký ľud a vyšší, ako sme my; a mestá sú veľké a ohradené až do neba, ba ešte aj synov Enákových sme tam videli. 29 A povedal som vám: Nedeste sa ani sa ich nebojte. 30 Hospodin, váš Bôh, ktorý ide pred vami, on bude bojovať za vás, zrovna tak, ako učinil s vami v Egypte pred vašimi očami, 31 i na púšti, kde si videl, že ťa niesol Hospodin, tvoj Bôh, ako nosieva človek svojho syna, na celej ceste, ktorou ste išli, až ste i prišli na toto miesto. 32 Ale ani v tejto veci neverili ste Hospodinovi, svojmu Bohu, 33 ktorý išiel pred vami cestou, aby vám vyhľadal miesto, kde by ste sa mohli rozložiť táborom, vnoci v ohni, aby vám ukazoval cestu, ktorou ste mali ísť, a v oblaku vodne. 34 A Hospodin počul hlas vašich rečí a rozhneval sa a prisahal povediac: 35 Prisahám, že niktorý z týchto mužov, toto zlé pokolenie, neuvidí tej krásnej zeme dobrej, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom, 36 krome Kálefa, syna Jefunneho; ten ju uvidí, a jemu dám zem, po ktorej chodil, i jeho synom, pretože cele nasledoval Hospodina. 37 Ešte i na mňa sa nahneval Hospodin pre vás a riekol: Ani ty ta nevojdeš! 38 Jozua, syn Núnov, ktorý stojí pred tebou, ten ta vojde; jeho posilni, lebo on ju rozdelí Izraelovi do dedičstva. 39 A vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, a vaši synovia, ktorí ešte dneská nevedia, čo je dobré a čo zlé, tí ta vojdú, a im ju dám, a oni ju zdedia. 40 A vy sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru. 41 Na to ste mi odpovedali: Zhrešili sme proti Hospodinovi, my pojdeme hore a budeme bojovať celkom tak, ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh. A opásali ste si každý svoju vojennú zbraň a majúc to za ľahkú vec išli ste hore na vrch. 42 Ale Hospodin mi riekol: Povedz im: Nechoďte hore a nebojujte, lebo nie som medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi. 43 A hovoril som vám to, a neposlúchli ste, ale ste sa sprotivili rozkazu Hospodinovmu a v spúre ste sa odvážili a išli ste hore na vrch. 44 Vtedy vyšiel Amorej, ktorý býval na tom vrchu, proti vám, a honili vás, ako robievajú včely, a zbili vás na Seire a bijúc prenasledovali až do Hormy. 45 A keď ste sa navrátili, plakali ste pred Hospodinom, ale Hospodin neuslyšal vášho hlasu ani nenaklonil k vám svojho ucha. 46 A tak ste bývali v Kádeši mnoho dní, toľko, koľko ste bývali.

Verš 33

ktorý išiel pred vami cestou, aby vám vyhľadal miesto, kde by ste sa mohli rozložiť táborom, vnoci v ohni, aby vám ukazoval cestu, ktorou ste mali ísť, a v oblaku vodne.

Ex 13:21 - A Hospodin išiel pred nimi, vodne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol cestou, a vnoci v ohnivom stĺpe, aby im svietil, tak aby mohli ísť vodne i vnoci.

Verš 35

Prisahám, že niktorý z týchto mužov, toto zlé pokolenie, neuvidí tej krásnej zeme dobrej, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom,

Nm 14:22 - tak isté je, že všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som učinil v Egypte i na púšti, a pokúšali ma toto už desať ráz a neposlúchli môjho hlasu,

Ž 95:11 - takže som konečne prisahal vo svojom hneve, že nevojdú do môjho odpočinku.

Verš 4

potom, keď už bol porazil Síchona, amorejského kráľa, ktorý býval v Chešbone, a Óga, bázanského kráľa, ktorý býval v Aštaróte, v Edrei.

Nm 21:24 - A Izrael ho porazil ostrím meča a zaujal dedične jeho zem od Arnona až po Jabbok, až po zem synov Ammonových. Lebo hranica synov Ammonových bola pevná.

Nm 21:33 - A obrátiac sa išli hore cestou do Bázana. A vyšiel Óg, kráľ Bázana, proti nim, on i všetok jeho ľud, do boja v Edrei.

