2. list Korinťanom

1 ----
1 (ROH) Preto majúc túto službu, jako sme dostali milosrdenstvo, neustávame;

2 ----
2 (ROH) ale sme sa odriekli skrytých vecí hanebnosti a nerobíme chytrácky ani nefalšujeme slova Božieho, ale zjavovaním pravdy odporúčame seba každému svedomiu ľudskému pred Bohom.

3 ----
3 (ROH) A jestli aj je zakryté naše evanjelium, zakryté je u tých, ktorí hynú,

4 ----
4 (ROH) u ktorých boh tohoto sveta oslepil smysly, smysly neveriacich, aby sa im nezablesklo osvietenie evanjelia slávy Kristovej, ktorý je obrazom Boha.

5 ----
5 (ROH) Lebo nekážeme sami seba, ale Krista Ježiša jako Pána, a sami že sme vašimi sluhami pre Ježiša.

6 ----
6 (ROH) Lebo je to Bôh, ktorý povedal, aby sa zo tmy zaskvelo svetlo, ktorý sa zaskvel v našich srdciach na osvietenie známosti slávy Božej v tvári Ježiša Krista.

7 ----
7 (ROH) No, ten poklad máme v hlinených nádobách, aby svrchovanosť moci bola Božia a nie z nás,

8 ----
8 (ROH) ktorí sme tiesnení zo všetkých strán, ale nie sovrení: sme v rozpakoch, ale nie cele bezradní;

9 ----
9 (ROH) prenasledovaní, ale nie v zlom opustení; sme občas povalení, ale nehynieme,

10 ----
10 (ROH) vždy a všade nosiac so sebou mŕtvenie Pána Ježiša na tele, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom tele.

11 ----
11 (ROH) Lebo my, ktorí žijeme, vždycky sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby bol aj život Ježišov zjavený na našom smrteľnom tele.

12 ----
12 (ROH) Takže smrť pôsobí v nás a život vo vás.

13 ----
13 (ROH) Ale majúc toho istého ducha viery, podľa toho, čo je napísané: Uveril som a preto som hovoril, aj my teda veríme a preto aj hovoríme

14 ----
14 (ROH) vediac, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom a s vami postaví pred seba.

15 ----
15 (ROH) Lebo to všetko sa deje pre vás, aby milosť, rozmnožená skrze mnohých, rozhojnila ďakovanie na slávu Božiu.

16 ----
16 (ROH) Preto neustávame, ale jestli sa aj náš vonkajší človek ruší, vnútorný sa obnovuje deň čo deň.

17 ----
17 (ROH) Lebo terajšie kratučké ľahké nášho súženia nám pôsobí prenesmierne veľkú večnú tiaž slávy,

18 ----
18 (ROH) keď nehľadíme na veci, ktoré sa vidia, ale na veci ktoré sa nevidia. Lebo veci, ktoré sa vidia, sú dočasné; ale tie, ktoré sa nevidia, sú večné.