Evanjelium podľa Lukáša

1 (KAT) Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma.
1 (ROH) A keď dovŕšil všetky svoje slová v uši ľudu, vošiel do Kafarnauma.
1 (UKR) Як же скінчив усї глаголи свої в слух людям, увійшов у Капернаум.
1 (EKU) Keď skončil svoju reč k ľuďom, ktorí ho počúvali, vošiel do Kafarnauma.

2 (KAT) Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý.
2 (ROH) A sluha nejakého stotníka, ktorý mu bol veľmi vzácny, bol nemocný a blížil sa smrti.
2 (UKR) В одного ж сотника слуга недугуючи мав умирати, котрий був йому дорогий
2 (EKU) Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý.

3 (KAT) Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil.
3 (ROH) A keď počul o Ježišovi, poslal ku nemu starších zo Židov prosiac ho, žeby prišiel a uzdravil jeho sluhu.
3 (UKR) Почувши ж про Ісуса, післав до Него старших Жидівських, благаючи Його, щоб, прийшовши, спас слугу його.
3 (EKU) Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu.

4 (KAT) Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil,
4 (ROH) A oni prijdúc k Ježišovi prosili ho naliehave a hovorili: Hoden je toho, ktorému to vykonáš,
4 (UKR) Вони ж, прийшовши до Ісуса, благали Його пильно, говорячи: Що достоєн він, щоб йому зробив се:
4 (EKU) Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Zaslúži si, aby si mu to urobil.

5 (KAT) lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“
5 (ROH) lebo miluje náš národ, aj synagógu nám on vystavil.
5 (UKR) любить бо нарід наш, і шкоду він збудував нам.
5 (EKU) Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu.

6 (KAT) Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.
6 (ROH) A Ježiš išiel s nimi. A keď už bol neďaleko od domu, poslal k nemu stotník svojich priateľov a povedal mu: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu,
6 (UKR) Ісус же пійшов з ними. І як вже він недалеко був од будинка, вислав до Него сотник другів, говорячи Йому: Господи, не трудись, бо я недостоєн, щоб Ти під стелю мою ввійшов;
6 (EKU) Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.

7 (KAT) Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie!
7 (ROH) a preto som ani sám seba nepovažoval za hodného prijsť k tebe; ale povedz slovom, a môj sluha bude uzdravený.
7 (UKR) тим і себе не вважав достойним до Тебе прийти; тільки промов слово, то й одужає слуга мій.
7 (EKU) Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie.

8 (KAT) Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« - ide; inému: »Poď sem!« - tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« - on to urobí.“
8 (ROH) Lebo veď i ja som človek, postavený pod moc iných, majúc pod sebou vojakov a keď poviem tomuto: Idi! tak ide, a inému: Prijdi! a prijde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a činí.
8 (UKR) Бо й я чоловік під властю поставлений, маючи під собою воїнів; і скажу сьому: Йди, то й іде, а другому: Прийди, то й прийде, а слузї моєму: Роби оце, то й зробить.
8 (EKU) Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: Choď, tak ide. A druhému: Poď sem, tak príde. A svojmu sluhovi: Urob to, tak to urobí.

9 (KAT) Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“
9 (ROH) Keď to počul Ježiš, zadivil sa mu a obrátiac sa povedal zástupu: Hovorím vám, že ani v Izraelovi som nenašiel takej veľkej viery.
9 (UKR) Почувши ж се Ісус, дивувавсь йому, й, обернувшись до йдучого за собою народу, рече: Глаголю вам: Навіть в Ізраїлі, такої віри не знайшов я.
9 (EKU) Keď to Ježiš počul, prekvapil sa. Obrátil sa k ľuďom, ktorí išli za ním, a povedal: Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v Izraeli.

10 (KAT) A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.
10 (ROH) A keď sa poslaní navrátili do domu, našli nemocného sluhu zdravého.
10 (UKR) І вернувшись послані у будинок, знайшли недужнього слугу здоровим.
10 (EKU) Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.

11 (KAT) Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu.
11 (ROH) A stalo sa, že nasledujúceho dňa išiel do mesta, zvaného Nain, a išlo s ním mnoho jeho učeníkov i veliký zástup.
11 (UKR) І сталось опісля, ійшов Він у город, званий Наш, і йшло з Ним доволї учеників Його, й багато народу.
11 (EKU) Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí.

12 (KAT) Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta.
12 (ROH) A jako sa priblížil k bráne mesta, hľa, práve niesli von mŕtveho, jednorodeného syna jeho matky, ktorá bola vdova, a bol s ňou veliký zástup mesta.
12 (UKR) Як же наближився до городських воріт, аж ось винесено мертвого, сина єдиного в матері своєї, вона ж була вдова; й багато народу з городу було з нею.
12 (EKU) Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju početný zástup ľudí z mesta.

