  | Evanjelium podľa LukášaBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Lk 2, 1-52 |
1 Lk 2, 1 V tých dňoch cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu na celom svete. 2 Lk 2, 2 Tento prvý súpis sa konal, keď v Sýrii vládol Kyrenios. 3 Lk 2, 3 A všetci sa šli dať zapísať — každý do svojho mesta. 4 Lk 2, 4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida, 5 Lk 2, 5 aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. 6 Lk 2, 6 Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. 7 Lk 2, 7 A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta. 8 Lk 2, 8 V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. 9 Lk 2, 9 Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach. 10 Lk 2, 10 Ale anjel im povedal: Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, 11 Lk 2, 11 lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. 12 Lk 2, 12 Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach. 13 Lk 2, 13 A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo nebeských zástupov, ktoré chválili Boha a volali: 14 Lk 2, 14 Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje. 15 Lk 2, 15 Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo — čo nám oznámil Pán. 16 Lk 2, 16 Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach. 17 Lk 2, 17 Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18 Lk 2, 18 Všetci, čo to počuli, čudovali sa tomu, čo im rozprávali pastieri. 19 Lk 2, 19 Ale Mária si všetky tie slová zachovala v srdci a premýšľala o nich. 20 Lk 2, 20 Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a velebili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. 21 Lk 2, 21 Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako bol počatý v matkinom lone. 22 Lk 2, 22 Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23 Lk 2, 23 lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára život matky, má byť zasvätený Pánovi. 24 Lk 2, 24 A aby obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky,ako káže Pánov zákon. 25 Lk 2, 25 V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a bohabojný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním. 26 Lk 2, 26 Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. 27 Lk 2, 27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval zákon, 28 Lk 2, 28 aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: 29 Lk 2, 29 Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, 30 Lk 2, 30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu, 31 Lk 2, 31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: 32 Lk 2, 32 svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael. 33 Lk 2, 33 Jeho otec i matka boli prekvapení slovami, ktoré o ňom počuli. 34 Lk 2, 34 Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať 35 Lk 2, 35 — a tvoju vlastnú dušu prenikne meč —, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc. 36 Lk 2, 36 Vtedy žila aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova z Ašérovho kmeňa. Mala už pokročilý vek. Keď sa vydala, žila s mužom sedem rokov, 37 Lk 2, 37 potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova. Neodchádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. 38 Lk 2, 38 Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebila Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati. 39 Lk 2, 39 Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. 40 Lk 2, 40 Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním. 41 Lk 2, 41 Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. 42 Lk 2, 42 Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom. 43 Lk 2, 43 Po Veľkej noci, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom nevedeli. 44 Lk 2, 44 Keďže sa domnievali, že je niekde v sprievode, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. 45 Lk 2, 45 Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam. 46 Lk 2, 46 Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. 47 Lk 2, 47 Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. 48 Lk 2, 48 Keď ho zbadali, stŕpli od údivu a jeho matka mu povedala: Dieťa moje, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali. 49 Lk 2, 49 On im odpovedal: Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi? 50 Lk 2, 50 No oni jeho slovu neporozumeli. 51 Lk 2, 51 Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci. 52 Lk 2, 52 A Ježiš napredoval v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí.
| | | Lk 2, 1-52 |
Verš 32
svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.
Iz 42:6 - Ja, Hospodin som ťa povolal v spravodlivosti, uchopil som ťa za ruku, stvárnil som ťa a urobil som ťa zmluvou ľudu, svetlom pohanov,
Iz 49:6 - Povedal: To je málo, že si mojím služobníkom, aby si povzniesol Jákobove kmene a priviedol späť zachránených Izraela. Ustanovujem ťa za svetlo národov, aby si bol mojou spásou až do končín zeme.
Sk 13:47 - Lebo tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom,aby si bol spásou až do končín zeme.
Verš 34
Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať
Iz 8:14 - On bude svätyňou a kameňom úrazu, skalou na potknutie pre obidva domy Izraela, sieťou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema.
Rim 9:32 - Prečo? Pretože nevychádzal z viery, ale akoby zo skutkov. Potkli sa o kameň pohoršenia,
1Pt 2:9 - Vy však ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, jeho vlastný svätý národ, aby ste zvestovali veľké skutkytoho, čo vás povolal z temnoty do svojho predivného svetla.
Sk 28:22 - Ale radi od teba počujeme, ako zmýšľaš, lebo o tejto sekte vieme, že jej všade odporujú.
Verš 4
Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida,
Mi 5:2 - Preto ich vydá napospas až dovtedy, kým rodička porodí a zvyšok jeho bratov sa vráti k Izraelitom.
Jn 7:42 - Či Písmo nehovorí, že Mesiáš vzíde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehema, v ktorom býval Dávid?
