Skutky apoštolov

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Sk 4, 1-37

1 A keď to hovoril ľudu, prišli na nich kňazi a veliteľ stráže chrámu i sadúceovia, 2 namrzení preto, že učia ľud a zvestujú v Ježišovi vzkriesenie z mŕtvych. 3 A položili na nich ruky a vsadili ich do rána do žalára, lebo už bol večer. 4 Ale mnohí z tých, ktorí počuli slovo, uverili, a narástol počet mužov tak asi na päť tisíc. 5 A stalo sa na druhý deň, že sa shromaždili ich kniežatá a starší a zákonníci do Jeruzalema, 6 aj Annáš, najvyšší kňaz, a Kaifáš a Ján a Alexander i všetci, koľko ich bolo z rodu najvyššieho kňaza, 7 a postaviac ich do prostredku vypytovali sa: Jakou mocou alebo v akom mene ste to vy učinili? 8 Vtedy Peter, razom naplnený Svätým Duchom, im povedal: Kniežatá ľudu a starší Izraelovi! 9 Ak sme my dnes vyšetrovaní pre dobrodenie, učinené nemocnému človekovi, že čím alebo kým je tento uzdravený, 10 nech vám je všetkým známe aj všetkému ľudu izraelskému, že menom Ježiša Krista, toho Nazarejského, ktorého ste vy ukrižovali, ktorého Bôh vzkriesil z mŕtvych, tým tento tu stojí zdravý pred vami. 11 To je ten kameň, opovrhnutý vami staviteľmi, ktorý sa stal hlavou uhla. 12 A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení. 13 A keď videli Petrovu smelosť i Jánovu a spozorovali, že sú ľudia neučení a prostí, divili sa a poznali ich, že bývali s Ježišom. 14 A keď videli s nimi stáť človeka, toho uzdraveného, nemali čo proti nim povedať. 15 A rozkázali, aby vyšli von z vysokej rady a radili sa medzi sebou 16 a vraveli: Čo urobíme týmto ľuďom? Lebo že sa stal zjavný div skrze nich, je známe všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a nemôžeme to popierať. 17 Ale aby sa to viacej nerozširovalo medzi ľudom, prísne im pohrozme, aby viacej v tom mene nehovorili niktorému človekovi. 18 A zavolajúc ich prikázali im, aby viac vôbec nehovorili ani neučili v mene Ježišovom. 19 Ale Peter a Ján im odpovedali a riekli: Rozsúďte sami, či je to spravedlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha. 20 Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli. 21 A oni, keď im ešte prihrozili, prepustili ich nenajdúc ničoho, jako by ich boli mohli potrestať, pre ľud, lebo všetci oslavovali Boha nad tým, čo sa stalo. 22 Lebo človek mal vyše štyridsať rokov, pri ktorom sa stal ten div uzdravenia. 23 A keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali im všetko, čo im povedali najvyšší kňazi a starší. 24 A oni, keď to počuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a povedali: Samovládca, ty, ó, Bože, ktorý si učinil nebo a zem i more i všetko, čo je v nich, 25 ty, ktorý si povedal skrze ústa Dávida, svojho služobníka: Prečo zúria národy, a ľudia smýšľajú márne veci? 26 Postavili sa kráľovia zeme, a kniežatá sa dovedna sišli proti Hospodinovi a proti jeho Pomazanému. 27 Lebo sa naozaj sišli v tomto meste na tvojho svätého Služobníka Ježiša, ktorého si pomazal, Heródes a Pontský Pilát s pohanmi aj s izraelským ľudom, 28 aby vykonali všetko, čo predurčila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo. 29 A tak teraz, ó, Pane, pohliadni na ich hrozby a daj svojim sluhom prosto a s celou smelosťou hovoriť tvoje slovo, 30 kým ty vystrieš svoju ruku uzdravovať, a aby sa dialy divy a zázraky skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša. 31 A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, kde boli shromaždení, a zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a hovorili slovo Božie prosto a smele. 32 A toho množstva uverivších bolo jedno srdce a jedna duša, a ani jeden z nich nehovoril o ničom z toho, čo mal, že je to jeho vlastné, ale mali všetko spoločné. 33 A apoštolovia vydávali s velikou mocou svedoctvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, a veliká milosť bola na nich na všetkých. 34 Lebo ani nebolo nikoho medzi nimi núdzneho; lebo všetci, ktorí boli majiteľmi polí alebo domov, predávali ich a nosili peniaze za to, čo ktorí predali, 35 a kládli k nohám apoštolov, a rozdávalo sa každému podľa toho, jako to ktorý potreboval. 36 A Jozef, ktorému dali apoštolovia prímeno Barnabáš, čo je v preklade: Syn potešenia, Levita, rodom z Cypru, 37 majúc pole predal ho a doniesol peniaze a položil k nohám apoštolov.

Verš 32

A toho množstva uverivších bolo jedno srdce a jedna duša, a ani jeden z nich nehovoril o ničom z toho, čo mal, že je to jeho vlastné, ale mali všetko spoločné.

Sk 2:44 - A všetci veriaci boli spolu a mali všetko spoločné.

1Pt 3:8 - A konečne buďte všetci rovnako smýšľajúci, súcitní, milujúci bratstvo, ľútostiví, dobromyseľní a pokorní,

Verš 35

a kládli k nohám apoštolov, a rozdávalo sa každému podľa toho, jako to ktorý potreboval.