Verš 37

Ešte i na mňa sa nahneval Hospodin pre vás a riekol: Ani ty ta nevojdeš!

Nm 20:12 - Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Preto, že ste mi neverili, aby ste ma boli posvätili pred očami synov Izraelových, preto nevovediete tohoto shromaždenia do zeme, ktorú som im dal.

Nm 27:14 - pretože ste sa vzopreli proti môjmu rozkazu na púšti Tsin, vtedy, keď sa svárila obec, kde ste ma mali posvätiť pri tých vodách pred ich očami. To sú tie vody sváru v Kádeši, na púšti Tsin.

Dt 3:26 - Ale Hospodin sa veľmi rozhneval na mňa pre vás a neuslyšal ma, ale mi riekol Hospodin: Nech ti je dosť; nehovor mi viacej o tom.

Dt 4:21 - Ale Hospodin sa nahneval na mňa pre vás a prisahal, že neprejdem cez Jordán a že nevojdem do tej krásnej zeme dobrej, ktorú Hospodin, tvoj Bôh, dáva tebe do dedičstva.

Dt 34:4 - A Hospodin mu riekol: Toto je tá zem, ktorú som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi povediac: Tvojmu semenu ju dám. Učinil som to, aby si ju videl svojimi očima, ale ta neprejdeš.

Verš 8

Vidz, dal som zem pred vami! Vojdite a zaujmite zem dedične, o ktorej prisahal Hospodin vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ju dá im a ich semenu po nich. -

Gn 15:18 - Toho dňa učinil Hospodin smluvu s Abramom a riekol: Tvojmu semenu som dal túto zem od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, rieku Eufrates,

Gn 17:7 - A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe.

Verš 9

A povedal som vám toho času: Nemôžem vás samotný uniesť.

Ex 18:18 - Istotne sa unavíš i ty i tento ľud, ktorý je s tebou, lebo vec je priťažká pre teba; nebudeš ju môcť sám konať.

Verš 16

A prikázal som vašim sudcom toho času povediac: Vypočuť obe strany svojich bratov a budete súdiť spravedlivo medzi človekom a medzi jeho bratom a medzi jeho pohostínom.

Jn 7:24 - Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravedlivý súd!

Verš 17

Nebudete hľadieť v súde na osobu, ale vypočujete ako malého tak veľkého, nebudete sa báť nikoho, lebo súd je Boží. A vec, ktorá by vám bola priťažká, donesiete ku mne, a ja ju vypočujem.

Lv 19:15 - Neučiníte neprávosti v súde; nebudeš hľadieť na to, že je niekto chudobný, ani nebudeš zo stranníctva ctiť osoby veľkého; spravedlivo budeš súdiť svojho blížneho.

1Sam 16:7 - Ale Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho peknú tvár a na výšku jeho postavy, lebo som ho zavrhol; lebo ja nehľadím na to, na čo hľadí človek, pretože človek hľadí na to, čo je pred očima, ale Hospodin hľadí na srdce.

Prís 24:23 - I toto povedali múdri: Hľadieť na osobu v súde nie je dobre.

Jak 2:1 - Moji bratia, nemajte viery nášho Pána Ježiša Krista, Pána slávy, v hľadení na osobu.

Verš 23

To slovo sa mi ľúbilo, a vzal som z vás dvanástich mužov, po jednom mužovi z každého pokolenia.

Nm 13:2 - A Hospodin riekol Mojžišovi a riekol:

Verš 24

A obrátiac sa išli hore na vrchy a prišli až po dolinu Eškol a prešpehovali zem.

Nm 13:23 - Išli hore južným krajom a prišli až do Hebrona, kde boli Achimán, Šéšaj a Talmaj, deti Enákove. A Hebron bol vystavený sedem rokov pred Coanom v Egypte.

Verš 26

Avšak nechceli ste ísť hore, ale vzbúrili ste sa proti rozkazu Hospodina, svojho Boha,

Nm 14:2 - A reptali na Mojžiša a na Árona všetci synovia Izraelovi, a vraveli im, celá obec: Ach, keby sme len boli zomreli v Egyptskej zemi alebo aspoň na tejto púšti keby sme boli zomreli!

