2. list Korinťanom

1 ----
1 (ROH) Či zase začíname sami seba odporúčať? Alebo či azda potrebujeme, jako niektorí, odporúčajúcich listov na vás alebo od vás odporúčajúcich?

2 ----
2 (ROH) Naším listom ste vy, napísaným v našich srdciach, ktorý znajú a čítajú všetci ľudia,

3 ----
3 (ROH) a vidieť zjavne na vás, že ste listom Kristovým, nami prislúženým, napísaným nie černidlom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných doskách, ale na doskách srdca mäsitých.

4 ----
4 (ROH) A takú dôveru máme skrze Krista k Bohu.

5 ----
5 (ROH) Nie že by sme boli dostatoční sami od seba niečo pomyslieť, ako sami zo seba, ale naša dostatočnosť je z Boha,

6 ----
6 (ROH) ktorý nás aj učinil dostatočných za služobníkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabíja, ale Duch oživuje.

7 ----
7 (ROH) A jestli služba smrti, v literách, vyrytá na kameňoch, bola slávna, takže nemohli synovia Izraelovi hľadieť do tvári Mojžišovej pre slávu jeho tvári, pominuteľnú,

8 ----
8 (ROH) jako by potom nemala byť služba Ducha slávna!

9 ----
9 (ROH) Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba spravedlivosti je o mnoho slávnejšia!

10 ----
10 (ROH) Ba zrovna ani nebolo oslávené, čo bolo oslávené, v tej čiastke, v službe odsúdenia, pre svrchovanú slávu nasledujúcej služby Ducha.

11 ----
11 (ROH) Lebo ak to pominuteľné skrze slávu, tým viac to, čo trvá, v sláve.

12 ----
12 (ROH) Majúc tedy takú nádej používame veľkú smelosť,

13 ----
13 (ROH) a nie ako Mojžiš, ktorý kládol zásteru na svoju tvár, aby nehľadeli synovia Izraelovi na koniec toho, čo išlo pominúť.

14 ----
14 (ROH) Ale ich mysle sa zatvrdily, lebo až do dnešného dňa zostáva tá istá zástera pri čítaní starej smluvy neodostretá, lebo sa Kristom odstraňuje.

15 ----
15 (ROH) Ale až do dnes, kedykoľvek sa číta Mojžiš, leží zástera na ich srdci;

16 ----
16 (ROH) ale hneď, ako by sa obrátilo k Pánovi, vôkol sa odníma zástera.

17 ----
17 (ROH) A Pán je Duch, a kde je Duch Pánov, tam je sloboda.

18 ----
18 (ROH) No, my všetci odostretou tvárou vzhliadajúc sa v sláve Pánovej sťa v zrkadle meníme sa na ten istý obraz, od slávy v slávu, jako od Ducha Pánovho.