výhody registrácie

Skutky apoštolov

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Sk 27, 1-44

1 (ROH) A keď bolo usúdené, že sa máme odplaviť do Itálie, oddali Pavla i niektorých iných väzňov stotníkovi, menom Júliusovi, z pluku jeho veličenstva.
1 (KAT) Keď sa rozhodlo, že sa odplavíme do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov stotníkovi, menom Júliusovi, z cisárskej kohorty.

2 (ROH) A keď sme vyšli na adramytenskú loď majúc sa plaviť na miesta popri Ázii, odplavili sme sa, a bol s nami Aristarch, Macedonec z Tesaloniky.
2 (KAT) Nastúpili sme na adramytijskú loď, ktorá sa mala plaviť okolo pobrežia Ázie, a pohli sme sa. Bol s nami Macedónčan Aristarchus zo Solúna.

3 (ROH) A na druhý deň sme sa doplavili do Sidona. A keďže Július láskave zaobchádzal s Pavlom, dovolil mu ísť k priateľom, aby sa postarali o neho.
3 (KAT) Na druhý deň sme prišli do Sidonu. Július zaobchádzal s Pavlom ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom a postarať sa o seba.

4 (ROH) A keď sme sa odtiaľ pustili, plavili sme sa popod Cyprus, pretože sme mali vetry proti sebe.
4 (KAT) Keď sme sa odtiaľ pohli, plávali sme popod Cyprus, lebo vietor dul proti nám.

5 (ROH) A tak preplaviac sa morom popri Cilícii a Pamfýlii prišli sme do Myry v Lycii.
5 (KAT) Preplavili sme sa Cilícijským a Pamfýlskym morom a prišli sme do Myry v Lýcii.

6 (ROH) Tam našiel stotník alexandrínsku loď, ktorá sa plavila do Itálie, a vlodil nás do nej.
6 (KAT) Tam stotník našiel alexandrijskú loď, čo sa plavila do Itálie, a preložil nás na ňu.

7 (ROH) A keď sme sa už mnoho dní pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knídu, a že nás ta nepripustil vietor, podplavili sme sa pod Krétu popri Salmóne.
7 (KAT) Ale veľa dní sme sa len pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knidu, lebo nám prekážal vietor. Preplavili sme sa popod Krétu popri Salmone,

8 (ROH) A keď sme sa potom, aj to len s veľkou ťažkosťou, preplavili popri nej, prišli sme na jakési miesto, zvané Krásny prístav, blízko ktorého miesta bolo mesto Lasea.
8 (KAT) ťažko sme ju oboplávali a došli sme na isté miesto, ktoré sa volá Dobrý prístav, neďaleko mesta Lazea.

9 (ROH) A keď bolo prešlo hodne času, a plavba už bola nebezpečná, pretože už bol pominul aj pôst, napomínal Pavel
9 (KAT) Po dlhom čase už plavba nebola bezpečná, lebo už aj pôst prešiel, preto ich Pavol varoval:

10 (ROH) a hovoril im: Mužovia, vidím, že plavba bude spojená s trudom a s veľkou stratou nie len nákladu a lode, ale aj našich životov.
10 (KAT) „Muži, vidím, že plavba začína byť nebezpečná a ohrozuje nielen náklad a loď, ale aj naše životy.“

11 (ROH) Ale stotník viacej veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavel.
11 (KAT) Ale stotník viac veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavol.

12 (ROH) A pretože bol prístav nepríhodný na prezimovanie, väčšina z nich sa uradila odplaviť sa aj odtiaľ, ak by sa len vraj mohli nejako dostať do Fénixu a tam prezimovať. To je prístav na Kréte, ktorý hľadí smerom juhozápadného a severozápadného vetra.
12 (KAT) A pretože prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina rozhodla vyplávať odtiaľ a dostať sa podľa možnosti do krétskeho prístavu Feniky, ktorý je obrátený na juhozápad až severozápad, a tam zimovať.

13 (ROH) A keď začal podúvať vietor od poludnia, domnievali sa, že už držia, čo si boli umienili, vytiahli tedy kotvy a plavili sa bližšie popri Kréte.
13 (KAT) Začal viať južný vietor a mysleli si, že sa im podarí, čo si zaumienili. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne popri Kréte.

