2. list Korinťanom

1 (KAT) Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku:
1 (ROH) Pavel, apoštol Ježiša Krista, vôľou Božou a brat Timoteus cirkvi Božej, ktorá je v Korinte, so všetkými svätými, ktorí sú v celej Achaji:
1 (UKR) Павел апостол Ісуса Христа, волею Божою, та Тимотей брат, церквам Божим у Коринтї з усїма сьвятими у всій Ахаї:
1 (EKU) Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej cirkvi Božej v Korinte a všetkým svätým v celom Achájsku:

2 (KAT) Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.
2 (ROH) milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.
2 (UKR) Благодать вам і впокій од Бога Отця нашого і Господа Ісуса Христа.
2 (EKU) Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.

3 (KAT) Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy!
3 (ROH) Požehnaný Bôh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstiev a Bôh každého potešenia,
3 (UKR) Благословен Бог і Отець Господа нашого Ісуса Христа, Отець милосердя і Бог всякої утіхи,
3 (EKU) Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy,

4 (KAT) On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás.
4 (ROH) ktorý nás teší v každom našom súžení, aby sme aj my mohli tešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení, potešením, ktorým sme sami tešení od Boha.
4 (UKR) що втішає нас у всякому горю нашому, щоб змогли ми утішати тих, що у всякому горю, утїшеннєм, яким утішаємось самі від Бога.
4 (EKU) ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil.

5 (KAT) Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.
5 (ROH) Lebo jako hojnejú utrpenia Kristove proti nám, tak skrze Krista hojneje i naše potešenie.
5 (UKR) Бо яко ж намножують ся страдання Христові в нас, так Христом намножуєть ся і утїшенне наше.
5 (EKU) Veď ako vo veľkej miere prichádzajú na nás Kristove utrpenia, tak sa nám skrze Krista v hojnej miere dostáva aj útechy.

6 (KAT) Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my.
6 (ROH) A buď že sme súžení - za vaše potešenie a spasenie, ktoré pôsobí v trpezlivom znášaní tých istých utrpení, ktoré aj my trpíme; buď že sme tešení - za vaše potešenie a spasenie, a naša nádej je pevná za vás,
6 (UKR) Чи то ж ми скорбимо, то для вашого втїшення і спасення, котре звершуєть ся терпіннем тих мук, що й ми терпимо; чи то ми втішаємось, то для вашого утїшення і спасення.
6 (EKU) A tak, ak sme sužovaní, je to na vašu útechu a spásu; ak sme potešovaní, aj to je na vašu útechu, ktorá sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my.

7 (KAT) A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.
7 (ROH) vediac, že jako ste účastníkmi utrpení, tak i potešenia.
7 (UKR) І впованнє наше тверде про вас, знаючи, що як спільники ви страдання нашого, так і утїшення.
7 (EKU) A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, pretože vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak ju budete mať i na úteche.

8 (KAT) Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť.
8 (ROH) Lebo nechceme, aby ste nevedeli, bratia, o našom súžení, ktoré sme mali v Ázii, že sme boli nad mieru obťažení, nad svoju silu, takže sme pochybovali aj o svojom živote;
8 (UKR) Бо не хочемо, браттє, щоб ви не відали про горе наше, що було нам в Азиї, що над міру і над силу тяжко було нам, так що не мали вже надії й жити.
8 (EKU) Nechceme bratia, aby ste nevedeli o súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad naše sily, až sme dokonca stratili nádej, že to prežijeme.

9 (KAT) Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych.
9 (ROH) ale sami v sebe boli sme dostali odvetu smrti nato, aby sme nedúfali sami v seba, ale v Boha, ktorý kriesi mŕtvych,
9 (UKR) Та сами в собі присуд смерти мали, щоб не надїяти ся нам на себе, а на Бога, що підіймає мертвих,
9 (EKU) Ba sami nad sebou sme prijali ortieľ smrti, to preto, aby sme nedôverovali samým sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych.

10 (KAT) On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí,
10 (ROH) ktorý nás vytrhol z takej veľkej smrti a vytrhuje, na ktorého sa nadejeme, že aj ešte vytrhne,
10 (UKR) котрий з такої смерти збавив нас і збавляє, і на котрого вповаємо, що й ще збавляти ме,
10 (EKU) On nás vyslobodil a ešte vyslobodí z takého veľkého nebezpečenstva smrti; v neho dúfame, že nás vždy znovu vyslobodí,

11 (KAT) ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.
11 (ROH) keď aj vy spolu pôsobíte modlitbou za nás, aby mnoho osôb ďakovalo za nás za dar milosti, nám daný skrze mnohých.
11 (UKR) за підмогою і вашої за нас молитви, щоб за те, що нам даровано стараннем многих, многі за нас і дякували.
11 (EKU) ak nám budete pomáhať aj vy modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorej sa nám dostáva na príhovor mnohých, vzdávali mnohí za nás vďaku.

12 (KAT) Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti.
12 (ROH) Lebo našou chválou je toto: svedoctvo nášho svedomia, že v svätosti, (prostote) a v čistote Božej, nie v telesnej múdrosti, ale v milosti Božej sme obcovali na svete a zvlášte u vás,
12 (UKR) Се бо хвала наша, сьвідченне совісти нашої, що ми в простоті і чистотї Божій, не в мудрости тілесній, а в благодати Божій жили на сьвітї, більше ж у вас.
12 (EKU) Toto je naša chvála: naše svedomie nám dosvedčuje, že sme na svete a zvlášť medzi vami žili v úprimnosti a čistote, ktoré sú od Boha, nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti.

