Verš 1
Potom po štrnástich rokoch vyšiel som znovu do Jeruzalema s Barnabášom a vzal som so sebou aj Títa.
Sk 15:2 - Keďže z toho povstal spor a nemalá hádka medzi Pavlom, Barnabášom a medzi nimi, nariadili, aby Pavel, Barnabáš a niektorí ďalší z nich išli v tejto spornej otázke k apoštolom a starším do Jeruzalema.
Verš 2
A pohnutý zjavením šiel som a vyložil som im a osobitne tým, ktorých pokladajú za niečo, evanjelium, ktoré zvestujem medzi pohanmi, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo.
Sk 19:21 - Po týchto udalostiach rozhodol sa v duchu Pavel prejsť Macedóniou a Achájou a ísť do Jeruzalema povediac si: Keď pobudnem tam, treba sa mi podívať aj do Ríma.
Verš 3
Ale ani Títa, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nenútili dať sa obrezať,
Sk 16:3 - Pavel chcel, aby šiel s ním; i vzal ho so sebou a obrezal kvôli Židom v tých krajoch, keďže všetci vedeli, že mal otca Gréka.
1Kor 9:21 - tým, čo sú bez zákona, (bol som) akoby bez zákona, hoci nie som bez zákona Božieho, keďže som pod zákonom Kristovým, aby som získal tých, čo sú bez zákona;
Verš 4
a to práve pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili;
Sk 15:24 - Keďže sme počuli, že niektorí z nás, hoci sme im to nekázali, znepokojili vás svojimi rečami a poplietli vám mysle,
Verš 6
Ale tí, ktorých pokladajú za niečo - nezáleží mi, akí boli kedysi, veď Boh nikoho neuprednostňuje - oni, vedúci, nenaložili mi nič iné,
Dt 10:17 - Lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom bohov, Pánom pánov, Bohom veľkým, mocným a hrozným, ktorý nikoho neuprednostňuje a neprijíma úplatky;
2Krn 19:7 - Nech teda príde na vás bázeň pred Hospodinom. Dajte si pozor, čo robíte, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet neprávosti, ani uprednostňovania osôb, ani úplatkárstva.
Jób 34:19 - Toho, ktorý nenadŕža kniežatám, a vznešenému nedáva prednosť pred núdznym, lebo oni všetci sú dielom Jeho rúk?
Sk 10:34 - Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje,
Rim 2:11 - Lebo Boh neuprednostňuje nikoho.
Ef 6:9 - A vy, páni, zaobchádzajte s nimi práve tak; nevyhrážajte sa; veď viete, že aj ich aj váš Pán je v nebesiach a On nikoho neuprednostňuje!
Kol 3:25 - Kto však pácha neprávosť, prijme odplatu neprávosti, lebo nieto uprednostňovania osôb.
1Pt 1:17 - A ak vzývate Otca, ktorý bez uprednostňovania súdi každého podľa jeho diela, konajte v bázni, kým ste tu na zemi.
Verš 8
veď Ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštolskej práci medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi -
Sk 9:15 - Riekol mu Pán: Len choď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby niesol moje meno pred pohanov, aj pred kráľov a pred synov izraelských.
Sk 13:2 - Keď raz slúžili Pánovi a postili sa, riekol Duch Svätý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal.
Sk 22:21 - Ale On mi povedal: Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov.
Gal 1:16 - zaľúbilo sa vyjaviť vo mne svojho Syna, aby som hlásal radostnú zvesť o Ňom medzi pohanmi, ani chvíľu som sa neradil s telom a krvou.
Ef 3:8 - Mne, najmenšiemu zo všetkých svätých, dostalo sa milosti, aby som evanjelium o nepochopiteľnom bohatstve Kristovom zvestoval pohanom
Verš 10
Len aby sme pamätali na chudobných; a to som sa aj usiloval robiť.
Sk 11:30 - Tak aj urobili a poslali starším (podporu) po Barnabášovi a Saulovi.
Sk 24:17 - Po niekoľkých rokoch prišiel som, aby som doniesol milodary svojmu národu a obete.
Rim 15:25 - Teraz však odchádzam do Jeruzalema v službe (tamojších svätých).
1Kor 16:1 - So zbierkou pre svätých urobte aj vy tak, ako som prikázal cirkevným zborom v Galácii.
2Kor 8:1 - Chcem, bratia, aby ste vedeli o milosti Božej, ktorej sa dostalo macedónskym zborom,
2Kor 9:1 - Zbytočné mi je písať vám o službe svätým,
Verš 14
Keď som teda videl, že nechodia rovnou cestou za pravdou evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: Keď ty, (rodom) Žid, žiješ po pohansky a nie po židovsky, prečo nútiš (bývalých) pohanov zachovávať židovské zvyky?