1Sam 16:4 - Samuel urobil, ako mu prikázal Hospodin. Keď prišiel do Betlehema, starší mesta mu vyľakaní vyšli v ústrety s otázkou: Znamená tvoj príchod niečo dobré?
Mt 1:1 - Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávida, syna Abraháma.
Verš 37
potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova. Neodchádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.
1Sam 1:22 - Anna však nešla s ním. Svojmu mužovi povedala: Až chlapca odstavím, potom ho privediem a predstavím Hospodinovi, aby tam zostal natrvalo.
Verš 7
A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta.
Mt 1:25 - Nepoznal ju však, kým neporodila syna, ktorému dal meno Ježiš.
Verš 40
Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s ním.
Lk 1:80 - Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na púšti až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.
Verš 41
Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.
Ex 23:15 - Budeš zachovávať slávnosť nekvasených chlebov. Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby, ako som ti prikázal, a to v určenom čase, v mesiaci abíb, lebo vtedy si vyšiel z Egypta. Neprídeš však predo mňa s prázdnymi rukami.
Ex 23:17 - Trikrát v roku sa ukáže každý muž pred svojím Pánom, Hospodinom.
Lv 23:5 - štrnásty deň prvého mesiaca večer bude Hospodinova Pascha.
Dt 16:1 - V mesiaci abíb nezabudni sláviť Paschu na počesť Hospodina, svojho Boha, lebo v mesiaci abíb ťa Hospodin, tvoj Boh, v noci vyviedol z Egypta.
Verš 13
A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo nebeských zástupov, ktoré chválili Boha a volali:
Dan 7:10 - Ohnivá rieka vyvierala a vytekala spred neho. Tisíce tisícov mu posluhovali a desaťtisíce desaťtisícov stáli pred ním. Súd zasadol a knihy sa otvorili.
Zjv 5:11 - A videl a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starších. Ich počet bol myriady myriád a tisíce tisícov.
Verš 14
Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje.
Iz 57:19 - kladiem na pery plod chvály. Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu — hovorí Hospodin — ja ich uzdravím.
Ef 2:17 - A keď prišiel, ohlasoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko.
Verš 47
Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami.
Mt 7:28 - Keď Ježiš skončil túto reč, zástupy žasli nad jeho učením.
Mk 1:22 - Žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.
Lk 4:22 - Všetci mu prisviedčali a obdivovali jeho láskavú reč, ktorá plynula z jeho úst. A hovorili si: Či to nie je Jozefov syn?
Lk 4:32 - Obdivovali ho a žasli nad jeho rečami, lebo v jeho slove bola moc.
Jn 7:15 - Židia sa čudovali a hovorili: Ako to, že sa tento vyzná v Písmach, hoci sa neučil?
Verš 50
No oni jeho slovu neporozumeli.
Lk 9:45 - Oni však to slovo nepochopili a jeho zmysel im zostal skrytý; preto nerozumeli, no báli sa ho na to slovo spýtať.
Lk 18:34 - Lenže oni ničomu z toho nerozumeli a zmysel týchto slov im zostal skrytý a nechápali, čo povedal.
Verš 52
A Ježiš napredoval v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí.
1Sam 2:26 - Mladý Samuel však rástol a bol obľúbený u Hospodina aj u ľudí.
Lk 1:80 - Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na púšti až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.
Verš 21
Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako bol počatý v matkinom lone.
Gn 17:12 - Z pokolenia na pokolenie budete na ôsmy deň po narodení obrezávať každého chlapca, či sa narodil v dome, alebo je kúpený za peniaze od cudzinca, teda nepochádza z tvojho potomstva.
Lv 12:3 - Na ôsmy deň sa má obrezať chlapcova predkožka.
Jn 7:22 - Pretože vám Mojžiš dal obriezku — hoci nepochádza od Mojžiša, ale od otcov — obrezávate človeka aj v sobotu.
Mt 1:21 - Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov.
Lk 1:31 - Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.
Verš 22
Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,
Lv 12:6 - Keď uplynú dni jej očisťovania po synovi alebo dcére, privedie kňazovi k vchodu do stanu stretávania jednoročného baránka na spaľovanú obetu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech.
Verš 23
lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára život matky, má byť zasvätený Pánovi.
Ex 13:2 - Zasväť mi všetko prvorodené, čo u Izraelitov otvára materské lono, či z ľudí, alebo z dobytka. Je to moje!
Nm 3:13 - Mne patrí všetko prvorodené. Keď som v Egypte usmrtil všetko prvorodené, oddelil som si ako sväté všetko prvorodené v Izraeli z ľudí i z dobytka. Sú moji. Ja som Hospodin.
