Skutky apoštolov

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Sk 4, 1-37

1 Kým hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji 2 a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi. 3 Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo už bol večer. 4 Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili; a vzrástol počet mužov na päťtisíc. 5 Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci, 6 veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu, 7 postavili ich do stredu a pýtali sa: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“ 8 Vtedy im Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: „Vodcovia ľudu a starší! 9 Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človeku, ako sa tento uzdravil, 10 nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! 11 On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným. 12 A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ 13 Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. 14 A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať. 15 Preto im rozkázali, aby vyšli von z veľrady, a radili sa: 16 „Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a nemôžeme to poprieť. 17 Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene.“ 18 Zavolali ich teda a prikázali im, že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene. 19 Ale Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; 20 lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ 21 Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. 22 Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal totiž vyše štyridsať rokov. 23 Keď ich prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší. 24 Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: „Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. 25 Ty si skrze Ducha Svätého ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal: »Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? 26 Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.« 27 V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, 28 aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať. 29 A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. 30 Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy.“ 31 A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo. 32 Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. 33 Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, 34 veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili, prinášali 35 a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval. 36 Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená Syn útechy, levita, rodom Cyperčan, 37 mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.

Verš 32

Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.

Sk 2:44 - Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné.

1Pt 3:8 - Napokon buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní!

Verš 35

a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.

Iz 58:7 - Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš?

Verš 7

postavili ich do stredu a pýtali sa: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“

Ex 2:14 - On mu však odvetil: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Tak, vec sa už rozniesla.“

Mt 21:23 - Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“

Sk 7:27 - Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: »Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?!

Verš 11

On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným.

Ž 118:22 - Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.

Iz 28:16 - Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Hľa, ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.

Mt 21:42 - Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?

Mk 12:10 - Nečítali ste v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.

Lk 20:17 - On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným«?

Rim 9:33 - ako je napísané: „Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený.“

1Pt 2:7 - Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným“,

Verš 12

A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“

Mt 1:21 - Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“

Sk 10:43 - Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“

1Tim 2:5 - Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš,

Verš 16

„Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a nemôžeme to poprieť.

Jn 11:47 - Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia.

Verš 19

Ale Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha;

Sk 5:29 - Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.

Verš 21

Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo.

Sk 5:26 - Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol ich - ale nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval.

Sk 3:7 - Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho. Vtom mu spevneli nohy a členky,

Verš 23

Keď ich prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší.

Sk 12:12 - Ako o tom uvažoval, došiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek, kde boli mnohí zhromaždení a modlili sa.

Verš 25

Ty si skrze Ducha Svätého ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal: »Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné?

Ž 2:1 - Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné?

Verš 27

V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal,

Mt 26:3 - Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš,

Mk 14:1 - Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť.

Lk 22:2 - Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu.

Jn 11:47 - Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia.

Verš 30

Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy.“

Mk 16:17 - A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi,

Verš 31

A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo.

Sk 16:26 - Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá.

Sk 4,1-2 - Veliteľom chrámovej stráže bol kňaz. O poriadok v chráme a na jeho okolí sa starala stráž zložená hlavne z levitov.

Sk 4,11 - Ž 118, 22.

Sk 4,25-26 - Ž 2, 1–2.

Sk 4,32-35 - Prvých kresťanov charakterizovalo spoločenstvo majetku. Slobodne a dobrovoľne dávali svoj majetok v prospech biednych.