Verš 28

Kam pojdeme hore? Naši bratia veľmi zmalátnili naše srdce hovoriac: Je to veľký ľud a vyšší, ako sme my; a mestá sú veľké a ohradené až do neba, ba ešte aj synov Enákových sme tam videli.

Nm 13:28 - Rozprávali mu a riekli: Prišli sme do zeme, do ktorej si nás poslal, ktorá aj naozaj oplýva mliekom a medom, a toto je jej ovocie.

Dt 1,1 - Základné údaje o Knihe pozri v úvode do Deuteronómia 1.1. a 1.2. Araba v užšom zmysle označuje kotlinu južne od Mŕtveho mora až po Elanský záliv; v širšom zmysle Araba značí celé údolie Jordána od Genezaretského jazera, Mŕtve more až po spomenutý záliv. Tu sa hovorí o Arabe v užšom slova zmysle. – Tofel sa nedá bližšie určiť, niektorí myslia, že je to krajina v severnom Edomsku, et-Tafile, južne od Mŕtveho mora. Fáran porov. Nm 10,12. Laban je totožný s Libnou (Nm 33,21); o Haserote pozri Nm 11,35. Di-Zahab ležal na východnej hranici Moabska. "Jedenásť dní…" Mojžiš pripomína, že do Palestíny mohli Izraeliti prísť veľmi skoro, za jedenásť dní, keď predpokladáme, že za deň sa prejde 30 až 40 km. Mojžiš chce naznačiť, že keby sa Izraeliti neboli spriečali, za niekoľko dní mohli byť tam, kde sú dnes, na hranici zasľúbenej zeme. Horeb je vrch Sinaj, v Knihe Deuteronómium sa používa výlučne toto pomenovanie. Seir – pohorie v Edomsku. Kadešbarna leží na južnej hranici Palestíny (Nm 20,1; 34,4).

Dt 1,3-5 - O Sehonovi pozri Nm 21,21 n.; o Ogovi Nm 21,33 n. Mesto Aštarot (Gn 14,5) nachádzalo sa v Zajordánsku,v Bášane. Neskoršie sa stalo levitským mestom na území kmeňa Manassesovho. Edrei bolo hlavné mesto bášanského kráľovstva, neskoršie sa dostalo kmeňu Manassesovmu (Joz 13,12.31).

Dt 1,7 - Výšina amorejská je hornatý kraj južne od Karmela a Esdrelonskej nížiny. Araba porov. v. 1. Na tomto mieste treba ju brať v širšom zmysle. Slovom vrchy označuje sa stredná časť Palestíny, teda vrchy efraimske a júdske. Nížiny, hebr. Šefélá, je územie od Júdskych vrchov na západ až k Stredozemnému moru. Juh, hebr. Negeb, je územie na južnej hranici zasľúbenej zeme. Morské pobrežie je pobrežie Stredozemného mora. Udávajú sa ideálne hranice Palestíny. Takéto hranice malo len kráľovstvo Dávidovo a len krátko. O hraniciach Palestíny porov. Nm 34,3–12.

Dt 1,8 - Porov. Gn 12,7; 13,15; 17,8; 22,16 n.; 26,3; 50,24; Ex 13,5.11; Nm 32,11.

Dt 1,9-18 - Pozri Ex 18,1–26.

Dt 1,19-46 - Porov. Nm hl. 13 a 14.

Dt 1,28 - Enakiti ako aj Refaimci, Emci a Horejci (2,10–12) boli pôvodní obyvatelia Palestíny, vyznačovali sa veľkou výškou a silou; oproti Izraelitom to boli obri (Nm 13,23).

Dt 1,33 - Porov. Nm 9,15 n; 10,33; Ex 13,21.

Dt 1,34 - Pozri Nm 14,21 n.

Dt 1,37 - Pán potrestal Mojžiša pre jeho osobný hriech (Nm 20,12). Mojžiš sa však dopustil tohto hriechu vtedy, keď ľud reptal a búril sa proti Pánovi pre smäd. Preto Mojžiš hovorí: na mňa sa rozhneval Pán pre vás.

Dt 1,38 - Porov. Nm 27,18 n.

Dt 1,40 - Porov. Nm 14,25.

Dt 1,41-45 - Pozri Nm 14,40–45. O Horme pozri Nm 14,45; 21,3; Sdc 1,17. Seir je pohorie v Edomsku a potom označuje celé Edomsko.