| 1. list KorintskýmBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | 1Kor 14, 1-40 |
1 1Kor 14, 1 Stíhajte lásku a snažte sa horlive o duchovné dary, ale viacej, aby ste prorokovali. 2 1Kor 14, 2 Lebo ten, kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu, lebo nikto nerozumie, ale duchom hovorí tajomstvá. 3 1Kor 14, 3 No, ten, kto prorokuje, hovorí ľuďom na vzdelanie, napomenutie a potešenie. 4 1Kor 14, 4 Ten, kto hovorí jazykom, vzdeláva sám seba; ale ten, kto prorokuje, vzdeláva cirkev. 5 1Kor 14, 5 A chcel by som, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale radšej, aby ste prorokovali; lebo je väčší ten, kto prorokuje, ako ten, kto hovorí jazykmi, krome ak by aj vykladal, aby sa vzdelávala cirkev. 6 1Kor 14, 6 No, teraz, bratia, keby som prišiel k vám hovoriac jazykmi, čo by som vám prospel, keby som vám nehovoril buď zjavením buď známosťou buď proroctvom buď učením? 7 1Kor 14, 7 Veď aj bezdušné veci, vydávajúce zvuk, buď píšťala buď harfa, keby nedaly rozdielneho zvuku, jakože sa bude vedieť, čo sa píska alebo hrá? 8 1Kor 14, 8 Alebo tiež keby trúba vydala neistý zvuk, kto sa bude chystať do boja? 9 1Kor 14, 9 Tak aj vy, keď ste jazykom nevydali srozumiteľného slova, jako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Lebo budete hovoriť do povetria. 10 1Kor 14, 10 Tak mnoho je, keby prišlo na to, rôznych zvukov na svete, a nič nie je bez zvuku; 11 1Kor 14, 11 keby som tedy neznal moci čiže smyslu hlasu, budem tomu, kto hovorí, barbarom, a ten, kto hovorí, bude u mňa barbarom. 12 1Kor 14, 12 Tak aj vy, preto že ste horlivcami za duchovné dary, na vzdelanie cirkvi hľadajte, aby ste hojneli. 13 1Kor 14, 13 Pre tú príčinu ten, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, že by vykladal. 14 1Kor 14, 14 Lebo keď sa modlím jazykom, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez užitku. 15 1Kor 14, 15 Čo tedy robiť? Budem sa modliť duchom, ale sa budem modliť aj mysľou; budem spievať chvály duchom, ale budem spievať chvály aj mysľou. 16 1Kor 14, 16 Pretože keby si dobrorečil duchom, ako potom ten, kto zaujíma miesto prostého človeka, povie na tvoje ďakovanie ameň, keď nevie, čo hovoríš? 17 1Kor 14, 17 Lebo ty síce dobre ďakuješ, ale druhý sa nevzdeláva. 18 1Kor 14, 18 Ďakujem svojmu Bohu, že viacej hovorím jazykmi ako vy všetci; 19 1Kor 14, 19 ale v sbore by som chcel prehovoriť radšej päť slov svojou mysľou, srozumiteľne, aby som aj iných poučil, než desať tisíc slov jazykom. 20 1Kor 14, 20 Bratia, nebuďte deťmi rozumom, lež zlobou buďte nedospelými, ale rozumom buďte dokonalí. 21 1Kor 14, 21 V zákone je napísané: Inými jazykmi a inými rtami budem hovoriť tomuto ľudu; ale ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. 22 1Kor 14, 22 Takže jazyky sú na znamenie, a nie tým, ktorí veria, ale neveriacim; a proroctvo nie neveriacim, ale tým, ktorí veria. 23 1Kor 14, 23 Keby sa tedy dovedna sišiel celý sbor, a všetci by hovorili jazykmi, a vošli by ta prostí ľudia, ktorí sa nerozumejú do vecí, alebo neveriaci, či nepovedia, že bláznite? 24 1Kor 14, 24 Ale keby všetci prorokovali, a vošiel by niekto neveriaci alebo prostý, bude káravo usviedčaný od všetkých, súdený od všetkých, 25 1Kor 14, 25 a tak budú zjavované tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár a bude sa klaňať Bohu vyznávajúc, že je skutočne Bôh medzi vami. 26 1Kor 14, 26 Tak čo tedy robiť, bratia? Keď sa schádzate, každý z vás má žalm, má učenie, má zjavenie, má jazyk, má výklad - všetko nech je na vzdelanie. 27 1Kor 14, 27 Buď že hovorí niekto jazykom, po dvoch alebo najviac traja a jeden po druhom, a jeden nech vykladá. 28 1Kor 14, 28 A keby nebolo vykladača, nech mlčí v sbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu. 29 1Kor 14, 29 A proroci nech hovoria dvaja alebo traja, a druhí nech rozsudzujú. 30 1Kor 14, 30 A keby bolo niečo zjavené druhému, kto sedí, prvý nech mlčí. 31 1Kor 14, 31 Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci učili a všetci sa potešovali 32 1Kor 14, 32 (A duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom; 33 1Kor 14, 33 lebo Bôh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja), ako vo všetkých sboroch svätých. 34 1Kor 14, 34 Vaše ženy nech mlčia v sboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale podriaďovať sa, jako i zákon hovorí. 35 1Kor 14, 35 A jestli sa chcú niečo naučiť, nech sa doma pýtajú svojich vlastných mužov, lebo je mrzká vec žene hovoriť v sbore. 36 1Kor 14, 36 Alebo či od vás vyšlo slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo? 37 1Kor 14, 37 Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to prikázania Pánove. 38 1Kor 14, 38 Ale ak niekto nevie, nech nevie. 39 1Kor 14, 39 A tak, moji bratia, snažte sa horlive, aby ste prorokovali, a hovoriť jazykmi nebráňte, 40 1Kor 14, 40 a všetko nech sa deje slušne a podľa poriadku.
