Evanjelium podľa Lukáša

1 ----
1 (ROH) A približovali sa k nemu všetci publikáni a hriešnici, aby ho počuli.

2 ----
2 (ROH) A farizeovia a zákonníci reptali a vraveli: Tento prijíma hriešnikov a jie s nimi.

3 ----
3 (ROH) A on im povedal toto podobenstvo a riekol:

4 ----
4 (ROH) Kto z vás je taký človek, ktorý má sto oviec a keď ztratí jednu z nich nezanechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nejde za tou ztratenou, dokiaľ jej nenajde?

5 ----
5 (ROH) A keď najde, vezme na svoje plecia a raduje sa.

6 ----
6 (ROH) A keď prijde domov, svolá priateľov a súsedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa bola ztratila.

7 ----
7 (ROH) Hovorím vám, že tak bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie, väčšia ako nad deväťdesiatdeväť spravedlivými, ktorí nepotrebujú pokánia.

8 ----
8 (ROH) Alebo ktorá žena, ktorá má desať grošov, keby ztratila jeden groš, nezažne sviece a nezametá domu a nehľadá bedlive, dokiaľ nenajde?

9 ----
9 (ROH) A keď najde, svolá priateľky a súsedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som našla groš, ktorý som bola ztratila.

10 ----
10 (ROH) Tak, hovorím vám, býva radosť pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie.

11 ----
11 (ROH) A povedal: Nejaký človek mal dvoch synov.

12 ----
12 (ROH) A mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi pripádajúci diel imania! A on im rozdelil majetok.

13 ----
13 (ROH) A po nie mnohých dňoch shromaždil všetko ten mladší syn a odcestoval do ďalekej krajiny. A tam rozmrhal svoje imanie žijúc prostopašne.

14 ----
14 (ROH) Keď potom všetko strovil, nastal veliký hlad v tej krajine, a on začal trpieť núdzou.

15 ----
15 (ROH) A išiel a pripojil sa ktorémusi z občanov tej krajiny, a ten ho poslal na svoje polia pásť svine.

16 ----
16 (ROH) A žiadal si môcť naplniť svoje brucho mlátom, ktoré žraly svine, ale mu ho nikto nedával.

17 ----
17 (ROH) No, potom vstúpil do seba a povedal: Koľko nájomníkov mojeho otca má hojnosť chleba, a ja tu hyniem hladom!

18 ----
18 (ROH) Vstanem a pojdem k svojmu Otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou,

19 ----
19 (ROH) takže už viacej nie som hoden volať sa tvojím synom; učiň ma jako jedného zo svojich nájomníkov.

20 ----
20 (ROH) A vstal a prišiel k svojmu otcovi. A ešte keď bol ďaleko, uvidel ho jeho otec a bol pohnutý milosrdenstvom. A bežal a padol mu okolo krku a bozkával ho.

21 ----
21 (ROH) A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím synom.

22 ----
22 (ROH) Vtedy povedal otec svojim sluhom: Vyneste rýchle to prvé rúcho a oblečte ho a dajte prsteň na jeho ruku a sandále na nohy

23 ----
23 (ROH) a doveďte to krmné teľa a zabite, a jedzme a veseľme sa,

24 ----
24 (ROH) lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil; bol ztratený a našiel sa. A začali sa veseliť.

25 ----
25 (ROH) A jeho starší syn bol na poli. A jako tak išiel a priblížil sa domu, počul hudbu a kolotanec.

26 ----
26 (ROH) A zavolajúc si ktoréhosi zo sluhov vypytoval sa, čo je to.

27 ----
27 (ROH) A on mu povedal: Tvoj brat prišiel, a tvoj otec zabil to krmné teľa, že ho zdravého prijal.

28 ----
28 (ROH) A on sa nahneval a nechcel vojsť. Vtedy vyšiel jeho otec a prosil ho.

29 ----
29 (ROH) Ale on odpovedal a riekol svojmu otcovi: Hľa, tak mnoho rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho prikázania, a mne si nikdy nedal ani len kozľaťa, aby som sa poveselil so svojimi priateľmi.

30 ----
30 (ROH) No, keď prišiel tento tvoj syn, ktorý so smilnicami prežral tvoj majetok, zabil si mu to krmné teľa.

31 ----
31 (ROH) A on povedal: Dieťa, ty si vždycky so mnou, a všetko moje je tvoje;

32 ----
32 (ROH) ale veseliť a radovať sa patrilo, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol ztratený a našiel sa.