výhody registrácie

Evanjelium podľa Lukáša

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Lk 20, 1-47

1 (KAT) Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími
1 ----
1 (RIV) E avvenne un di quei giorni, che mentre insegnava al popolo nel tempio ed evangelizzava, sopraggiunsero i capi sacerdoti e gli scribi con gli anziani, e gli parlaron così:

2 (KAT) a hovorili mu: „Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?“
2 ----
2 (RIV) Dicci con quale autorità tu fai queste cose, e chi t’ha data codesta autorità.

3 (KAT) On im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi:
3 ----
3 (RIV) Ed egli, rispondendo, disse loro: Anch’io vi domanderò una cosa:

4 (KAT) Jánov krst bol z neba, či od ľudí?“
4 ----
4 (RIV) Il battesimo di Giovanni era dal cielo a dagli uomini?

5 (KAT) Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu neuverili?«
5 ----
5 (RIV) Ed essi ragionavan fra loro, dicendo: Se diciamo: Dal cielo, egli ci dirà: Perché non gli credeste?

6 (KAT) Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.“
6 ----
6 (RIV) Ma se diciamo: Dagli uomini, tutto il popolo ci lapiderà, perché è persuaso che Giovanni era un profeta.

7 (KAT) Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol.
7 ----
7 (RIV) E risposero che non sapevano d’onde fosse.

8 (KAT) A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
8 ----
8 (RIV) E Gesù disse loro: Neppur io vi dico con quale autorità fo queste cose.

9 (KAT) Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
9 ----
9 (RIV) Poi prese a dire al popolo questa parabola: Un uomo piantò una vigna, l’allogò a dei lavoratori, e se n’andò in viaggio per lungo tempo.

10 (KAT) V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno.
10 ----
10 (RIV) E nella stagione mandò a que’ lavoratori un servitore perché gli dessero del frutto della vigna; ma i lavoratori, battutolo, lo rimandarono a mani vuote.

11 (KAT) Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno.
11 ----
11 (RIV) Ed egli di nuovo mandò un altro servitore; ma essi, dopo aver battuto e vituperato anche questo, lo rimandarono a mani vuote.

12 (KAT) Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili.
12 ----
12 (RIV) Ed egli ne mandò ancora un terzo; ed essi, dopo aver ferito anche questo, lo scacciarono.

13 (KAT) Vtedy pán vinice povedal: »Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.«
13 ----
13 (RIV) Allora il padron della vigna disse: Che farò? Manderò il mio diletto figliuolo; forse a lui porteranno rispetto.

14 (KAT) Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: »To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!«
14 ----
14 (RIV) Ma quando i lavoratori lo videro, fecero tra loro questo ragionamento: Costui è l’erede; uccidiamolo, affinché l’eredità diventi nostra.

15 (KAT) Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?
15 ----
15 (RIV) E cacciatolo fuor dalla vigna, lo uccisero. Che farà loro dunque il padron della vigna?

16 (KAT) Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“ Keď to počuli, povedali: „Len to nie!“
16 ----
16 (RIV) Verrà e distruggerà que’ lavoratori, e darà la vigna ad altri. Ed essi, udito ciò, dissero: Così non sia!

17 (KAT) On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným«?
17 ----
17 (RIV) Ma egli, guardatili in faccia, disse: Che vuol dir dunque questo che è scritto: La pietra che gli edificatori hanno riprovata è quella che è divenuta pietra angolare?

18 (KAT) Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“
18 ----
18 (RIV) Chiunque cadrà su quella pietra sarà sfracellato; ed ella stritolerà colui sul quale cadrà.

19 (KAT) Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.
19 ----
19 (RIV) E gli scribi e i capi sacerdoti cercarono di mettergli le mani addosso in quella stessa ora, ma temettero il popolo; poiché si avvidero bene ch’egli avea detto quella parabola per loro.

20 (KAT) Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci.
20 ----
20 (RIV) Ed essendosi messi ad osservarlo, gli mandarono delle spie che simulassero d’esser giusti per coglierlo in parole, affin di darlo in man dell’autorità e del potere del governatore.

21 (KAT) Opýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste.
21 ----
21 (RIV) E quelli gli fecero una domanda, dicendo: Maestro, noi sappiamo che tu parli e insegni dirittamente, e non hai riguardi personali, ma insegni la via di Dio secondo verità:

22 (KAT) Smieme platiť cisárovi daň, či nie?“
22 ----
22 (RIV) E’ egli lecito a noi pagare il tributo a Cesare o no?