Nm 8:16 - Dostal som ich totiž ako dar spomedzi Izraelitov. Vzal som si ich namiesto všetkých, čo otvárajú materské lono, namiesto všetkých prvorodených medzi Izraelitmi.
Verš 24
A aby obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky,ako káže Pánov zákon.
Lv 12:8 - Ak nemá ani na baránka, potom nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedného na spaľovanú obetu a jedného na obetu za hriech. Kňaz za ňu vykoná obrad zmierenia a bude čistá.
Verš 29
Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova,
Gn 46:30 - Izrael povedal Jozefovi: Teraz už môžem zomrieť, keď som uzrel tvoju tvár a viem, že ešte žiješ.
Verš 30
lebo moje oči uvideli tvoju spásu,
Ž 98:2 - Hospodin oznámil svoju spásu, svoju spravodlivosť zjavil pred očami národov.
Iz 52:10 - Hospodin si obnažil sväté rameno pred očami všetkých pohanov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.
Verš 31
ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov:
Sk 28:28 - Vedzte teda, že táto Božia spása je poslaná pohanom a oni budú počúvať.
Lk 2,1 - Augustus bol cisárom Rímskej ríše od roku 30 pred Kr. do roku 14 po Kr. "Celý svet" znamená vtedy známy svet, čiže Rímsku ríšu.
Lk 2,2 - Quirinius (Publius Suplicius) stál dvakrát na čele Sýrie. V oboch prípadoch sa konalo sčítanie ľudu, prvýkrát v rokoch 8-4 pred Kr. a druhýkrát okolo roku 6 po Kr. Lukáš hovorí o prvom sčítaní ľudu. Podľa toho treba upraviť aj rok narodenia Krista. Pôvodca nášho letopočtu Dionýz Exiguus (zomrel roku 544) určil rok narodenia omylom o 5 až 8 rokov neskôr. Kristus sa narodil asi o 7 rokov skôr, čo zodpovedá roku 747 od založenia Ríma, a nie 754, ako to mylne vypočítal Dionýzius.
Lk 2,3 - "Do svojho mesta" - čiže do mesta, z ktorého pochádzal ich rod.
Lk 2,7 - "Prvorodený" znamená prvého narodeného syna, ktorý mal právo na dedičstvo (porov. 1, 32 a n.). Je to právny výraz a používa sa bez ohľadu na to, či nasleduje ďalší potomok, alebo nie.
Lk 2,14 - "Dobrej vôle" v gr. "v ktorých má zaľúbenie".
Lk 2,22 - "Dni očisťovania" určoval Mojžišov zákon (Lv 12, 1-4). Po narodení chlapca matka bola leviticky nečistá do 40 dní. Prinesením obety sa stávala čistou. Zároveň podľa zákona obetovala svojho prvorodeného Bohu. Bolo ho treba vykúpiť z kňazskej služby, pretože túto službu konal Léviho kmeň, a nie prvorodený ako kedysi.
Lk 2,23 - Ex 13, 2. 12.
Lk 2,24 - Lv 5, 7; 12, 8.Chudoba Svätej rodiny sa prejavuje aj pri obete očisťovania. Bohatší mali obetovať baránka a holuba. Chudobnejším rodinám bola povolená úľava a ako obetu mali dať pár hrdličiek alebo dva holúbky.
Lk 2,26 - Mesiáša, ktorého Pán posiela.
Lk 2,33 - Svätý Jozef je označený menom "jeho otec" (porov. aj 2 ,48), lebo bol mu pred zákonom "otcom" ako zákonitý manžel Panny Márie.
Lk 2,35 - Keď budú prenasledovať Syna, bude trpieť aj matka. Nastane triedenie duchov v Izraeli a v celom ľudstve. Ľudia sa rozdelia: jedni pôjdu za Ježišom, iní zasa sa budú stavať proti nemu, pravda, na svoju škodu a záhubu.
Lk 2,39 - Do Nazareta sa nevrátili hneď po obetovaní v chráme, ale až po návrate z Egypta. Lukáš sa o udalostiach, ktoré sa medzitým stali, nezmieňuje. Hovorí o nich Matúš.
Lk 2,41 - Každý Žid od 12. roku bol povinný na Veľkú noc, Turíce a sviatok Stánkov putovať do jeruzalemského chrámu.
Lk 2,48 - Panna Mária podľa zákona mohla nazvať svojho manžela Ježišovým otcom, aj keď mu bol v skutočnosti iba pestúnom.
Lk 2,49 - Ježiš v odpovedi zdôrazňuje svoj božský pôvod aj to, že vôľa jeho nebeského Otca má prednosť pred vôľou jeho rodičov.
Lk 2,52 - Ježiš nerástol podľa svojej božskej prirodzenosti, ale vzmáhal sa podľa tela a ľudskej prirodzenosti.