Iz 58:7 - Či azda nie to, aby si lámal lačnému svoj chlieb a chudobných vyhnaných uviedol do domu? Keby si videl nahého, aby si ho zaodial a neskrýval sa pred svojím telom?

Verš 7

a postaviac ich do prostredku vypytovali sa: Jakou mocou alebo v akom mene ste to vy učinili?

Ex 2:14 - Ale ten odpovedal: Kto ťa ustanovil za knieža alebo za sudcu nad nami? Či ma azda chceš zabiť, ako si zabil toho Egypťana? A Mojžiš sa bál a povedal: Vec sa istotne vie.

Mt 21:23 - A keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu najvyšší kňazi a starší ľudu a povedali: Jakou mocou činíš tieto veci? A kto ti dal tú moc?

Sk 7:27 - Ale ten, ktorý krivdil blížnemu, odsotil ho a povedal: Kto teba ustanovil za knieža alebo za sudcu nad nami?

Verš 11

To je ten kameň, opovrhnutý vami staviteľmi, ktorý sa stal hlavou uhla.

Ž 118:22 - Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavou uhla.

Iz 28:16 - preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zakladám na Sione kameň, zkúsený kameň, uholný, drahý, základ, pevne založený; kto verí voň, nebude náhliť.

Mt 21:42 - Ježiš im povedal: Či ste nikdy nečítali v písmach: Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, práve ten sa stal uholnou hlavou. Od Pána sa to stalo a je to divné v našich očiach?

Mk 12:10 - Či ste ani toho písma nečítali: Práve ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholnou hlavou.

Lk 20:17 - Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla?

Rim 9:33 - jako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a nikto, kto verí naň, nebude zahanbený.

1Pt 2:7 - Tedy vám veriacim česť, ale neposlušným kameň, ktorý zavrhli stavitelia, práve ten sa stal uholnou hlavou a kameňom úrazu a skalou pohoršenia,

Verš 12

A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.

Mt 1:21 - a porodí syna a nazveš jeho meno JEŽIŠ, lebo on zachráni svoj ľud od ich hriechov.

Sk 10:43 - Jemu vydávajú svedoctvo všetci proroci, že odpustenie hriechov dostane skrze jeho meno každý, kto verí v neho.

1Tim 2:5 - Lebo je jeden Bôh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš,

Verš 16

a vraveli: Čo urobíme týmto ľuďom? Lebo že sa stal zjavný div skrze nich, je známe všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a nemôžeme to popierať.

Jn 11:47 - Vtedy svolali najvyšší kňazi a farizeovia vysokú radu a hovorili: Čo to robíme, že ten človek robí tak mnohé divy?

Verš 19

Ale Peter a Ján im odpovedali a riekli: Rozsúďte sami, či je to spravedlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha.

Sk 5:29 - A Peter odpovedal i ostatní apoštolovia a riekli: Viac treba poslúchať Boha ako ľudí.

Verš 21

A oni, keď im ešte prihrozili, prepustili ich nenajdúc ničoho, jako by ich boli mohli potrestať, pre ľud, lebo všetci oslavovali Boha nad tým, čo sa stalo.

Sk 5:26 - Vtedy odišiel veliteľ so služobníkmi a viedol ich, nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňovali.

Sk 3:7 - A chytil ho za pravú ruku a pozdvihnul ho. A naskutku mu spevnely nohy a členky,

Verš 23

A keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali im všetko, čo im povedali najvyšší kňazi a starší.

Sk 12:12 - A uvedomiac si vec prišiel k domu Márie, matky Jánovej, ktorý má prímeno Marek, kde boli mnohí shromaždení a modlili sa.

Verš 25

ty, ktorý si povedal skrze ústa Dávida, svojho služobníka: Prečo zúria národy, a ľudia smýšľajú márne veci?

Ž 2:1 - Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci?

Verš 27

Lebo sa naozaj sišli v tomto meste na tvojho svätého Služobníka Ježiša, ktorého si pomazal, Heródes a Pontský Pilát s pohanmi aj s izraelským ľudom,

Mt 26:3 - Vtedy sa sišli najvyšší kňazi, zákonníci a starší ľudu do dvorany najvyššieho kňaza, zvaného Kaifáša,

Mk 14:1 - A po dvoch dňoch bola Veľká noc a čas nekvasených chlebov. A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho chytili ľsťou a zabili.

Lk 22:2 - A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho zabili, lebo sa báli ľudu.

Jn 11:47 - Vtedy svolali najvyšší kňazi a farizeovia vysokú radu a hovorili: Čo to robíme, že ten človek robí tak mnohé divy?

Verš 30

kým ty vystrieš svoju ruku uzdravovať, a aby sa dialy divy a zázraky skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša.

Mk 16:17 - A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazyky,

Verš 31

A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, kde boli shromaždení, a zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a hovorili slovo Božie prosto a smele.

Sk 16:26 - A zrazu povstalo veľké zemetrasenie, takže sa pohly základy žalára, a naskutku sa otvorily všetky dvere, a všetkých putá sa uvoľnily.

Sk 4,1-2 - Veliteľom chrámovej stráže bol kňaz. O poriadok v chráme a na jeho okolí sa starala stráž zložená hlavne z levitov.

Sk 4,11 - Ž 118, 22.

Sk 4,25-26 - Ž 2, 1–2.

Sk 4,32-35 - Prvých kresťanov charakterizovalo spoločenstvo majetku. Slobodne a dobrovoľne dávali svoj majetok v prospech biednych.