| | 1Kor 14, 1-40 |
Verš 34
Vaše ženy nech mlčia v sboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale podriaďovať sa, jako i zákon hovorí.
1Tim 2:12 - A žene nedovoľujem učiť ani vládnuť nad mužom, ale nech je ticho.
Gn 3:16 - Potom ešte povedal žene: Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo; v bolesti budeš rodiť deti, a tvoja túžba sa ponesie k tvojmu mužovi, a on bude panovať nad tebou.
Ef 5:22 - Ženy, podriaďujte sa vlastným mužom ako Pánovi;
Kol 3:18 - Vy, ženy, podriaďujte sa vlastným mužom, ako sa sluší v Pánovi.
Tít 2:5 - aby boly rozumné, cudné, opatrujúce domácnosť, dobré, podriaďujúce sa vlastným mužom, aby sa nerúhali slovu Božiemu.
1Pt 3:1 - Tak podobne ženy podriaďujúc sa vlastným mužom, aby, jestli aj niektorí neveria slovu, boli získaní pobožným obcovaním žien bezo slova
Verš 20
Bratia, nebuďte deťmi rozumom, lež zlobou buďte nedospelými, ale rozumom buďte dokonalí.
Mt 18:3 - a povedal: Ameň vám hovorím, keď sa neobrátite a nebudete jako deti, nevojdete nikdy do nebeského kráľovstva.
Mt 19:14 - Ale Ježiš povedal: Nechajte dieťatká a nebráňte im prijsť ku mne, lebo takých je nebeské kráľovstvo.
Ef 4:14 - aby sme už neboli viacej nedospelými, zmietaní vlnami a sem a ta nosení každým vetrom učenia, závratníctvom ľudí, schytralosťou mámiť do bludu,
1Pt 2:1 - A tak složiac každú zlosť a každú lesť a pokrytstvá a závisti a všetky pomluvy
Verš 21
V zákone je napísané: Inými jazykmi a inými rtami budem hovoriť tomuto ľudu; ale ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán.
Dt 28:49 - Hospodin dovedie na teba národ z ďaleka, od konca zeme, ktorý poletí, jako letí orol, národ, ktorého jazyku nebudeš rozumieť.
Iz 28:11 - Istotne bude hovoriť blabolajúcou, nesrozumiteľnou rečou a iným jazykom tomuto ľudu,
Verš 15
Čo tedy robiť? Budem sa modliť duchom, ale sa budem modliť aj mysľou; budem spievať chvály duchom, ale budem spievať chvály aj mysľou.
Ef 5:19 - hovoriac si navzájom žalmami a hymnami a duchovnými piesňami spievajúc a hudúc vo svojom srdci Pánovi,
Kol 3:16 - Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate vo všetkej múdrosti; učiaci a napomínajúci sa žalmami, hymnami a duchovnými piesňami v milosti spievajúci vo svojom srdci Pánovi.
1Kor 14,1-13 - Táto kapitola je azda najvýznamnejšia z Pavlových listov. Je to priam lyrický chválospev na lásku k blížnemu, ktorej žriedlom je Boh – Láska.
1Kor 14,1 - Ide o alúziu na dar glosolálie; "jazykmi... anjelskými" je zámerná hyperbola.
1Kor 14,1-19 - Apoštol porovnáva dar proroctva s darom hovoriť jazykmi (glosolália) a vyvodí z toho praktické dôsledky.
1Kor 14,1 - Apoštol dáva prednosť darom, ktoré budujú Cirkev.
1Kor 14,2 - "Kto hovorí jazykmi", čiže má dar glosolálie.
1Kor 14,11-12 - Pozemský život v porovnaní s večnou spásou je ako detský vek vo vzťahu k dospelému.
1Kor 14,20 - Porov. Mt 18, 13.
1Kor 14,21 - Voľné citovanie Iz 28, 11 n.
1Kor 14,22 - "Pre neveriacich" – vzhľadom na zázračný charakter daru jazykov, aby tak pohania ľahšie uverili.
1Kor 14,25 - Porov. Iz 45, 14; Zach 8, 23.
1Kor 14,26 - V lat. pôvodine: "má žalm", čiže chválospev ako zvláštny dar Ducha Svätého.
1Kor 14,34 - Porov. Gn 3, 16.
1Kor 14,38 - "Nebude uznaný", čiže Boh ho neuzná za svojho tlmočníka.