23 (KAT) On však prehliadol ich lesť a povedal im:
23 ----
23 (RIV) Ma egli, avvedutosi della loro astuzia, disse loro:

24 (KAT) „Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?“
24 ----
24 (RIV) Mostratemi un denaro; di chi porta l’effigie e l’iscrizione? Ed essi dissero: Di Cesare.

25 (KAT) Oni odpovedali: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“
25 ----
25 (RIV) Ed egli a loro: Rendete dunque a Cesare quel ch’è di Cesare, e a Dio quel ch’è di Dio.

26 (KAT) A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.
26 ----
26 (RIV) Ed essi non poteron coglierlo in parole dinanzi al popolo; e maravigliati della sua risposta, si tacquero.

27 (KAT) Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:
27 ----
27 (RIV) Poi, accostatisi alcuni dei Sadducei, i quali negano che ci sia risurrezione, lo interrogarono, dicendo:

28 (KAT) „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
28 ----
28 (RIV) Maestro, Mosè ci ha scritto che se il fratello di uno muore avendo moglie ma senza figliuoli, il fratello ne prenda la moglie e susciti progenie a suo fratello.

29 (KAT) Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.
29 ----
29 (RIV) Or v’erano sette fratelli. Il primo prese moglie, e morì senza figliuoli.

30 (KAT) Vzal si ju druhý,
30 ----
30 (RIV) Il secondo pure la sposò;

31 (KAT) potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli.
31 ----
31 (RIV) poi il terzo; e così fu dei sette; non lasciaron figliuoli, e morirono.

32 (KAT) Napokon zomrela aj žena.
32 ----
32 (RIV) In ultimo, anche la donna morì.

33 (KAT) Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“
33 ----
33 (RIV) Nella risurrezione dunque, la donna, di chi di loro sarà moglie? Perché i sette l’hanno avuta per moglie.

34 (KAT) Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú.
34 ----
34 (RIV) E Gesù disse loro: I figliuoli di questo secolo sposano e sono sposati;

35 (KAT) Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.
35 ----
35 (RIV) ma quelli che saranno reputati degni d’aver parte al secolo avvenire e alla risurrezione dai morti, non sposano e non sono sposati,

36 (KAT) Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
36 ----
36 (RIV) perché neanche possono più morire, giacché son simili agli angeli e son figliuoli di Dio, essendo figliuoli della risurrezione.

37 (KAT) A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«.
37 ----
37 (RIV) Che poi i morti risuscitino anche Mosè lo dichiarò nel passo del "pruno", quando chiama il Signore l’Iddio d’Abramo, l’Iddio d’Isacco e l’Iddio di Giacobbe.

38 (KAT) A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“
38 ----
38 (RIV) Or Egli non è un Dio di morti, ma di viventi; poiché per lui vivono tutti.

39 (KAT) Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“
39 ----
39 (RIV) E alcuni degli scribi, rispondendo, dissero: Maestro, hai detto bene.

40 (KAT) A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
40 ----
40 (RIV) E non ardivano più fargli alcuna domanda.

41 (KAT) On im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?
41 ----
41 (RIV) Ed egli disse loro: Come dicono che il Cristo è figliuolo di Davide?

42 (KAT) Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
42 ----
42 (RIV) Poiché Davide stesso, nel libro dei Salmi, dice: Il Signore ha detto al mio Signore: Siedi alla mia destra,

43 (KAT) kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.«
43 ----
43 (RIV) finché io abbia posto i tuoi nemici per sgabello de’ tuoi piedi.

44 (KAT) Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“
44 ----
44 (RIV) Davide dunque lo chiama Signore; e com’è egli suo figliuolo?

45 (KAT) Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:
45 ----
45 (RIV) E udendolo tutto il popolo, egli disse a’ suoi discepoli:

46 (KAT) „Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách.
46 ----
46 (RIV) Guardatevi dagli scribi, i quali passegian volentieri in lunghe vesti ed amano le salutazioni nelle piazze e i primi seggi nelle sinagoghe e i primi posti nei conviti;

47 (KAT) Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
47 ----
47 (RIV) essi che divorano le case delle vedove e fanno per apparenza lunghe orazioni. Costoro riceveranno maggior condanna.


Lk 20, 1-47





Verš 1
Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími
Mt 21:23 - Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“
Mk 11:27 - A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší
Sk 4:7 - postavili ich do stredu a pýtali sa: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“
Sk 7:27 - Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: »Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?!

Verš 36
Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
1Jn 3:2 - Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.

Verš 37
A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«.
Ex 3:6 - A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha.
Sk 7:32 - »Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba.« Mojžiš sa chvel a neodvážil sa pozrieť.
Heb 11:16 - Ale oni túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil miesto.

