Evanjelium podľa Lukáša

1 (EKU) Keď skončil svoju reč k ľuďom, ktorí ho počúvali, vošiel do Kafarnauma.
1 (ROH) A keď dovŕšil všetky svoje slová v uši ľudu, vošiel do Kafarnauma.

2 (EKU) Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý.
2 (ROH) A sluha nejakého stotníka, ktorý mu bol veľmi vzácny, bol nemocný a blížil sa smrti.

3 (EKU) Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu.
3 (ROH) A keď počul o Ježišovi, poslal ku nemu starších zo Židov prosiac ho, žeby prišiel a uzdravil jeho sluhu.

4 (EKU) Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: Zaslúži si, aby si mu to urobil.
4 (ROH) A oni prijdúc k Ježišovi prosili ho naliehave a hovorili: Hoden je toho, ktorému to vykonáš,

5 (EKU) Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu.
5 (ROH) lebo miluje náš národ, aj synagógu nám on vystavil.

6 (EKU) Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.
6 (ROH) A Ježiš išiel s nimi. A keď už bol neďaleko od domu, poslal k nemu stotník svojich priateľov a povedal mu: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu,

7 (EKU) Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie.
7 (ROH) a preto som ani sám seba nepovažoval za hodného prijsť k tebe; ale povedz slovom, a môj sluha bude uzdravený.

8 (EKU) Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: Choď, tak ide. A druhému: Poď sem, tak príde. A svojmu sluhovi: Urob to, tak to urobí.
8 (ROH) Lebo veď i ja som človek, postavený pod moc iných, majúc pod sebou vojakov a keď poviem tomuto: Idi! tak ide, a inému: Prijdi! a prijde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a činí.

9 (EKU) Keď to Ježiš počul, prekvapil sa. Obrátil sa k ľuďom, ktorí išli za ním, a povedal: Hovorím vám, takú vieru som nenašiel ani v Izraeli.
9 (ROH) Keď to počul Ježiš, zadivil sa mu a obrátiac sa povedal zástupu: Hovorím vám, že ani v Izraelovi som nenašiel takej veľkej viery.

10 (EKU) Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.
10 (ROH) A keď sa poslaní navrátili do domu, našli nemocného sluhu zdravého.

11 (EKU) Hneď nato odišiel do mesta, ktoré sa nazývalo Naim. Šli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudí.
11 (ROH) A stalo sa, že nasledujúceho dňa išiel do mesta, zvaného Nain, a išlo s ním mnoho jeho učeníkov i veliký zástup.

12 (EKU) Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky, ktorá bola vdova. Sprevádzal ju početný zástup ľudí z mesta.
12 (ROH) A jako sa priblížil k bráne mesta, hľa, práve niesli von mŕtveho, jednorodeného syna jeho matky, ktorá bola vdova, a bol s ňou veliký zástup mesta.

13 (EKU) Keď ju Pán uzrel, prišlo mu jej ľúto. I povedal jej: Neplač!
13 (ROH) A keď ju videl Pán, bol pohnutý ľútosťou nad ňou a povedal jej: Neplač!

14 (EKU) Potom pristúpil k máram a dotkol sa ich. Nosiči zastali a on povedal: Mládenec, hovorím ti, vstaň!
14 (ROH) A pristúpiac dotknul sa már, a tí, ktorí niesli mŕtveho, zastáli, a Ježiš povedal: Mládenče, tebe hovorím, vstaň!

15 (EKU) Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. Ježiš ho odovzdal matke.
15 (ROH) A mŕtvy sa posadil a začal hovoriť, a oddal ho jeho matke.

16 (EKU) Všetkých sa zmocnil strach. Oslavovali Boha: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud.
16 (ROH) Vtedy pojala bázeň všetkých a oslavovali Boha a hovorili: Veliký prorok povstal medzi nami, a Bôh vraj navštívil svoj ľud.

17 (EKU) Táto zvesť sa o ňom rozniesla po celom Judsku a okolí.
17 (ROH) A tá zvesť o ňom sa rozniesla po celom Judsku a po všetkých okolných krajinách.

18 (EKU) O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci. Ján poslal k Pánovi dvoch svojich učeníkov
18 (ROH) A Jánovi zvestovali jeho učeníci o tom o všetkom. A Ján si zavolal ktorýchsi dvoch zo svojich učeníkov

19 (EKU) s otázkou: Ty si ten, čo má prísť, alebo máme čakať iného?
19 (ROH) a poslal ich k Ježišovi a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného?

20 (EKU) Keď učeníci prišli k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k tebe opýtať sa, či si ty ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať na iného? —
20 (ROH) A keď prišli tí mužovia k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k tebe a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného?

21 (EKU) Práve v tú hodinu mnohých uzdravil z neduhov, chorôb, z moci zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.
21 (ROH) A v tú istú hodinu uzdravil mnohých od neduhov a od iných rozličných trápení a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.

22 (EKU) Odpovedal im teda: Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych a chudobným sa hlása evanjelium.
22 (ROH) A Ježiš odpovedal a riekol im: Iďte a zvestujte Jánovi, čo ste videli a počuli, že slepí zase vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych, chudobným sa zvestuje evanjelium,

23 (EKU) Blahoslavený je ten, čo sa na mne nepohorší.
23 (ROH) a blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne.

