| Skutky apoštolovBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Sk 27, 1-44 |
1 Sk 27, 1 Keď už bolo rozhodnuté, že sa budeme plaviť do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov Júliovi, stotníkovi cisárskeho prápora. 2 Sk 27, 2 Vstúpili sme teda na adramitskú loď, ktorá mala plávať popri pobreží Ázie, a pohli sme sa. Bol s nami aj Macedónsky Aristarchos z Tesaloniky. 3 Sk 27, 3 Na druhý deň pristáli sme v Sidone a Július, ktorý sa prívetivo správal k Pavlovi, dovolil mu ísť k priateľom a prijať od nich zaopatrenie. 4 Sk 27, 4 Keď sme sa pohli odtiaľ, plavili sme sa poniže Cypru, lebo vetry duli proti nám, 5 Sk 27, 5 preplavili sme sa Cilickým a Pamfilským morom a došli sme do Myry v Lýcii. 6 Sk 27, 6 Tu našiel stotník alexandrijskú loď, ktorá sa mala plaviť do Itálie, a naložil nás na ňu. 7 Sk 27, 7 Mnoho dní plavili sme sa už pomaly, s námahou dostali sme sa ku Knídu, a keďže nám vietor prekážal, plavili sme sa poniže Kréty vedľa Salmony. 8 Sk 27, 8 Horko-ťažko sme ju minuli a prišli na miesto, menované Pekný prístav, neďaleko ktorého bolo mesto Lasea. 9 Sk 27, 9 Uplynulo zase hodne času a aj plavba bola nebezpečná, lebo bolo už po pôste Dňa zmierenia, preto povedal Pavel: 10 Sk 27, 10 Mužovia, predvídam, že plavba bude náročná a spojená s veľkou stratou nielen pre náklad a pre loď, ale aj pre naše životy. 11 Sk 27, 11 Ale stotník väčšmi dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi lode ako slovám Pavlovým. 12 Sk 27, 12 A keďže ani prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina sa rozhodla pustiť odtiaľ, či by sa im azda nepodarilo dôjsť do Feniky, krétskeho prístavu, obráteného na juho a severozápad, a tam prezimovať. 13 Sk 27, 13 Keďže zavial južný vietor, mysleli si, že uskutočnia svoj plán; vytiahli kotvu a plavili sa pozdĺž Kréty. 14 Sk 27, 14 Ale onedlho sa strhol búrlivý vietor, takzvaný severovýchodný. 15 Sk 27, 15 Keď loď, ním zachvátená, nemohla odolať vetru, ponechali sme ju samu na seba, a tak sme boli unášaní. 16 Sk 27, 16 Podbehli sme popod neveľký ostrov, pomenovaný Klauda, a len s námahou sme sa mohli zmocniť záchranného člna. 17 Sk 27, 17 Keď ho vytiahli, použili pomocné prostriedky a podpásali loď. V obave, že narazia na plytčinu Syrtu, stiahli plachty, a tak sa dali unášať. 18 Sk 27, 18 Keďže vietor nimi veľmi zmietal, na druhý deň vyhádzali náklad, 19 Sk 27, 19 na tretí deň vlastnými rukami vyhádzali aj lodné náradie, 20 Sk 27, 20 a keď niekoľko dní sa ani slnko ani hviezdy neukazovali a búrka stále zúrila, stratili všetku nádej, že sa zachránia. 21 Sk 27, 21 Keď im už dlho ani jesť nechutilo, postavil sa Pavel prostred nich a povedal: Mužovia, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa od Kréty, a boli by ste si usporili tohto trápenia, aj straty. 22 Sk 27, 22 Ale teraz vás napomínam: buďte dobrej mysle; lebo ani jeden z vás nezahynie, okrem lode. 23 Sk 27, 23 Tejto noci zjavil sa mi totiž anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, 24 Sk 27, 24 a riekol mi: Neboj sa, Pavel, pred cisárom musíš stáť, a hľa, Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou. 25 Sk 27, 25 Preto buďte dobrej mysle, mužovia, lebo verím Bohu, že sa tak stane, ako mi oznámil. 26 Sk 27, 26 Musíme však priraziť k nejakému ostrovu. 27 Sk 27, 27 Keď už bola štrnásta noc, ako nás sem-tam zmietalo na Adriatickom mori, okolo polnoci spozorovali námorníci, že sa k nám blíži akási zem. 28 Sk 27, 28 Spustili hneď olovnicu a zistili hĺbku na dvadsať siah; poodišli ďalej, spustili zase olovnicu a zistili hĺbku na pätnásť siah. 29 Sk 27, 29 V obave, že narazíme na úskalie, spustili odzadu štyri kotvy a žiadali si, aby bol deň. 30 Sk 27, 30 Keď sa námorníci pokúsili utiecť z lode a spustili na more záchranný čln pod zámienkou, akoby aj odpredu chceli spustiť kotvy, 31 Sk 27, 31 povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, nebudete sa môcť zachrániť. 32 Sk 27, 32 Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a dali mu spadnúť. 33 Sk 27, 33 Prv, ako sa rozodnilo, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli hovoriac: Už je štrnásty deň, ako vyčkávate o hlade a nič nejete. 34 Sk 27, 34 Preto vás napomínam, aby ste si zajedli; treba vám to na vlastnú záchranu, lebo sa nikomu z vás ani vlas nestratí z hlavy. 35 Sk 27, 35 A ako to povedal, vzal chlieb, ďakoval Bohu pred všetkými, rozlomil ho a začal jesť. 36 Sk 27, 36 Nato sa všetkým vrátila dobrá myseľ, a aj oni jedli. 37 Sk 27, 37 Bolo ich všetkých na lodi dvestosedemdesiatšesť. 38 Sk 27, 38 Keď sa najedli, odľahčili loď, vysypúc obilie do mora. 39 Sk 27, 39 A keď sa rozodnilo, nevedeli, čo je to za zem, ale spozorovali akýsi záliv, majúci plochý breh; k tomu, ak by bolo možné, umienili si pristáť s loďou. 40 Sk 27, 40 Odrezali teda kotvy a pustili sa po mori; zároveň uvoľnili povrazy na kormidlách, vystreli prednú plachtu po vetre a hnali sa k brehu. 41 Sk 27, 41 Keďže však nabehli na plytčinu, zastali s loďou, predná časť lode uviazla a ani sa nepohla, zadná časť sa však rozpadla pod návalom vĺn. 42 Sk 27, 42 Vojaci radili pobiť väzňov, aby niektorí z nich nevyplával a neutiekol. 43 Sk 27, 43 Ale stotník chcel zachrániť Pavla a prekazil to. Rozkázal tým, čo vedeli plávať, aby prví poskákali a vyplávali na zem; 44 Sk 27, 44 ostatní však, jedni na doskách, iní na troskách lode, a tak sa stalo, že sa všetci dostali na zem zachránení.