13 (KAT) Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“
13 (ROH) A keď ju videl Pán, bol pohnutý ľútosťou nad ňou a povedal jej: Neplač!
13 (UKR) І побачивши її Господь, змилосердивсь над нею, і рече їй: Не плач.
13 (EKU) Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: Neplač!

14 (KAT) Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“
14 (ROH) A pristúpiac dotknul sa már, a tí, ktorí niesli mŕtveho, zastáli, a Ježiš povedal: Mládenče, tebe hovorím, vstaň!
14 (UKR) І приступивши, приторкнув ся до мар; ті ж, що несли, з'упинились. І рече: Молодче, тобі глаголю: встань.
14 (EKU) Potom pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči zastali a on povedal: Mládenec, hovorím ti, vstaň!

15 (KAT) Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke.
15 (ROH) A mŕtvy sa posadil a začal hovoriť, a oddal ho jeho matke.
15 (UKR) І сїв мерлець, і почав говорити. І оддав його матері його.
15 (EKU) Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. Ježiš ho odovzdal matke.

16 (KAT) Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“
16 (ROH) Vtedy pojala bázeň všetkých a oslavovali Boha a hovorili: Veliký prorok povstal medzi nami, a Bôh vraj navštívil svoj ľud.
16 (UKR) Обняв же страх усїх; і прославляли вони Бога, кажучи: Що пророк великий устав між нами, й навідав Бог людей своїх.
16 (EKU) Všetkých sa zmocnil strach. Oslavovali Boha: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.

17 (KAT) A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
17 (ROH) A tá zvesť o ňom sa rozniesla po celom Judsku a po všetkých okolných krajinách.
17 (UKR) І розійшлось слово се по всїй Юдеї про Него й по всїй околицї.
17 (EKU) Táto zvesť sa o ňom rozniesla po celom Judsku a okolí.

18 (KAT) O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci.
18 (ROH) A Jánovi zvestovali jeho učeníci o tom o všetkom. A Ján si zavolal ktorýchsi dvoch zo svojich učeníkov
18 (UKR) І сповістили Йоана ученики його про все те.
18 (EKU) O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján poslal k Pánovi dvoch svojich učeníkov

19 (KAT) Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
19 (ROH) a poslal ich k Ježišovi a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného?
19 (UKR) І покликавши двох ученикїв своїх Йоан, післав до Ісуса, кажучи: Ти єси грядущий, чи иншого ждати нам?
19 (EKU) s otázkou: Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?

20 (KAT) Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: »Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?«“
20 (ROH) A keď prišli tí mužovia k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k tebe a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného?
20 (UKR) Прийшовши ж до Него чоловіки, казали: Йоан Хреститель прислав нас до Тебе, кажучи: Ти єси грядущий, чи иншого ждати нам ?
20 (EKU) Keď učeníci prišli k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k tebe opýtať sa, či si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať na iného? —

21 (KAT) Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.
21 (ROH) A v tú istú hodinu uzdravil mnohých od neduhov a od iných rozličných trápení a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.
21 (UKR) Того ж часу сцїляв Він многих від недуг і ран, і духів лихих, і многим слїпим давав прозрїнне.
21 (EKU) Práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.

22 (KAT) A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.
22 (ROH) A Ježiš odpovedal a riekol im: Iďte a zvestujte Jánovi, čo ste videli a počuli, že slepí zase vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych, chudobným sa zvestuje evanjelium,
22 (UKR) І озвавшись Ісус, рече їм: Ідїть сповістіть Йоана, що бачили й чули: як слїпі прозирають, криві ходять, прокаженні очищають ся, глухі чують, мертві встають, і вбогі благовіствують.
22 (EKU) Odpovedal im teda: Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych a chudobným sa hlása evanjelium.

23 (KAT) A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“
23 (ROH) a blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne.
23 (UKR) І блажен, хто де зблазнить ся мною.
23 (EKU) Blahoslavený je ten, čo sa na mne nepohorší.

24 (KAT) Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?
24 (ROH) A keď odišli poslovia Jánovi, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu, ktorá sa kláti vetrom?
24 (UKR) Як же пійшли посланці Йоанові, почав глаголати до народу про Йоана: Чого виходили ви дивитись у пустиню? На тростину, що вітер колише?
24 (EKU) Keď Jánovi poslovia odišli, Ježiš začal zástupom hovoriť o Jánovi: Čo chcete vidieť na púšti? Trstinu zmietanú vetrom?

25 (KAT) Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch.
25 (ROH) Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, odiateho mäkkým rúchom? Veď hľa, takí, ktorí chodia v nádhernom rúchu a žijú v rozkoši, sú v kráľovských domoch.
25 (UKR) Або чого ж виходили їй дивитись? На чоловіка, в мягку одежу одягненого? Ось ті, що в одежі пишній та роскоші, панують у царських дворах.
25 (EKU) Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď takí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch.

