Skutky apoštolov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Sk 27, 1-44

1 Len čo bolo rozhodnuté, že sa budeme plaviť do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých ďalších väzňov stotníkovi menom Július z cisárskej kohorty. 2 Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa chystala na plavbu popri pobreží Ázie. Keď sme vyplávali na šíre more, bol s nami Aristarchos, Macedónčan z Tesaloniky. 3 Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július sa zachoval voči Pavlovi ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom, aby prijal ich pohostinnosť. 4 Keď sme odtiaľ vyplávali na more, plavili sme sa v závetrí popri Cypre, lebo vietor fúkal proti nám. 5 Plavili sme sa pozdĺž Cilície a Pamfýlie a prišli sme do lýcijskej Myry. 6 Tam našiel stotník alexandrijskú loď, ktorá sa plavila do Itálie, a naložili nás na ňu. 7 Veľa dní sme sa plavili veľmi pomaly a horko-ťažko sme sa dostali ku Knidu. Pretože vietor nám nedovoľoval pristáť, plavili sme sa v závetrí Kréty popri Salmóne. 8 Len tak-tak sme ju oboplávali a dostali sme sa na isté miesto neďaleko mesta Lasaja, ktoré sa volá Dobré prístavy. 9 Keďže ubehlo pomerne veľa času a plavba bola už nebezpečná, veď bolo už po Pôste, Pavol ich varoval: 10 Muži, zisťujem, že plavba bude nielen spojená s veľkým nebezpečenstvom a vážnou škodou pre náklad a plavidlo, ale ohrozí aj naše životy. 11 No stotník viac dôveroval kormidelníkovi a majiteľovi lode ako Pavlovým slovám. 12 Prístav však nebol vhodný na prezimovanie, preto sa väčšina rozhodla odtiaľ vyplávať a podľa možnosti sa dostať do prístavu Fénix a tam prečkať zimu. Je to prístav na Kréte, otvorený na juhozápad a severozápad. 13 Začal viať južný vietor a tak sa nazdávali, že sa im podarí dosiahnuť, čo si zaumienili. Zdvihli teda kotvu a plavili sa tesne popri Kréte. 14 Ale krátko nato sa strhol orkán, ktorý sa volá Euroakvilo. 15 Keď sa vietor zmocnil lode a nebolo možné udržať kurz, nechali sme ním loď unášať. 16 Keď sme sa dostali do závetria ostrovčeka, ktorý sa volá Kauda, horko-ťažko sme zachránili čln. 17 Keď ho potom vytiahli, zabezpečili loď tým, že ju podpásali. Potom v obave, aby nenarazili na plytčinu Syrtis, zvinuli plachtu a takto sa nechali unášať. 18 Búrka nami však prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad 19 a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali aj lodné náradie. 20 No keď sa už viac dní neobjavovalo ani slnko, ani hviezdy, a pritom búrka zúrila stále nezmenšenou silou, začali sme strácať všetku nádej na záchranu. 21 Ľudia už dlho nič nejedli. Vtedy sa Pavol postavil do stredu a povedal: Mali ste ma, muži, poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili túto škodu a stratu. 22 Teraz vás vyzývam, aby ste neklesali na duchu, lebo nikto z vás nepríde o život, iba plavidlo sa zničí. 23 Tejto noci totiž pri mne zastal anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, 24 a povedal: Neboj sa, Pavol. Máš predsa stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa plavia s tebou. 25 Preto, muži, neklesajte na duchu. Verím totiž Bohu, že to bude tak, ako mi povedal. 26 Máme sa dostať k nejakému ostrovu. 27 Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás to po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zdalo, že sa blížia k nejakej pevnine. 28 Spustili olovnicu a namerali dvadsať siah hĺbky. Keď prešli kúsok, spustili ju znova a namerali pätnásť siah. 29 V obave, aby sme nenarazili na skaliská, spustili zo zadnej časti lode štyri kotvy a želali si, aby už bol deň. 30 Keď sa námorníci pokúšali ujsť z lode a spustili čln na more pod zámienkou, že idú spustiť kotvy aj z prednej časti lode, 31 Pavol povedal stotníkovi a vojakom: Ak títo neostanú na lodi, ani vy sa nemôžete zachrániť. 32 Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a nechali ho spadnúť. 33 A kým nezačalo svitať, Pavol všetkých vyzval, aby si zajedli. Hovoril: Dnes je už štrnásty deň, čo vyčkávate bez jedla a nič ste nevzali do úst. 34 Preto vás vyzývam, aby ste si zajedli, veď je to potrebné na vašu záchranu, lebo nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí. 35 Keď to povedal, vzal chlieb a pred všetkými sa poďakoval Bohu, rozlomil ho a začal jesť. 36 Všetkým sa vrátila dobrá myseľ a aj oni sa pustili do jedla. 37 Všetkých dovedna nás bolo na lodi dvestosedemdesiatšesť. 38 Keď sa nasýtili, odľahčili loď tým, že vyhádzali do mora obilie. 39 Keď sa rozodnilo, nevedeli, kde sa nachádzajú. Spozorovali iba akýsi záliv s vhodným pobrežím, kde chceli podľa možnosti s loďou pristáť. 40 Odsekli teda kotvy po oboch stranách a spustili ich do mora. Uvoľnili aj povrazy na kormidlách, napli prednú plachtu a po vetre mierili do zálivu. 41 Nabehli však na plytčinu, kde s loďou uviazli. Predok lode sa zaboril a ostal nehybný, kým zadná časť lode sa pod náporom vĺn rozpadla. 42 Vojaci sa rozhodli väzňov pozabíjať, aby niektorý nevyplával a neušiel. 43 No stotník chcel Pavla zachrániť a preto im ich úmysel prekazil. Dal teda rozkaz, aby tí, čo vedia plávať, zoskočili prví a vyšli na breh, 44 ostatní mali preplávať buď na doskách, alebo na troskách lode. Takto sa všetci dostali na zem a zachránili sa.

