Evanjelium podľa Lukáša

1 (VUL) Erant autem appropinquan tes ei omnes publicani et pec catores, ut audirent illum.
1 (ROH) A približovali sa k nemu všetci publikáni a hriešnici, aby ho počuli.

2 (VUL) Et murmurabant pharisaei et scribae dicentes: “ Hic peccatores recipit et manducat cum illis ”.
2 (ROH) A farizeovia a zákonníci reptali a vraveli: Tento prijíma hriešnikov a jie s nimi.

3 (VUL) Et ait ad illos parabolam istam dicens:
3 (ROH) A on im povedal toto podobenstvo a riekol:

4 (VUL) “ Quis ex vobis homo, qui habet centum oves et si perdiderit unam ex illis, nonne dimittit nonaginta novem in deserto et vadit ad illam, quae perierat, donec inveniat illam?
4 (ROH) Kto z vás je taký človek, ktorý má sto oviec a keď ztratí jednu z nich nezanechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nejde za tou ztratenou, dokiaľ jej nenajde?

5 (VUL) Et cum invenerit eam, imponit in umeros suos gaudens
5 (ROH) A keď najde, vezme na svoje plecia a raduje sa.

6 (VUL) et veniens domum convocat amicos et vicinos dicens illis: “Congratulamini mihi, quia inveni ovem meam, quae perierat”.
6 (ROH) A keď prijde domov, svolá priateľov a súsedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa bola ztratila.

7 (VUL) Dico vobis: Ita gaudium erit in caelo super uno peccatore paenitentiam agente quam super nonaginta novem iustis, qui non indigent paenitentia.
7 (ROH) Hovorím vám, že tak bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie, väčšia ako nad deväťdesiatdeväť spravedlivými, ktorí nepotrebujú pokánia.

8 (VUL) Aut quae mulier habens drachmas decem, si perdiderit drachmam unam, nonne accendit lucernam et everrit domum et quaerit diligenter, donec inveniat?
8 (ROH) Alebo ktorá žena, ktorá má desať grošov, keby ztratila jeden groš, nezažne sviece a nezametá domu a nehľadá bedlive, dokiaľ nenajde?

9 (VUL) Et cum invenerit, convocat amicas et vicinas dicens: “Congratulamini mihi, quia inveni drachmam, quam perdideram”.
9 (ROH) A keď najde, svolá priateľky a súsedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som bola ztratila.

10 (VUL) Ita dico vobis: Gaudium fit coram angelis Dei super uno peccatore paenitentiam agente ”.
10 (ROH) Tak, hovorím vám, býva radosť pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie.

11 (VUL) Ait autem: “ Homo quidam habebat duos filios.
11 (ROH) A povedal: Nejaký človek mal dvoch synov.

12 (VUL) Et dixit adulescentior ex illis patri: “Pater, da mihi portionem substantiae, quae me contingit”. Et divisit illis substantiam.
12 (ROH) A mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi pripádajúci diel imania! A on im rozdelil majetok.

13 (VUL) Et non post multos dies, congregatis omnibus, adulescentior filius peregre profectus est in regionem longinquam et ibi dissipavit substantiam suam vivendo luxuriose.
13 (ROH) A po nie mnohých dňoch shromaždil všetko ten mladší syn a odcestoval do ďalekej krajiny. A tam rozmrhal svoje imanie žijúc prostopašne.

14 (VUL) Et postquam omnia consummasset, facta est fames valida in regione illa, et ipse coepit egere.
14 (ROH) Keď potom všetko strovil, nastal veliký hlad v tej krajine, a on začal trpieť núdzou.

15 (VUL) Et abiit et adhaesit uni civium regionis illius, et misit illum in villam suam, ut pasceret porcos;
15 (ROH) A išiel a pripojil sa ktorémusi z občanov tej krajiny, a ten ho poslal na svoje polia pásť svine.

16 (VUL) et cupiebat saturari de siliquis, quas porci manducabant, et nemo illi dabat.
16 (ROH) A žiadal si môcť naplniť svoje brucho mlátom, ktoré žraly svine, ale mu ho nikto nedával.