14 (ROH) Ale po krátkom čase uderil na ňu búrlivý vietor, zvaný Euroklydon.
14 (KAT) Ale zanedlho sa na ňu spustil búrlivý vietor, ktorý volajú euroakvilo,

15 (ROH) A keď bola loď zachvátená a nemohla čeliť vetru, popustili sme a nieslo nás.
15 (KAT) zmocnil sa lode a nebolo ju možné proti vetru udržať, takže sme loď nechali vetru a unášal nás.

16 (ROH) A podbehnúc pod nejaký ostrôvok, zvaný Klauda, sotva sme mohli zvládať čln,
16 (KAT) Keď sme obiehali ostrovček, ktorý sa volá Kauda, ledva sme zachránili čln.

17 (ROH) ktorý keď vytiahli, používali pomocí podpasujúc loď. A bojac sa, aby nenarazili na piesočinu Syrtu, spustili plachtu a tak sa niesli.
17 (KAT) Keď ho vytiahli, použili pomocné zariadenie a podpásali loď. Potom v obave, aby nenarazili na Syrtu, spustili kotvu a nechali sa unášať.

18 (ROH) A keď len víchor veľmi zmietal nami, na druhý deň vyhadzovali náklad
18 (KAT) Ale búrka nami prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad

19 (ROH) a na tretí vlastnými rukami povyhadzovali náradie lode.
19 (KAT) a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali lodné náradie.

20 (ROH) A keď sa len za viacej dní neukazovaly ani slnce ani hviezdy, a že stále doliehal veľký nečas napokon bola vzatá všetka nádej, že by sme mohli byť zachránení.
20 (KAT) No keď sa už viac dní neukázalo ani slnko, ani hviezdy a búrka stále zúrila, strácali sme všetku nádej na záchranu.

21 (ROH) Potom po mnohom hladovaní zastal si Pavel v ich strede a povedal: Mali ste ma poslúchnuť, mužovia, a nepúšťať sa s Kréty a usporiť si toto trápenie a tú ztratu.
21 (KAT) Keď však už dlho nič nejedli, Pavol si stal doprostred nich a povedal: „Muži, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili toto nebezpečenstvo a škodu.

22 (ROH) A čo do teraz, napomínam vás, aby ste sa nebáli, lebo niktorý z vás neprijde o život, iba čo loď zahynie.
22 (KAT) A teraz vám radím, aby ste mali pokojnú myseľ, lebo nik z vás nepríde o život, iba o loď.

23 (ROH) Lebo tejto noci sa postavil vedľa mňa anjel Boha, ktorého som a ktorému i slúžim,
23 (KAT) Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim,

24 (ROH) a povedal: Neboj sa, Pavle, musíš stáť pred cisárom, a hľa, Bôh ti daroval všetkých tých, ktorí sa plavia s tebou.
24 (KAT) a povedal: »Neboj sa, Pavol! Musíš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia.«

25 (ROH) Preto, mužovia, nebojte sa, lebo verím Bohu, že bude tak, ako mi bolo hovorené.
25 (KAT) Preto, muži, majte pokojnú myseľ. Verím Bohu, že bude tak, ako mi povedal.

26 (ROH) Ale musíme naraziť na jakýsi ostrov.
26 (KAT) Máme však naraziť na nejaký ostrov.“

27 (ROH) A keď prišla štrnásta noc, a my sme boli sem a ta zmietaní na Adriatickom mori, okolo polnoci domnievali sa plavci, že sa k nim blíži jakási zem.
27 (KAT) Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zazdalo, že vidia nejakú krajinu.

28 (ROH) A spustiac olovnicu našli hĺbky dvadsať siah. A keď sa odplavili kúsok ďalej a zase spustili olovo, našli pätnásť siah.
28 (KAT) Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. O kúsok ďalej znova spustili a namerali pätnásť siah.

29 (ROH) A bojac sa, aby sme nejako nenarazili na úskalie, spustili so zadu lode štyri kotvy a priali si, aby bol deň.
29 (KAT) V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a žiadali si, aby už bol deň.

30 (ROH) A keď hľadali lodníci spôsob, ako utiecť z lode, a spustili čln do mora, pod zámienkou, že s predu lode spustia kotvy,
30 (KAT) Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spúšťali na more čln pod zámienkou, akoby chceli aj z prednej časti lode spustiť kotvy,

31 (ROH) povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, vy nemôžete byť zachránení.
31 (KAT) Pavol povedal stotníkovi a vojakom: „Ak títo nezostanú na lodi, vy sa nemôžete zachrániť.“

32 (ROH) Vtedy poodtínali vojaci povrazy člna a dali mu padnúť do mora.
32 (KAT) Vtedy vojaci preťali povrazy člna a nechali ho spadnúť.