13 (KAT) Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte,
13 (ROH) lebo vám nepíšeme iného, ale iba to, čo čítate alebo čo i dobre znáte, a nadejem sa, že aj až do konca znať budete,
13 (UKR) Не инше бо пишеш вам, як або що читаєте, або розумієте; маю ж надїю, що й до кінця зрозумієте,
13 (EKU) Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo už poznáte. Dúfam však, že nás až do konca budete poznávať,

14 (KAT) ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.
14 (ROH) jako ste nás aj poznali z čiastky, že sme vašou chlúbou, jako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.
14 (UKR) як і зрозуміли нас від части, що ми хвала вам; яко ж і ви нам у день Господа нашого Ісуса Христа.
14 (EKU) ako ste už sčasti pochopili, že sme vašou chválou, ako aj vy našou, v deň nášho Pána Ježiša.

15 (KAT) V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť,
15 (ROH) A v tejto dôvere som chcel tam prv prijsť k vám, aby ste mali druhú milosť,
15 (UKR) І в сій певнотї хотїв був я прийти до вас перше, щоб і другу благодать мали,
15 (EKU) V tejto dôvere som chcel prísť najprv k vám, aby ste mali druhý raz prejav mojej priazne,

16 (KAT) a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey.
16 (ROH) a potom od vás ísť do Macedonie a z Macedonie zase prijsť k vám, aby ste ma potom doprevadili do Judska.
16 (UKR) а через вас пройти в Македонию, і знов з Македониі прийти до вас, а ви щоб провели мене в Юдею.
16 (EKU) a cez vás prejsť do Macedónska a z Macedónska sa znova vrátiť k vám, aby ste ma sprevádzali do Judska.

17 (KAT) Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“?
17 (ROH) Keď som teda to chcel, či to tedy bola ľahkomyseľnosť z mojej strany? Alebo to, čo si kedy umyslím, či si to umyslím podľa tela, aby bolo u mňa áno áno a nie nie?
17 (UKR) Сього бажаючи, хиба я легким розумом що робив? або що задумую, чи по тілу задумую, щоб було в мене то так - так, то, ні - нї.
17 (EKU) Bola to azda ľahkomyseľnosť, keď som to chcel? Alebo keď sa pre toto rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, aby moje „áno-áno“ znamenalo aj „nie-nie“?

18 (KAT) Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“.
18 (ROH) Ale verný je Bôh, že naše slovo, vám hovorené, nebolo áno a nie.
18 (UKR) Вірен же Бог, що слово наше до вас не було "так" і "нї".
18 (EKU) Ako je však Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“!

19 (KAT) Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“ aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“.
19 (ROH) Lebo Syn Boží, Ježiš Kristus, ktorý bol skrze nás medzi vami kázaný, skrze mňa a Silvána a Timotea, nebol áno a nie, ale bolo áno a v ňom.
19 (UKR) Бо Син Божий Ісус Христос, вам вами проповідуваний, мною та Сильваном, та Тимотеем, не був "так" і "нї", а було у Йому "так".
19 (EKU) Totiž Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme vám hlásali my — ja, Silván a Timotej — nebol „áno“ aj „nie“, ale v ňom sa uskutočnilo „áno“.

20 (KAT) Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu.
20 (ROH) Lebo všetky zasľúbenia Božie, koľko ich je, sú v ňom áno a preto aj skrze neho ameň, Bohu na slávu skrze nás.
20 (UKR) Бо, скільки обітниць Божих, то (все) в Йому "так" і в Йому "амінь", на славу Божу через нас.
20 (EKU) Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľkokoľvek ich je, v ňom sú „áno“; a preto prostredníctvom neho znie aj „amen“, Bohu na slávu skrze nás.

21 (KAT) A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal,
21 (ROH) Avšak ten, kto nás spolu s vami upevňuje v Krista a nás pomazal, je Bôh,
21 (UKR) Той же, що утверджує нас із вами у Христа й намастив нас - Бог,
21 (EKU) Ten však, ktorý nás spolu s vami robí pevnými v Kristovi a pomazal nás, je Boh.

22 (KAT) on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.
22 (ROH) ktorý si nás i zapečatil a dal závdavok Ducha do našich sŕdc.
22 (UKR) Він і запечатав нас, і дав задаток Духа в серцях наших.
22 (EKU) On nás aj označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako závdavok.

23 (KAT) Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu.
23 (ROH) No, ja volám Boha za svedka na svoju dušu, že preto, že som vás šetril, neprišiel som viac do Korintu.
23 (UKR) Я ж сьвідком Бога призиваю на свою душу, що, щадивши вас, ще не прийшов в Коринт.
23 (EKU) Volám však Boha za svedka svojej duše, že len z ohľadu na vás som doteraz neprišiel do Korintu.

24 (KAT) Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.
24 (ROH) Nie že by sme panovali nad vašou vierou, ale že sme spolupracovníkmi na vašej radosti, lebo vierou stojíte.
24 (UKR) Не тому, що ми пануємо над вірою вашою; нї, ми помічники вашої радости, бо ви стоїте вірою.
24 (EKU) Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale chceme pomáhať vašej radosti — veď vo viere stojíte pevne.