26 (KAT) Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka.
26 (ROH) Alebo čo ste vyšli vidieť? Proroka? Ba hovorím vám, že i viac ako proroka.
26 (UKR) Або чого виходили ви дивитись: На пророка? Так, глаголю вам, і більш пророка.
26 (EKU) Čo teda chcete vidieť? Proroka? Veru, hovorím vám, viac ako proroka.

27 (KAT) Lebo to o ňom je napísané: »Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.«
27 (ROH) Toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou.
27 (UKR) Се той, про кого написано: Ось я досилаю ангела мого перед лицем Твоїм, що приготовить дорогу Твою перед Тобою.
27 (EKU) Veď o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvároua on pripraví cestu pred tebou.

28 (KAT) Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on.“
28 (ROH) Lebo hovorím vám, že väčšieho proroka medzi splodenými zo žien nad Jána Krstiteľa niktorého niet: ale menší v kráľovstve Božom je väčší ako on.
28 (UKR) Глаголю бо вам: Більшого між нарожденими від жінок пророка над Йоана Хрестителя нема; найменший же у царстві Божім більший від него.
28 (EKU) Hovorím vám, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nikto väčší ako Ján. No ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on.

29 (KAT) A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom.
29 (ROH) A všetok ľud počujúc to, i publikáni, uznali Boha za spravedlivého pokrstiac sa krstom Jánovým.
29 (UKR) І ввесь народ слухаючий, і митники, справдили Бога, хрестившись хрещеннем Йоановим.
29 (EKU) A všetci, čo ho počúvali, dokonca aj colníci, uznali Božiu spravodlivosť, keď prijali Jánov krst.

30 (KAT) Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.
30 (ROH) Ale farizeovia a zákonníci pohŕdli radou Božou sami proti sebe nie súc pokrstení od neho.
30 (UKR) Фарисеї ж та законники раду Божу про них відкинули, не хрестившись від него.
30 (EKU) Ale farizeji a zákonníci odmietli Boží zámer, keď neprijali jeho krst.

31 (KAT) „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní?
31 (ROH) A Pán pokračujúc povedal: Komu teda pripodobním ľudí tohoto pokolenia, a čomu sú podobní?
31 (UKR) Рече ж Господь: Кому ж оце уподоблю людей роду сього? й кому подобні вони?
31 (EKU) Ku komu prirovnám ľudí tohto pokolenia, komu sa podobajú?

32 (KAT) Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: »Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.«
32 (ROH) Podobní sú deťom, sediacim na námestí, ktoré privolávajú jedny druhým a hovoria: Pískali sme vám, a netancovali ste; žalostne jako nad mŕtvym sme nariekali, a neplakali ste.
32 (UKR) Подобні вони дітям, що сидять на торгу та гукають одно на одного, та й кажуть: Ми сурмили вам, а ви не скакали; ми голосили вам, а ви не плакали.
32 (EKU) Sú ako deti, ktoré sedia na námestí a pokrikujú na seba: Pískali sme vám — a netancovali ste, nariekali sme — a neplakali ste.

33 (KAT) Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: »Je posadnutý zlým duchom.«
33 (ROH) Lebo prišiel Ján Krstiteľ nejediac chleba ani nepijúc vína, a hovoríte: Má démona.
33 (UKR) Прийшов бо Йоан Хреститель, що хлїба не їсть, анї вина не пє, і кажете: Диявола мав.
33 (EKU) Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte o ňom, že je posadnutý zlým duchom.

34 (KAT) Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: »Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!«
34 (ROH) Prišiel Syn človeka jediac a pijúc, a hovoríte: Hľa, človek žráč a pijan vína, priateľ publikánov a hriešnikov.
34 (UKR) Прийшов Син чоловічий, що їсть і пє, і кажете: Ось чоловік прожора та пяниця, митникам друг і грішникам.
34 (EKU) Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte o ňom: Pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov.

35 (KAT) No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“
35 (ROH) A tak je ospravedlnená múdrosť od všetkých svojich detí.
35 (UKR) І справдилась премудрість од дітей своїх усїх.
35 (EKU) No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.

36 (KAT) Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu.
36 (ROH) A prosil ho ktorýsi z farizeov, žeby jedol s ním. A vošiel do domu farizea a položil sa za stôl.
36 (UKR) Просив же хтось Його з Фарисеїв, щоб їв з ним. І, ввійшовши з господу Фарисееву, сїв за столом.
36 (EKU) Jeden z farizejov ho pozval k stolu. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si.