| | Sk 27, 1-44 |
Verš 34
Preto vás napomínam, aby ste si zajedli; treba vám to na vlastnú záchranu, lebo sa nikomu z vás ani vlas nestratí z hlavy.
Mt 10:30 - A vám aj všetky vlasy spočítal na hlave.
Verš 35
A ako to povedal, vzal chlieb, ďakoval Bohu pred všetkými, rozlomil ho a začal jesť.
1Sam 9:13 - Keď vstúpite do mesta, nájdete ho, skôr než vyjde jesť na výšinu; ľud totiž nebude jesť, kým on nepríde, lebo on má požehnať obeť, a len potom budú jesť pozvaní. Choďte teda hore, lebo práve dnes ho nájdete.
Jn 6:11 - Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli.
1Tim 4:3 - zabraňujú ženiť sa (a prikazujú) zdržiavať sa pokrmov, ktoré Boh stvoril, aby ich s ďakovaním požívali veriaci a tí, čo poznali pravdu.
Verš 41
Keďže však nabehli na plytčinu, zastali s loďou, predná časť lode uviazla a ani sa nepohla, zadná časť sa však rozpadla pod návalom vĺn.
2Kor 11:25 - trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách;
Verš 2
Vstúpili sme teda na adramitskú loď, ktorá mala plávať popri pobreží Ázie, a pohli sme sa. Bol s nami aj Macedónsky Aristarchos z Tesaloniky.
2Kor 11:25 - trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách;
Verš 3
Na druhý deň pristáli sme v Sidone a Július, ktorý sa prívetivo správal k Pavlovi, dovolil mu ísť k priateľom a prijať od nich zaopatrenie.
Sk 24:23 - Stotníkovi však nariadil, aby dával pozor naňho, dal ho do ľahkej väzby, nebrániac nikomu z jeho priateľov, ak by mu chceli posluhovať.
Sk 28:16 - Keď sme vošli do Ríma, [stotník odovzdal väzňov veliteľovi posádky], Pavlovi dovolili bývať samému s vojakom, ktorý ho strážil.
Verš 26
Musíme však priraziť k nejakému ostrovu.
Sk 28:1 - Keď sme sa zachránili, vtedy sme sa dozvedeli, že sa ostrov volá Malta.
Sk 27,1 - Cesta do Ríma sa začala na jeseň roku 60 a trvala do neskorej jari roku 61. Lukáš znova začína používať prvú osobu množného čísla, čo znamená, že je v Pavlovom sprievode.
Sk 27,2 - Adramitium je prístavné mesto v Mýzii oproti ostrovu Lesbos. O Aristarchovi porov. 19, 29; 20, 4; Kol 4, 10; Flm 24.
Sk 27,3 - Sidon je mesto na morskom pobreží Palestíny.
Sk 27,5 - Myra je prístav v južnej časti Malej Ázie (porov. 21, 1–2).
Sk 27,7 - Knidos je mesto na polostrove s tým istým menom na sever od ostrova Rodos.
Sk 27,8 - Na ostrove Kréta.
Sk 27,9 - Veľký pôstny deň bol u Židov predpísaný raz do roka (porov. Lv 16, 29–31), a to na 10. tišri, čiže na koniec septembra. Od konca októbra do začiatku marca bola plavba na Stredozemnom mori pre zimné vetry veľmi nebezpečná.
Sk 27,14 - Euroakvilo (gr. "eurakýlon") bol nebezpečný severovýchodný vietor, ktorý vial smerom k Afrike.
Sk 27,16 - Na juh od Kréty.
Sk 27,17 - Loď sa preväzovala povrazmi alebo reťazami, aby sa neroztrhla. Syrta bola zátoka na severnom pobreží Afriky, nebezpečná pre svoju plytkosť, ako aj pre vyčnievajúce skalné útesy.
Sk 27,27 - Jónske more nazývali v staroveku Adriatickým. Rozprestiera sa medzi Gréckom, Sicíliou a Afrikou.
Sk 27,28 - Jedna siaha je 1,85 m. 15 siah je 27,75 m.
Sk 27,35 - Môže ísť o bežné jedenie s tradičnou modlitbou, alebo menej pravdepodobne o slávenie Eucharistie. (porov. 2, 42).
Sk 27,42 - Vojaci zodpovedali za väzňov svojím životom. Ak niektorý väzeň ušiel, jeho trest si musel odpykať strážca.