Verš 9
Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
Ž 80:8 - Bože zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.
Iz 5:1 - Zaspievam svojmu miláčikovi pieseň svojho priateľa o jeho vinici. Vinicu mal miláčik môj na úrodnom úbočí.
Jer 2:21 - Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený, ako samé pravé semä. Ako si sa mi zmenil! Vinič spotvorený, cudzí!
Jer 12:10 - Mnohí pastieri mi spustošili vinohrad, pošliapali mi dedičstvo, obrátili moju nivu rozkošnú na znivočenú púšť.
Mt 21:33 - Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.
Mk 12:1 - Potom im začal hovoriť v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.

Verš 42
Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
Ž 110:1 - Dávidov žalm. Pán povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“
Sk 2:34 - Veď Dávid nevystúpil na nebesia, a predsa hovorí: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
1Kor 15:25 - Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy.
Heb 1:13 - A kedy ktorému z anjelov povedal: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám“?
Heb 10:13 - A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy.

Verš 14
Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: »To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!«
Ž 2:8 - Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem.
Heb 1:2 - V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet.
Gn 37:18 - Keď ho zďaleka zazreli, prv, ako k nim došiel, sa dohodli, že ho zabijú.
Ž 2:1 - Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné?
Mt 26:3 - Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš,
Mt 27:1 - Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť.
Jn 11:53 - A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

Verš 47
Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
Mt 23:14 - (Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Vyjedáte domy vdovám a modlíte sa dlhé modlitby. Preto vás postihne prísnejší súd.)
Mk 12:40 - Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
2Tim 3:6 - Lebo z nich sú tí, čo sa vkrádajú do domov a podmaňujú si ľahké ženy, obťažené hriechmi a hnané rozličnými žiadostivosťami,
Tít 1:11 - Tých treba umlčať, lebo rozvracajú celé rodiny a pre mrzký zisk učia, čo sa nemá.

Verš 17
On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným«?
Ž 118:22 - Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.
Iz 8:14 - A bude svätyňou a skalou úrazu, kameňom pádu obom domom Izraela, sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.
Iz 28:16 - Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Hľa, ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.
Mt 21:42 - Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?
Mk 12:10 - Nečítali ste v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.
Sk 4:11 - On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným.
Rim 9:33 - ako je napísané: „Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený.“
1Pt 2:4 - Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý ľudia síce zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny,
1Pt 2:7 - Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným“,

Verš 18
Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“
Iz 8:15 - I potknú sa oň mnohí, padnú a rozbijú sa; zachytia sa a budú ulovení.“
Za 12:3 - V ten deň urobím Jeruzalem priťažkým kameňom pre všetky národy; všetci, čo ho budú dvíhať, celkom sa dodriapu, hoci sa zhromaždia k nemu všetky národy zeme.
Dan 2:34 - Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich.

Verš 20
Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci.
Mt 22:16 - Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka.
Mk 12:13 - Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči.

Verš 46
„Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách.
Mt 23:5 - Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách,
Mk 12:38 - Ako učil, hovoril: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach,
Lk 11:43 - Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach!

Verš 41
On im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?
Mt 22:42 - „Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?“ Odpovedali mu: „Dávidov.“
Mk 12:35 - Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?

Verš 25
Oni odpovedali: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“
Mt 17:25 - On vravel: „Platí.“ Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou: „Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?“
Mt 22:21 - Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
Rim 13:7 - Dávajte každému, čo ste dlžní: komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.

Verš 27
Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:
Mt 22:23 - V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:
Mk 12:18 - Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:
Sk 23:8 - Lebo saduceji tvrdia, že niet zmŕtvychvstania ani anjela, ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé.

Verš 28
„Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
Dt 25:5 - Ak budú bývať bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetný, manželka zomrelého sa nevydá za cudzieho, ale vezme si ju druhý brat a dá potomstvo zomrelému bratovi:

Lk 20,1-8 - Mt 21, 23-27; Mk 11, 27-33.

Lk 20,9-19 - Mt 21, 33-46; Mk 12, 1-12.

Lk 20,17 - Ž 118, 22.

Lk 20,20-26 - Mt 22, 15-22; Mk 12, 13-17.

Lk 20,27-40 - Mt 22, 23-33; Mk 12, 18-27.

Lk 20,28 - Dt 25, 5.Porov. poznámku k Mt 22, 24.

Lk 20,37 - Ex 3, 2-6.

Lk 20,41-44 - Mt 22, 41-45; Mk 12, 35-37.

Lk 20,42 - Ž 110, 1.

Lk 20,45-47 - Mt 23, 1.5.7; Mk 12, 38-40.