37 (KAT) V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom,
37 (ROH) A hľa, bola v tom meste nejaká hriešna žena, ktorá, keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizea, doniesla alabastrovú nádobu masti
37 (UKR) І ось жінка у городі, що була грішниця, довідавшись, що сидить за столом у господї Фарисеевій, принісши любастровий збаночок мира,
37 (EKU) V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom.

38 (KAT) s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.
38 (ROH) a stanúc si odzadu k jeho nohám a plačúc začala slzami kropiť jeho nohy a vlasmi svojej hlavy utierala a bozkávala jeho nohy a mazala masťou.
38 (UKR) і ставши коло ніг Його ззаду, плачучи, почала обмивати ноги Його слїзми, й волоссєм голови своєї обтирати; й цілувала ноги Його, й мастила миром.
38 (EKU) S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom.

39 (KAT) Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“
39 (ROH) A keď to videl farizeus, ktorý ho pozval, povedal sám v sebe: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a jaká je to žena, ktorá sa ho dotýka, lebo je hriešnica.
39 (UKR) Бачивши ж Фарисей, що запросив Його, казав сам у собі, говорячи: Коли б сей був пророк, знав би, хто й яка се жінка, що приторкуєть ся до Него; бо грішниця вона.
39 (EKU) Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica.

40 (KAT) Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“
40 (ROH) A Ježiš odpovedal a riekol mu: Šimone, mám ti niečo povedať. A on riekol: Učiteľu, povedz!
40 (UKR) І озвавшись Ісус, рече до него: Симоне, маю тобі щось сказати. Він же каже: Учителю, скажи.
40 (EKU) Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať. On mu odpovedal: Učiteľ, povedz.

41 (KAT) „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.
41 (ROH) Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden bol dlžen päťsto denárov, druhý päťdesiat.
41 (UKR) Два довжники були в одного вірителя: один завинив пятьсот денариїв, другий же пятьдесять.
41 (EKU) Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.

42 (KAT) Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“
42 (ROH) A keď nemali jako zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý teda z nich, povedz, bude ho viacej milovať?
42 (UKR) Як же не мали чим оддавати, обом простив він. Хто ж оце з них, скажи, більш його любити ме?
42 (EKU) Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej?

43 (KAT) Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“
43 (ROH) A Šimon odpovedal a riekol: Nazdám sa, že ten, ktorému viacej odpustil. A on mu povedal: Dobre si rozsúdil.
43 (UKR) Озвав ся ж Симон і Каже: Думаю, що той, кому більш простив він. Він же рече йому: Право судив єси.
43 (EKU) Myslím si, odpovedal Šimon, že ten, ktorému odpustil viac. Ježiš odpovedal: Správne si povedal.

44 (KAT) Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.
44 (ROH) A obrátiac sa k žene povedal Šimonovi: Či vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a vody na moje nohy si nedal; ale táto slzami skropila moje nohy a vlasmi svojej hlavy poutierala;
44 (UKR) І, обернувшись до жінки, рече Симонові: Чи бачиш ти сю жінку? Увійшов я в твою господу, - води на ноги мої не дав єси; ся ж слїзми обмила ноги мої, і волоссєм голови своєї обтерла.
44 (EKU) Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.

45 (KAT) Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať.
45 (ROH) bozkať nebozkal si ma; ale táto, odkedy som vošiel, neprestala bozkávať moje nohy;
45 (UKR) Цїлування не дав єси менї; ся ж, відколи ввійшов я, не перестала цілувати ноги мої.
45 (EKU) Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy.

46 (KAT) Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela.
46 (ROH) olejom si nepomazal mojej hlavy; ale táto masťou pomazala moje nohy.
46 (UKR) Оливою голови моєї не намастив єси; ся ж миром намастила ноги мої.
46 (EKU) Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom.

47 (KAT) Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“
47 (ROH) A preto ti hovorím, že sú jej odpustené tie mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa málo odpúšťa, málo miluje.
47 (UKR) Тим тлаголю тобі: Оставляють ся гріхи її многі, бо возлюбила много; кому ж мало оставляєть ся, мало любить.
47 (EKU) Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje.

48 (KAT) A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“
48 (ROH) A povedal jej: Odpustené sú tvoje hriechy.
48 (UKR) Рече ж їй: Оставляють ся гріхи твої.
48 (EKU) A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy.

49 (KAT) Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“
49 (ROH) A tí, ktorí spolu stolovali, začali vravieť v sebe: Ktože je tento, ktorý aj hriechy odpúšťa?
49 (UKR) І почали ті, що вкупі сиділи, казати в собі: Хто сей, що й гріхи відпускає?
49 (EKU) Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?

50 (KAT) On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
50 (ROH) A on povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!
50 (UKR) Рече ж до жінки: Віра твоя спасла тебе; йди з упокоєм.
50 (EKU) On však povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!