Skutky apoštolov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Sk 23, 1-35

1 Pavel sa uprene zahľadel na radu a prehovoril: Mužovia, bratia! Až do dnešného dňa robil som vo všetkom podľa svojho najlepšieho svedomia pred Bohom. 2 Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho bili po ústach. 3 Povedal mu Pavel: Boh bude biť teba, obielená stena! Ty sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a kážeš ma biť proti zákonu? 4 Ale tí, čo tam stáli, dohovárali mu: Veľkňazovi Božiemu zlorečíš? 5 Odpovedal Pavel: Nevedel som, bratia, že je veľkňaz; lebo je napísané: Vladárovi svojho ľudu nebudeš zlorečiť. 6 Keďže však Pavel vedel, že prítomní sú sčiastky sadukaji a sčiastky farizeji, zvolal v rade: Mužovia, bratia, som farizej, syn farizejov, a pre (moju) nádej, pre (vieru v) zmŕtvychvstanie ma súdia. 7 Ako to povedal, povstal rozkol medzi farizejmi a medzi sadukajmi a zhromaždenie sa rozdvojilo. 8 Sadukaji totiž hovoria, že niet zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha; kým farizeji vyznávajú oboje. 9 Strhol sa teda ohromný krik. Spomedzi farizejov povstali niektorí zákonníci a ostro sa hádali volajúc: Nič zlé nenachádzame na tomto človeku. A čo ak Duch hovoril s ním alebo anjel? [Nebojujme proti Bohu!] 10 Keďže povstal veľký rozkol, obával sa veliteľ, že roztrhajú Pavla; rozkázal vojakom zísť dolu, vytrhnúť im ho a odviesť do kasárne. 11 V nasledujúcu noc postavil sa Pán vedľa neho a riekol mu: Buď zmužilý, [Pavel]; lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme. 12 Keď sa rozodnilo, zhluklo sa niekoľko Židov a zaprisahali sa s kliatbou, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ Pavla nezabijú. 13 A bolo ich vyše štyridsať, ktorí sa takto sprisahali. 14 Títo predstúpili pred veľkňazov a starších hovoriac: Kliatbou sme sa zaprisahali, že neokúsime nič, kým Pavla nezabijeme. 15 Preto teraz, po dohode s radou, oznámte veliteľovi, aby vám ho zajtra predviedol, ako keby ste chceli zvedieť o ňom niečo určitejšie, a my sme hotoví zabiť ho prv, ako sa priblíži. 16 Ale počul o tomto úklade syn Pavlovej sestry a prišiel, vošiel do kasárne a rozpovedal to Pavlovi. 17 Pavel si povolal jedného zo stotníkov a povedal mu: Zaveď tohto mládenca k veliteľovi; lebo mu má niečo oznámiť. 18 Vzal ho teda a zaviedol k veliteľovi vraviac: Väzeň Pavel si ma zavolal a prosil, aby som priviedol k tebe tohto mládenca, ktorý ti má niečo povedať. 19 Veliteľ ho vzal za ruku, utiahol sa s ním a spýtal sa: Čo je to, čo mi máš oznámiť? 20 A on mu odpovedal: Židia sa uzniesli poprosiť ťa, aby si zajtra dal priviesť Pavla do rady, ako by chceli zvedieť o ňom niečo určitejšieho. 21 Ale ty im nepovoľ; lebo viac ako štyridsať z nich mu strojí úklady a s kliatbou sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ ho nezabijú. A už sú pripravení, čakajú len na tvoj súhlas. 22 Veliteľ prepustil mládenca a prikázal mu: Nikomu nehovor, že si mi to oznámil. 23 Nato si zavolal dvoch stotníkov a povedal im: Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, aby mohli odísť do Cézarey, aj sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov. 24 Aj jazdné zvieratá mali pripraviť, aby posadili na ne Pavla a dopravili ho bez úrazu k vladárovi Felixovi. 25 Jemu však napísal list tohto znenia: 26 Klaudius Lyziáš výbornému vladárovi Felixovi zasiela pozdrav. 27 Tohto muža chytili Židia a chceli ho zmárniť. Ale prišiel som s vojskom a vytrhol som im ho, keď som sa dozvedel, že je rímsky občan. 28 Chcel som zvedieť príčinu, pre ktorú ho žalujú, a dal som ho predviesť pred radu. 29 Tu som zistil, že žalujú na neho pre akési hádky o svojom zákone, ale že nie je obvinený zo zločinu, pre ktorý by zasluhoval smrť alebo žalár. 30 Keď mi však bolo oznámené, že stroja úklady tomuto mužovi, ihneď som ho poslal k tebe a naložil som žalobníkom, aby tebe povedali, čo majú proti nemu. [Maj sa dobre!] 31 Vojaci podľa rozkazu vzali Pavla a odviedli ho v noci do Antipatridy. 32 Na druhý deň vypravili s ním jazdcov a vrátili sa do kasárne. 33 Tí prišli do Cézarey, odovzdali vladárovi list a postavili pred neho aj Pavla. 34 Keď (vladár) prečítal (list), spýtal sa, z ktorej krajiny je, a keď sa dozvedel, že z Cilície, 35 povedal mu: Vypočujem ťa, keď prídu aj tvoji žalobcovia. A rozkázal ho strážiť v Herodesovom paláci.

Verš 1

Pavel sa uprene zahľadel na radu a prehovoril: Mužovia, bratia! Až do dnešného dňa robil som vo všetkom podľa svojho najlepšieho svedomia pred Bohom.

Sk 24:16 - Preto sa aj ja snažím zachovať si vždy čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi.

