2. list Korinťanom

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

2Kor 7, 1-16

1 Keď máme takéto prisľúbenia, milovaní, očisťme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni. 2 Majte miesto pre nás! Nikomu sme neublížili, nikoho sme neskazili, nikoho neoklamali! 3 Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Veď som už povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete. 4 Veľmi vám dôverujem a veľa sa vami chválim; napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení. 5 Lebo aj keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo nijaký odpočinok, ale zo všetkých strán samé súženie: zvonka boje, vnútri úzkosti. 6 Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, poteší nás Títovým príchodom. 7 A nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte za mňa, takže som sa ešte viac radoval. 8 A tak ak som vás v liste aj zarmútil, neľutujem to. A ak som aj ľutoval - lebo vidím, že vás ten list, čo i len nakrátko, zarmútil -, 9 teraz sa radujem nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás ten zármutok pohol na pokánie. Bol to zármutok podľa Božej vôle, aby ste v ničom neutrpeli škodu našou vinou. 10 Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť. 11 Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle: akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci. 12 A ak som vám písal, tak nie kvôli tomu, čo sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, čo ju znášal, ale preto, aby vynikla vaša starosť, ktorú máte pred Bohom o nás. 13 A to nás potešilo. Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých. 14 Neostal som v hanbe, keď som sa vami pred ním chválil, ale ako sa všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo na pravde, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala pravdivá. 15 A jeho srdce je vám ešte viac naklonené, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho s bázňou a chvením prijali. 16 Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.

Verš 10

Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť.

2Sam 12:13 - Dávid povedal Nátanovi: „Zhrešil som proti Pánovi!“ A Nátan vravel Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech, nezomrieš!

Mt 26:75 - Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal.

Lk 18:13 - Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.«

Verš 3

Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Veď som už povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete.

2Kor 6:11 - Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce.

Verš 4

Veľmi vám dôverujem a veľa sa vami chválim; napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení.

Mt 5:12 - radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.

Sk 5:41 - A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.

Flp 2:17 - A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa s vami všetkými.

Kol 1:24 - Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.

Verš 5

Lebo aj keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo nijaký odpočinok, ale zo všetkých strán samé súženie: zvonka boje, vnútri úzkosti.

Sk 16:19 - Keď jej páni videli, že im zanikla nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosti.

Sk 16:23 - Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil.

Verš 6

Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, poteší nás Títovým príchodom.

2Kor 1:4 - On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás.

2Kor 7,5 - Porov. Sk 20, 1; "zvonka boje, vnútri úzkosti" – myslí tu na ťažkosti, ktoré mu spôsobovali ľudia, a na úzkosti, ktoré nosil vo svojom srdci.

2Kor 7,6 - Porov. 2, 13; Pavol sa stretol s Títom, ktorý sa vracal z Korintu a niesol dobré zvesti o Korinťanoch.

2Kor 7,8 - Je tu reč o liste, ktorý poslal po Títovi a ktorý sa nám nezachoval. Porov. 2, 3. Pavol neľutuje, že napísal prísny list, lebo ich priviedol k pokániu.

2Kor 7,11 - Pavol tu rozvádza, k čomu ich priviedlo pokánie a zármutok nad urážkou spôsobenou istým kresťanom (porov. 2, 5–8).