Sk 10:28 - I povedal im: Vy viete, že Židovi nie je dovolené pripojiť sa alebo pristúpiť k pohanovi. Ale mne Boh ukázal, aby som nikoho nemal za poškvrneného alebo nečistého.
Verš 16
vediac, že človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto.
Sk 13:38 - Vedzte teda, mužovia, bratia, že sa vám skrze Neho zvestuje odpustenie hriechov a že od všetkých (hriechov), od ktorých vás ani zákon Mojžišov nemohol ospravedlniť,
Rim 3:28 - Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona.
Rim 8:3 - Lebo čo nebolo možné zákonu, nakoľko bol slabý pre telo, (to vykonal) Boh, keď v podobe hriešneho tela a pre hriech poslal svojho Syna a hriech v tele odsúdil,
Heb 7:18 - Týmto sa ruší predošlé prikázanie ako slabé a neužitočné -
Rim 3:20 - pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je poznanie hriechu.
Gal 3:11 - Že zo zákona nikto nebýva ospravedlnený u Boha, je zjavné, pretože spravodlivý bude žiť z viery.
Verš 19
Lebo ja som skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. Spolu s Kristom som ukrižovaný
Rim 7:4 - Práve tak, bratia moji, aj vy ste umreli zákonu skrze telo Kristovo, aby ste náležali inému, Tomu, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych, aby sme prinášali ovocie Bohu.
Rim 14:7 - Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera.
2Kor 5:15 - a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych.
1Sol 5:10 - ktorý umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili, či bdieme, a či spíme.
Heb 9:14 - o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu.
1Pt 4:2 - aby - dokiaľ je ešte v tele - nežil viac podľa ľudských žiadostí, ale podľa vôle Božej.
Verš 20
a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.
Gal 1:4 - ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás podľa vôle Boha, Otca nášho, vytrhol z tohto zlého veku.
Ef 5:2 - a žite v láske, ako aj Kristus miloval vás a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône.
Tít 2:14 - ktorý sa vydal za nás, aby nás vykúpil zo všetkej neprávosti a očistil vzácny ľud, horliaci za dobré skutky.
Verš 21
Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravodlivosť zo zákona, tak Kristus nadarmo umrel.
Heb 7:11 - Keby bola bývala možná dokonalosť prostredníctvom levítskeho kňazstva - veď skrze kňazstvo dostal ľud zákon - či by bolo bývalo treba ustanoviť iného kňaza na spôsob Melchisedeka, a nebolo by stačilo pomenovať ho na spôsob Árona?
Gal 2,1-9 - Porov. Sk 15. Pavol navštevuje materskú cirkev v Jeruzaleme na základe Božieho vnuknutia. Bolo to roku 49–50, keď sa konal v Jeruzaleme apoštolský snem. Pavol učil, že pohania, ktorí sa obrátili na kresťanstvo, nemusia zachovávať židovské predpisy. Napriek naliehaniu židovčiacich (v. 4) nechce dať obrezať svojho spolupracovníka Títa (v. 3), ktorý bol obrátencom z pohanstva.
Gal 2,10 - Pomoc poskytnutá chudobným v Jeruzaleme zo strany spoločenstiev obrátených z pohanstva bola svedectvom bratského spoločenstva kresťanov (porov. 2 Kor, 8, 1–15).
Gal 2,11-15 - Dátum a okolnosti stretnutia sú neznáme. Peter osobne prijal do Cirkvi prvého pohana bez toho, že by ho bol podrobil židovskému zákonu (Sk 15, 7 n.). V Antiochii sa však oddeľoval od pohanov, keď ta prišli kresťania zo židovstva, aby ich nepodráždil. Takéto počínanie mohlo byť pre Petrovu autoritu nebezpečné. Peter uznal svoju chybu a tým vlastne schválil Pavlovo počínanie. Pavlove výroky nenaštrbujú Petrovo prvenstvo medzi apoštolmi ani jeho apoštolskú neomylnosť. Týkajú sa jeho osobného správania pri tej príležitosti.
Gal 2,16 - Ž 143, 2.
Gal 2,17 - Túto ťažkú vetu možno chápať takto: Keby Zákon ešte platil, Pavol a Židia, čo sa stali kresťanmi, by boli hriešnici, ako sú nimi pohania. To však by znamenalo, že prijať Krista by bol hriech, a to je absurdné.
Gal 2,19 - Tento verš možno vysvetľovať dvojako: že Pavol skrze nový zákon evanjelia (Rim 8, 2) zomrel pre Mojžišov zákon, alebo že v mene Mojžišovho zákona Kristus bol odsúdený na smrť (3, 13), ktorá však znamenala oslobodenie od Zákona a život pre Boha (porov. Rim 7, 4; 6, 6; 8, 3–4).