17 (VUL) In se autem reversus dixit: “Quanti mercennarii patris mei abundant panibus, ego autem hic fame pereo.
17 (ROH) No, potom vstúpil do seba a povedal: Koľko nájomníkov mojeho otca má hojnosť chleba, a ja tu hyniem hladom!

18 (VUL) Surgam et ibo ad patrem meum et dicam illi: Pater, peccavi in caelum et coram te
18 (ROH) Vstanem a pojdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou,

19 (VUL) et iam non sum dignus vocari filius tuus; fac me sicut unum de mercennariis tuis”.
19 (ROH) takže už viacej nie som hoden volať sa tvojím synom; učiň ma jako jedného zo svojich nájomníkov.

20 (VUL) Et surgens venit ad patrem suum. Cum autem adhuc longe esset, vidit illum pater ipsius et misericordia motus est et accurrens cecidit supra collum eius et osculatus est illum.
20 (ROH) A vstal a prišiel k svojmu otcovi. A ešte keď bol ďaleko, uvidel ho jeho otec a bol pohnutý milosrdenstvom. A bežal a padol mu okolo krku a bozkával ho.

21 (VUL) Dixitque ei filius: “Pater, peccavi in caelum et coram te; iam non sum dignus vocari filius tuus”.
21 (ROH) A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím synom.

22 (VUL) Dixit autem pater ad servos suos: “Cito proferte stolam primam et induite illum et date anulum in manum eius et calceamenta in pedes
22 (ROH) Vtedy povedal otec svojim sluhom: Vyneste rýchle to prvé rúcho a oblečte ho a dajte prsteň na jeho ruku a sandále na nohy

23 (VUL) et adducite vitulum saginatum, occidite et manducemus et epulemur,
23 (ROH) a doveďte to krmné teľa a zabite, a jedzme a veseľme sa,

24 (VUL) quia hic filius meus mortuus erat et revixit, perierat et inventus est”. Et coeperunt epulari.
24 (ROH) lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil; bol ztratený a našiel sa. A začali sa veseliť.

25 (VUL) Erat autem filius eius senior in agro et, cum veniret et appropinquaret domui, audivit symphoniam et choros
25 (ROH) A jeho starší syn bol na poli. A jako tak išiel a priblížil sa domu, počul hudbu a kolotanec.

26 (VUL) et vocavit unum de servis et interrogavit quae haec essent.
26 (ROH) A zavolajúc si ktoréhosi zo sluhov vypytoval sa, čo je to.

27 (VUL) Isque dixit illi: “Frater tuus venit, et occidit pater tuus vitulum saginatum, quia salvum illum recepit”.
27 (ROH) A on mu povedal: Tvoj brat prišiel, a tvoj otec zabil to krmné teľa, že ho zdravého prijal.

28 (VUL) Indignatus est autem et nolebat introire. Pater ergo illius egressus coepit rogare illum.
28 (ROH) A on sa nahneval a nechcel vojsť. Vtedy vyšiel jeho otec a prosil ho.

29 (VUL) At ille respondens dixit patri suo: “Ecce tot annis servio tibi et numquam mandatum tuum praeterii, et numquam dedisti mihi haedum, ut cum amicis meis epularer;
29 (ROH) Ale on odpovedal a riekol svojmu otcovi: Hľa, tak mnoho rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho prikázania, a mne si nikdy nedal ani len kozľaťa, aby som sa poveselil so svojimi priateľmi.

30 (VUL) sed postquam filius tuus hic, qui devoravit substantiam tuam cum meretricibus, venit, occidisti illi vitulum saginatum”.
30 (ROH) No, keď prišiel tento tvoj syn, ktorý so smilnicami prežral tvoj majetok, zabil si mu to krmné teľa.

31 (VUL) At ipse dixit illi: “Fili, tu semper mecum es, et omnia mea tua sunt;
31 (ROH) A on povedal: Dieťa, ty si vždycky so mnou, a všetko moje je tvoje;

32 (VUL) epulari autem et gaudere oportebat, quia frater tuus hic mortuus erat et revixit, perierat et inventus est” ”.
32 (ROH) ale veseliť a radovať sa patrilo, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol ztratený a našiel sa.