Verš 34

Preto vás vyzývam, aby ste si zajedli, veď je to potrebné na vašu záchranu, lebo nikomu z vás sa ani vlas z hlavy nestratí.

Mt 10:30 - Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave.

Verš 35

Keď to povedal, vzal chlieb a pred všetkými sa poďakoval Bohu, rozlomil ho a začal jesť.

1Sam 9:13 - Keď vojdete do mesta, musíte ho zastihnúť prv, než sa odoberie na výšinu k jedlu. Ľud totiž nebude jesť, kým on nepríde. Pozvaní budú jesť až potom, keď on požehná obetu. Len choďte, práve ho zastihnete.

Jn 6:11 - Ježiš vzal chleby, dobrorečil a rozdával sediacim; podobne aj z rýb toľko, koľko chceli.

1Tim 4:3 - Títo ľudia zabraňujú vstupovať do manželstva, prikazujú zdržiavať sa pokrmov, ktoré Boh predsa stvoril, aby ich s vďakyvzdaním prijímali tí, čo veria a poznajú pravdu.

Verš 41

Nabehli však na plytčinu, kde s loďou uviazli. Predok lode sa zaboril a ostal nehybný, kým zadná časť lode sa pod náporom vĺn rozpadla.

2Kor 11:25 - tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som prežil stroskotanie lode, noc a deň som zápasil na otvorenom mori.

Verš 2

Nastúpili sme na loď z Adramyttia, ktorá sa chystala na plavbu popri pobreží Ázie. Keď sme vyplávali na šíre more, bol s nami Aristarchos, Macedónčan z Tesaloniky.

2Kor 11:25 - tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som prežil stroskotanie lode, noc a deň som zápasil na otvorenom mori.

Verš 3

Na druhý deň sme pristáli v Sidone. Július sa zachoval voči Pavlovi ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom, aby prijal ich pohostinnosť.

Sk 24:23 - Stotníkovi však prikázal, aby strážil Pavla v miernej väzbe a aby nebránil nikomu z jeho priateľov poslúžiť mu.

Sk 28:16 - Po príchode do Ríma Pavlovi dovolili bývať v súkromí s vojakom, ktorý ho strážil.

Verš 26

Máme sa dostať k nejakému ostrovu.

Sk 28:1 - Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta.

Sk 27,1 - Cesta do Ríma sa začala na jeseň roku 60 a trvala do neskorej jari roku 61. Lukáš znova začína používať prvú osobu množného čísla, čo znamená, že je v Pavlovom sprievode.

Sk 27,2 - Adramitium je prístavné mesto v Mýzii oproti ostrovu Lesbos. O Aristarchovi porov. 19, 29; 20, 4; Kol 4, 10; Flm 24.

Sk 27,3 - Sidon je mesto na morskom pobreží Palestíny.

Sk 27,5 - Myra je prístav v južnej časti Malej Ázie (porov. 21, 1–2).

Sk 27,7 - Knidos je mesto na polostrove s tým istým menom na sever od ostrova Rodos.

Sk 27,8 - Na ostrove Kréta.

Sk 27,9 - Veľký pôstny deň bol u Židov predpísaný raz do roka (porov. Lv 16, 29–31), a to na 10. tišri, čiže na koniec septembra. Od konca októbra do začiatku marca bola plavba na Stredozemnom mori pre zimné vetry veľmi nebezpečná.

Sk 27,14 - Euroakvilo (gr. "eurakýlon") bol nebezpečný severovýchodný vietor, ktorý vial smerom k Afrike.

Sk 27,16 - Na juh od Kréty.

Sk 27,17 - Loď sa preväzovala povrazmi alebo reťazami, aby sa neroztrhla. Syrta bola zátoka na severnom pobreží Afriky, nebezpečná pre svoju plytkosť, ako aj pre vyčnievajúce skalné útesy.

Sk 27,27 - Jónske more nazývali v staroveku Adriatickým. Rozprestiera sa medzi Gréckom, Sicíliou a Afrikou.

Sk 27,28 - Jedna siaha je 1,85 m. 15 siah je 27,75 m.

Sk 27,35 - Môže ísť o bežné jedenie s tradičnou modlitbou, alebo menej pravdepodobne o slávenie Eucharistie. (porov. 2, 42).

Sk 27,42 - Vojaci zodpovedali za väzňov svojím životom. Ak niektorý väzeň ušiel, jeho trest si musel odpykať strážca.