33 (ROH) A do toho času, kým sa malo dniť, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli, a povedal: Je tomu dnes štrnásty deň, čo očakávate hladní a nejete ničoho.
33 (KAT) A kým nezačalo svitať, Pavol vyzýval všetkých, aby si zajedli. Vravel: „Dnes už štrnásty deň čakáte hladní a nič nejete.

34 (ROH) Preto vás prosím, žeby ste si zajedli, lebo to je na vašu vlastnú záchranu, lebo vám niktorému ani vlas s hlavy nezhynie.
34 (KAT) Preto vás prosím, zajedzte si; je to na vašu záchranu. Nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.“

35 (ROH) A keď to povedal a vzal chlieb, poďakoval Bohu pred všetkými a odlomil a začal jesť.
35 (KAT) Keď to povedal, vzal chlieb a pred očami všetkých vzdal Bohu vďaky, rozlomil ho a začal jesť.

36 (ROH) A keď sa tak všetci rozveselili, zajedli si aj oni.
36 (KAT) Všetci sa upokojili a prijali pokrm.

37 (ROH) A bolo nás všetkých duší na lodi dvesto sedemdesiatšesť.
37 (KAT) Všetkých nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť.

38 (ROH) A keď sa nasýtili pokrmu, ľahčili loď vyhadzujúc zbožie do mora.
38 (KAT) Keď sa najedli, vyhadzovali do mora pšenicu, aby odľahčili loď.

39 (ROH) A keď bol deň, nepoznali zeme, ale spozorovali jakúsi zátoku, ktorá mala prístupný breh, a uradili sa, že, ak im bude možné, k nemu doženú loď.
39 (KAT) Keď sa rozodnilo, nevedeli, aká je to krajina, videli iba zátoku s miernym pobrežím a chceli naň zahnať loď, ak to bude možné.

40 (ROH) A povyťahujúc kotvy dookola pustili sa do mora a zároveň popustili i viazadlá vesiel a vyzdvihnúc vetru prednú plachtu kärovali k brehu.
40 (KAT) Odsekli kotvy a nechali ich v mori, uvoľnili aj povrazy na kormidlách, napli prednú plachtu a v priaznivom vánku mierili na pobrežie.

41 (ROH) Ale že sa dostali na miesto, kde splývajú dve moria, dali lodi naraziť, pri čom predná časť lode zaboriac sa zostala nepohnuteľná, a zadná sa lámala silou vĺn.
41 (KAT) Dostali sa však na plytčinu a narazili. Predok lode sa zaboril a zostal nehybný, no zadná časť sa pod náporom vĺn rozpadala.

42 (ROH) Vtedy radili vojaci, aby pobili väzňov, aby niektorý, keď vypláva, neutiekol.
42 (KAT) Vojaci chceli väzňov pozabíjať, aby niektorý neušiel, ak sa mu podarí vyplávať.

43 (ROH) Ale stotník chcúc zachrániť Pavla zabránil im vykonať ich úmysel a dal povel, aby tí, ktorí vedia a môžu plávať, skočili a vyšli prví na zem
43 (KAT) Ale stotník chcel zachrániť Pavla, preto prekazil ich úmysel. Dal rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, prví zoskočili a vyšli na breh,

44 (ROH) a ostatní, ktorí na doskách, ktorí na niečom inom z lode, a takým činom sa stalo, že sa všetci šťastne zachránili na zem.
44 (KAT) ostatní na doskách alebo na zvyškoch lode. A tak sa všetci dostali na pevninu.


Sk 27, 1-44





Verš 34
Preto vás prosím, žeby ste si zajedli, lebo to je na vašu vlastnú záchranu, lebo vám niktorému ani vlas s hlavy nezhynie.
Mt 10:30 - Ale vám sú ešte aj len všetky vlasy na hlave spočítané!