Verš 2

Tu veľkňaz Ananiáš rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho bili po ústach.

1Kr 22:24 - Vtedy pristúpil Cidkija, syn Kenaanov, udrel Míchu po líci a povedal: Ako to? Duch Hospodinov odišiel odo mňa, aby hovoril k tebe?

Jer 20:2 - udrel proroka Jeremiáša a dal ho do klady, ktorá stála pri Hornej, Benjamínskej bráne v dome Hospodinovom.

Jn 18:22 - Ako to povedal, jeden zo strážcov, ktorý tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: Či tak odpovedáš veľkňazovi?

Verš 3

Povedal mu Pavel: Boh bude biť teba, obielená stena! Ty sedíš tu, aby si ma súdil podľa zákona, a kážeš ma biť proti zákonu?

Dt 17:9 - choď k levítskym kňazom a k sudcovi v tom čase, spýtaj sa ich, a oni ti oznámia súdny výrok.

Verš 5

Odpovedal Pavel: Nevedel som, bratia, že je veľkňaz; lebo je napísané: Vladárovi svojho ľudu nebudeš zlorečiť.

Ex 22:28 - Neotáľaj odovzdať z hojnosti obilia a z moku hrozna! Svojho prvorodeného syna dáš mne.

Verš 6

Keďže však Pavel vedel, že prítomní sú sčiastky sadukaji a sčiastky farizeji, zvolal v rade: Mužovia, bratia, som farizej, syn farizejov, a pre (moju) nádej, pre (vieru v) zmŕtvychvstanie ma súdia.

Sk 24:21 - až na jediný výkrik, ktorý som zavolal, stojac medzi nimi: Pre vzkriesenie z mŕtvych ma dnes súdite.

Sk 26:6 - A teraz stojím tu obžalovaný pre svoju nádej zasľúbenia, ktorú naši otcovia prijali od Boha,

Flp 3:5 - Bol som obrezaný ôsmeho dňa, som z rodu Izraela, z kmeňa Benjamínovho, Hebrejec z Hebrejcov, farizej čo do zákona,

Verš 8

Sadukaji totiž hovoria, že niet zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha; kým farizeji vyznávajú oboje.

Mt 22:23 - V ten deň prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovorili, že nieto zmŕtvychvstania, a spýtali sa Ho:

Mk 12:18 - Potom prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovoria, že nieto zmŕtvychvstania, a spýtali sa Ho:

Lk 20:27 - Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho:

Verš 9

Strhol sa teda ohromný krik. Spomedzi farizejov povstali niektorí zákonníci a ostro sa hádali volajúc: Nič zlé nenachádzame na tomto človeku. A čo ak Duch hovoril s ním alebo anjel? [Nebojujme proti Bohu!]

Sk 25:25 - Ale ja som sa presvedčil, že nič nevykonal, za čo by zasluhoval smrť, a keď sa aj on odvolal k jeho veličenstvu, rozhodol som sa poslať ho tam.

Sk 26:31 - a pri odchode hovorili medzi sebou: Tento človek nerobí nič, za čo by zasluhoval smrť alebo žalár.

Verš 11

V nasledujúcu noc postavil sa Pán vedľa neho a riekol mu: Buď zmužilý, [Pavel]; lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.

Sk 18:9 - I riekol Pán v noci vo videní Pavlovi: Neboj sa, len hovor a nemlč,

Verš 12

Keď sa rozodnilo, zhluklo sa niekoľko Židov a zaprisahali sa s kliatbou, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ Pavla nezabijú.

Sk 23:21 - Ale ty im nepovoľ; lebo viac ako štyridsať z nich mu strojí úklady a s kliatbou sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ ho nezabijú. A už sú pripravení, čakajú len na tvoj súhlas.

Sk 23:29 - Tu som zistil, že žalujú na neho pre akési hádky o svojom zákone, ale že nie je obvinený zo zločinu, pre ktorý by zasluhoval smrť alebo žalár.

Verš 20

A on mu odpovedal: Židia sa uzniesli poprosiť ťa, aby si zajtra dal priviesť Pavla do rady, ako by chceli zvedieť o ňom niečo určitejšieho.

Sk 23:12 - Keď sa rozodnilo, zhluklo sa niekoľko Židov a zaprisahali sa s kliatbou, že nebudú ani jesť, ani piť, dokiaľ Pavla nezabijú.

Verš 27

Tohto muža chytili Židia a chceli ho zmárniť. Ale prišiel som s vojskom a vytrhol som im ho, keď som sa dozvedel, že je rímsky občan.

Sk 21:33 - Nato sa veliteľ priblížil k nim, chytil ho a dajúc ho zviazať dvoma reťazami, vypytoval sa, kto je a čo urobil.

Sk 23,2 - Ananiáš bol veľkňazom v rokoch 47–59. Zabili ho roku 66 po vypuknutí židovskej vojny.

Sk 23,5 - Porov. Ex 22, 28.

Sk 23,6 - Porov. Mt 22, 23; Mk 12, 18; Lk 20, 27.

Sk 23,23 - Nočné hodiny sa počítali od západu slnka; doslova: tretia hodina v noci.

Sk 23,24 - Riadnym sídlom rímskeho hlavného správcu pre Palestínu bola Cézarea. Antonius Félix bol prokurátorom Judey v rokoch 52–60.

Sk 23,27 - Lyziáš tu nehovorí úplnú pravdu, lebo o Pavlovom rímskom občianstve sa dozvedel neskôr, keď ho chcel dať mučiť (porov. 22, 25).

Sk 23,31 - Antipatrida bola vzdialená od Jeruzalema asi 60 km (na ceste do Cézarey).