24 (EKU) Keď Jánovi poslovia odišli, Ježiš začal zástupom hovoriť o Jánovi: Čo chcete vidieť na púšti? Trstinu zmietanú vetrom?
24 (ROH) A keď odišli poslovia Jánovi, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu, ktorá sa kláti vetrom?

25 (EKU) Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď takí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v prepychu, bývajú v kráľovských palácoch.
25 (ROH) Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, odiateho mäkkým rúchom? Veď hľa, takí, ktorí chodia v nádhernom rúchu a žijú v rozkoši, sú v kráľovských domoch.

26 (EKU) Čo teda chcete vidieť? Proroka? Veru, hovorím vám, viac ako proroka.
26 (ROH) Alebo čo ste vyšli vidieť? Proroka? Ba hovorím vám, že i viac ako proroka.

27 (EKU) Veď o ňom je napísané: Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvároua on pripraví cestu pred tebou.
27 (ROH) Toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou.

28 (EKU) Hovorím vám, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nikto väčší ako Ján. No ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on.
28 (ROH) Lebo hovorím vám, že väčšieho proroka medzi splodenými zo žien nad Jána Krstiteľa niktorého niet: ale menší v kráľovstve Božom je väčší ako on.

29 (EKU) A všetci, čo ho počúvali, dokonca aj colníci, uznali Božiu spravodlivosť, keď prijali Jánov krst.
29 (ROH) A všetok ľud počujúc to, i publikáni, uznali Boha za spravedlivého pokrstiac sa krstom Jánovým.

30 (EKU) Ale farizeji a zákonníci odmietli Boží zámer, keď neprijali jeho krst.
30 (ROH) Ale farizeovia a zákonníci pohŕdli radou Božou sami proti sebe nie súc pokrstení od neho.

31 (EKU) Ku komu prirovnám ľudí tohto pokolenia, komu sa podobajú?
31 (ROH) A Pán pokračujúc povedal: Komu teda pripodobním ľudí tohoto pokolenia, a čomu sú podobní?

32 (EKU) Sú ako deti, ktoré sedia na námestí a pokrikujú na seba: Pískali sme vám — a netancovali ste, nariekali sme — a neplakali ste.
32 (ROH) Podobní sú deťom, sediacim na námestí, ktoré privolávajú jedny druhým a hovoria: Pískali sme vám, a netancovali ste; žalostne jako nad mŕtvym sme nariekali, a neplakali ste.

33 (EKU) Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte o ňom, že je posadnutý zlým duchom.
33 (ROH) Lebo prišiel Ján Krstiteľ nejediac chleba ani nepijúc vína, a hovoríte: Má démona.

34 (EKU) Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte o ňom: Pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov.
34 (ROH) Prišiel Syn človeka jediac a pijúc, a hovoríte: Hľa, človek žráč a pijan vína, priateľ publikánov a hriešnikov.

35 (EKU) No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.
35 (ROH) A tak je ospravedlnená múdrosť od všetkých svojich detí.

36 (EKU) Jeden z farizejov ho pozval k stolu. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si.
36 (ROH) A prosil ho ktorýsi z farizeov, žeby jedol s ním. A vošiel do domu farizea a položil sa za stôl.

37 (EKU) V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom.
37 (ROH) A hľa, bola v tom meste nejaká hriešna žena, ktorá, keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizea, doniesla alabastrovú nádobu masti

38 (EKU) S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom.
38 (ROH) a stanúc si odzadu k jeho nohám a plačúc začala slzami kropiť jeho nohy a vlasmi svojej hlavy utierala a bozkávala jeho nohy a mazala masťou.

39 (EKU) Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica.
39 (ROH) A keď to videl farizeus, ktorý ho pozval, povedal sám v sebe: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a jaká je to žena, ktorá sa ho dotýka, lebo je hriešnica.

40 (EKU) Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať. On mu odpovedal: Učiteľ, povedz.
40 (ROH) A Ježiš odpovedal a riekol mu: Šimone, mám ti niečo povedať. A on riekol: Učiteľu, povedz!

41 (EKU) Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.
41 (ROH) Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden bol dlžen päťsto denárov, druhý päťdesiat.

42 (EKU) Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej?
42 (ROH) A keď nemali jako zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý teda z nich, povedz, bude ho viacej milovať?

43 (EKU) Myslím si, odpovedal Šimon, že ten, ktorému odpustil viac. Ježiš odpovedal: Správne si povedal.
43 (ROH) A Šimon odpovedal a riekol: Nazdám sa, že ten, ktorému viacej odpustil. A on mu povedal: Dobre si rozsúdil.

44 (EKU) Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.
44 (ROH) A obrátiac sa k žene povedal Šimonovi: Či vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a vody na moje nohy si nedal; ale táto slzami skropila moje nohy a vlasmi svojej hlavy poutierala;

45 (EKU) Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy.
45 (ROH) bozkať nebozkal si ma; ale táto, odkedy som vošiel, neprestala bozkávať moje nohy;

46 (EKU) Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom.
46 (ROH) olejom si nepomazal mojej hlavy; ale táto masťou pomazala moje nohy.

47 (EKU) Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje.
47 (ROH) A preto ti hovorím, že sú jej odpustené tie mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa málo odpúšťa, málo miluje.

48 (EKU) A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy.
48 (ROH) A povedal jej: Odpustené sú tvoje hriechy.

49 (EKU) Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?
49 (ROH) A tí, ktorí spolu stolovali, začali vravieť v sebe: Ktože je tento, ktorý aj hriechy odpúšťa?

50 (EKU) On však povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!
50 (ROH) A on povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!