Verš 35
A keď to povedal a vzal chlieb, poďakoval Bohu pred všetkými a odlomil a začal jesť.
1Sam 9:13 - Ako vojdete do mesta, hneď ho najdete, prv ako vyjde na výšinu jesť, lebo ľud nebude jesť, dokiaľ neprijde, lebo on požehná bitnej obeti, a len potom budú jesť pozvaní. A tak teraz iďte hore, lebo práve teraz ho najdete.
Jn 6:11 - A Ježiš vzal chleby a poďakujúc rozdával učeníkom a učeníci sediacim, a podobne aj z rýb, koľko len chceli.
1Tim 4:3 - ktorí budú zbraňovať ženiť sa a prikazovať zdržovať sa pokrmov, ktoré Bôh stvoril na požívanie s ďakovaním pre veriacich a poznavších pravdu.

Verš 41
Ale že sa dostali na miesto, kde splývajú dve moria, dali lodi naraziť, pri čom predná časť lode zaboriac sa zostala nepohnuteľná, a zadná sa lámala silou vĺn.
2Kor 11:25 - tri razy ma palicovali, raz ma kameňovali; trikrát som zažil stroskotanie lode; deň a noc som trávil v hlbine;

Verš 2
A keď sme vyšli na adramytenskú loď majúc sa plaviť na miesta popri Ázii, odplavili sme sa, a bol s nami Aristarch, Macedonec z Tesaloniky.
2Kor 11:25 - tri razy ma palicovali, raz ma kameňovali; trikrát som zažil stroskotanie lode; deň a noc som trávil v hlbine;

Verš 3
A na druhý deň sme sa doplavili do Sidona. A keďže Július láskave zaobchádzal s Pavlom, dovolil mu ísť k priateľom, aby sa postarali o neho.
Sk 24:23 - A nariadil stotníkovi, aby strážil Pavla, a aby mal voľnosť, a aby nebránili nikomu z jeho priateľov posluhovať mu alebo chodiť za ním.
Sk 28:16 - A keď sme vošli do Ríma, stotník oddal väzňov hlavnému veliteľovi, ale Pavlovi bolo dovolené bývať osebe s vojakom, ktorý ho strážil.

Verš 26
Ale musíme naraziť na jakýsi ostrov.
Sk 28:1 - A keď sme už boli zachránení, vtedy sme poznali, že sa ostrov volá Melita.

Sk 27,1 - Cesta do Ríma sa začala na jeseň roku 60 a trvala do neskorej jari roku 61. Lukáš znova začína používať prvú osobu množného čísla, čo znamená, že je v Pavlovom sprievode.

Sk 27,2 - Adramitium je prístavné mesto v Mýzii oproti ostrovu Lesbos. O Aristarchovi porov. 19, 29; 20, 4; Kol 4, 10; Flm 24.

Sk 27,3 - Sidon je mesto na morskom pobreží Palestíny.

Sk 27,5 - Myra je prístav v južnej časti Malej Ázie (porov. 21, 1–2).

Sk 27,7 - Knidos je mesto na polostrove s tým istým menom na sever od ostrova Rodos.

Sk 27,8 - Na ostrove Kréta.

Sk 27,9 - Veľký pôstny deň bol u Židov predpísaný raz do roka (porov. Lv 16, 29–31), a to na 10. tišri, čiže na koniec septembra. Od konca októbra do začiatku marca bola plavba na Stredozemnom mori pre zimné vetry veľmi nebezpečná.

Sk 27,14 - Euroakvilo (gr. "eurakýlon") bol nebezpečný severovýchodný vietor, ktorý vial smerom k Afrike.

Sk 27,16 - Na juh od Kréty.

Sk 27,17 - Loď sa preväzovala povrazmi alebo reťazami, aby sa neroztrhla. Syrta bola zátoka na severnom pobreží Afriky, nebezpečná pre svoju plytkosť, ako aj pre vyčnievajúce skalné útesy.

Sk 27,27 - Jónske more nazývali v staroveku Adriatickým. Rozprestiera sa medzi Gréckom, Sicíliou a Afrikou.

Sk 27,28 - Jedna siaha je 1,85 m. 15 siah je 27,75 m.

Sk 27,35 - Môže ísť o bežné jedenie s tradičnou modlitbou, alebo menej pravdepodobne o slávenie Eucharistie. (porov. 2, 42).

Sk 27,42 - Vojaci zodpovedali za väzňov svojím životom. Ak niektorý väzeň ušiel, jeho trest si musel odpykať strážca.