2. list Korintským

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

2Kor 7, 1-16

1 Milovaní, keďže teda máme také zasľúbenie, očisťme sa od všetkých poškvŕn tela i ducha a v bázni Božej dokonajme svoje posvätenie. 2 Prijmite nás! Nikomu sme nekrivdili, nikoho nezničili, nikoho neoklamali. 3 Nehovorím to, aby som vás odsúdil; veď som už predtým povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu umierali aj spolu žili. 4 Úplne vám dôverujem, často sa chválim vami naplnený potešením, oplývam radosťou pri všetkom našom súžení. 5 Veď aj keď sme prišli do Macedónie, nemalo naše telo nijaký odpočinok, ale tiesnení sme boli všelijako; zvonku borby, zdnu obavy. 6 Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás príchodom Títovým. 7 A nielen jeho príchodom, ale aj potešením, ktorým ste ho vy potešili, keď nám rozprával o vašej túžbe, o vašom kvílení, o vašom horlení za mňa, takže som sa tým väčšmi zaradoval. 8 A tak, ak som vás aj zarmútil v liste, neľutujem, keď som aj ľutoval; vidím totiž, že vás ten list zarmútil, čo aj len nakrátko. 9 Teraz sa radujem, nie preto, že ste sa rmútili, ale že ste sa rmútili na pokánie. Rmútili ste sa totiž podľa vôle Božej, aby ste v ničom nemali pre nás škodu. 10 Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť. 11 Ajhľa, už to, že ste sa rmútili podľa vôle Božej, aké snaženie vyvolalo u vás: akú obranu, akú nevôľu, aký strach, akú túžbu, akú horlivosť, akú odvetu! Vo všetkom dokázali ste sa čistými v tejto veci. 12 Keď som vám teda aj písal, nepísal som pre toho, čo sa dopustil krivdy, ani pre toho, čo sa mu stala krivda, ale preto, aby sa prejavila vaša dobrá vôľa k nám pred Bohom. 13 Tomu sme sa potešili. Popri tomto svojom potešení ešte väčšmi sme sa zaradovali radosti Títovej, že pookrial na duchu medzi všetkými vami. 14 Veď ak som sa pred ním v niečom pochválil vami, nezahanbili ste ma, ale ako sme vám vo všetkom pravdu hovorili, tak sa aj naša chvála pred Títom dokázala pravdou. 15 A jeho srdce naklonené vám je ešte viac, keď sa rozpomína na poslušnosť všetkých vás, ako ste ho prijali s bázňou a chvením. 16 Radujem sa, že vám vo všetkom môžem dôverovať.

Verš 10

Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť.

2Sam 12:13 - Vtedy Dávid povedal Nátanovi: Zhrešil som proti Hospodinovi! Nátan odpovedal Dávidovi: Hospodin tiež sňal tvoj hriech, nezomrieš.

Mt 26:75 - Tu sa Peter rozpomenul, čo mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš. I vyšiel a žalostne zaplakal.

Lk 18:13 - Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu!

Verš 3

Nehovorím to, aby som vás odsúdil; veď som už predtým povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu umierali aj spolu žili.

2Kor 6:11 - Naše ústa sú vám otvorené, Korintskí, naše srdce rozšírené;

Verš 4

Úplne vám dôverujem, často sa chválim vami naplnený potešením, oplývam radosťou pri všetkom našom súžení.

Mt 5:12 - radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.

Sk 5:41 - Odišli teda z rady a radovali sa, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre to meno.

Flp 2:17 - Ale keby som bol aj obetovaný ako žertva v službe vašej viery, radujem sa a spolu sa radujem s vami všetkými,

Kol 1:24 - Teraz radujem sa vo [svojich] utrpeniach pre vás a na vlastnom tele doplňujem, čo chybuje zo súženia Kristovho pre Jeho telo, ktorým je Jeho cirkev.

Verš 5

Veď aj keď sme prišli do Macedónie, nemalo naše telo nijaký odpočinok, ale tiesnení sme boli všelijako; zvonku borby, zdnu obavy.

Sk 16:19 - Keď jej páni videli, že im ušla nádej na zárobok, chytili Pavla a Síla a vliekli ich na námestie pred (mestský) súd;

Sk 16:23 - Keď ich zbičovali, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich starostlivo strážil.

Verš 6

Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, potešil nás príchodom Títovým.

2Kor 1:4 - ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení.

2Kor 7,5 - Porov. Sk 20, 1; "zvonka boje, vnútri úzkosti" – myslí tu na ťažkosti, ktoré mu spôsobovali ľudia, a na úzkosti, ktoré nosil vo svojom srdci.

2Kor 7,6 - Porov. 2, 13; Pavol sa stretol s Títom, ktorý sa vracal z Korintu a niesol dobré zvesti o Korinťanoch.

2Kor 7,8 - Je tu reč o liste, ktorý poslal po Títovi a ktorý sa nám nezachoval. Porov. 2, 3. Pavol neľutuje, že napísal prísny list, lebo ich priviedol k pokániu.

2Kor 7,11 - Pavol tu rozvádza, k čomu ich priviedlo pokánie a zármutok nad urážkou spôsobenou istým kresťanom (porov. 2, 5–8).