Evanjelium podľa Lukáša

1 (ROM) Andek dies Savatone, O Jesus gelo ando kher ieke baresko le Farizeanonge te xal manrho po Sabato, ai kotse le manush lenas sama pe leste.
1 (KAT) V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali.

2 (ROM) Eta, ek manush kai o naswalimos kai sas les kerelas les te shuvliol, sas thodino angla Jesus.
2 (KAT) A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku.

3 (ROM) O Jesus mothol le ablakatonge ai le Farizeanonge, phenelas, "Si slobodo vai nichi te sastiarel pe Savatone?"
3 (KAT) Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“

4 (ROM) Khonik chi phendia kanch. Antunchi O Jesus lunzhardia pesko vas pe kado manush ai sastiardia les, ai meklia les te zhaltar.
4 (KAT) Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil.

5 (ROM) Ai porme phendia lenge, "Savo anda tumende kai si les ek magari vai ek gurumli kai perela ande xaiin, chi skepila les strazo vi Savatone?"
5 (KAT) A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“

6 (ROM) Ai khonik nashtisardia te del les atweto pa so phushlia le.
6 (KAT) A nevedeli mu na to odpovedať.

7 (ROM) Ai phendia ek paramichi le manushenge kai sas akharde, ke dikhelas kai rodenas le thana le anglune, phenelas,
7 (KAT) Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:

8 (ROM) "Kana avesa akhardo vari kastar ka ek abiav, na tho tu ke pervo skamin, ke vari kon kai si mai baro tutar sai avela kai sas akhardo.
8 (KAT) „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty;

9 (ROM) Ai kodo kai akhardia tu ai wo ka abiav, avel te mothol tuke, "Me kotsan kakale manusheske;" No antunchi avela tuke mai lazhav te zhas te beshes mai palpale.
9 (KAT) a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: »Uvoľni miesto tomuto.« Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto.

10 (ROM) Numa kana avesa akhardo, zha tho tu po skamin kai si ta palpale, kashke kodo kai akhardia tu avel ai mothol tuke, "Murho vortako, aida mai opre." No antunchi avela tuke mai pachiv angla kodola kai si kai e skafidi tusa.
10 (KAT) Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: »Priateľu, postúp vyššie!« Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi.

11 (ROM) Ke kon godi vazdelpe avela meklo tele; ai kon godi mekelape tele avela vazdino opre."
11 (KAT) Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

12 (ROM) Porme O Jesus phendia kodoleske kai akhardia les, "Kon des xabe mashkar o dies vai telairiat, na akhar che vortakon, vai che phralen, vai che naiamon, vai chi kodolen kai beshen pasha tute le barvalen; ke akharen tu vi von, ai pochinena tuke so kerdian tu lenge.
12 (KAT) A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov, ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu.

13 (ROM) Numa kana keres pachiv, akhar le choren, le bange, kodola kai nashti phiren, ai le korhen:
13 (KAT) Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých.

14 (ROM) Ai avela tuke raduimos, ke won nashtina te keren tuke so kerdian tu lenge; numa avela tuke pochindo katar O Del kana le manush le Devlakane wushtena andai martia."
14 (KAT) A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“

15 (ROM) Iek anda kodola kai sas kai skafidi kana ashundia kadala paramichi phendia leske, "Raduime kodo kai xala manrho ande amperetsia le Devleski."
15 (KAT) Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“

16 (ROM) O Jesus phendia leske, "Sas ek manush kai kerdia pachiv, ai akhardo but narodo.
16 (KAT) On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí.

17 (ROM) Ai tradia peski sluga te akharel len kai sas akharde kai pachiv, "Aidi, ke akana sa gata!"
17 (KAT) Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: »Poďte, už je všetko pripravené.«

18 (ROM) Numa savorhe phenen vari so ke chi mangle te aven. O pervo phendia leske, "Chindem ek kimpo, ai trobul te zhav ai dikhav les; iertisar ma."
18 (KAT) A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: »Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!«

19 (ROM) Ai kaver phendia, "Chindem panzh zhute gurumlia, ai zhav te zumav le; iertisar ma."
19 (KAT) Druhý povedal: »Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!«

20 (ROM) Ai kaver phendia, "Ansurisailem ek rhomni ai nashti avav."
20 (KAT) A ďalší povedal: »Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.«

21 (ROM) Kodia sluga gelo palpale, ai phendia sa kadala dieli ka lesko xazhainona. O xazhainona le kheresko xolailo ai phendia ka lesko sluga, "Zhas strazo pel droma ai vi pel vulitsi, ai anel le chorhe, ai le bange, ai le korhen, ai le bangole."
21 (KAT) Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: »Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!«

22 (ROM) Ai kodia sluga phendia, "Gazda, kerdem so phendian, ai si mai than inker."
22 (KAT) A sluha hlásil: »Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.«

23 (ROM) Ai o xazhainona phendia lesko sluga, "Zhas pel droma ai vurmi, ai akhares le kai pachiv, te avela pherdo murho kher.
23 (KAT) Tu pán povedal sluhovi: »Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom.

24 (ROM) Numa phenav tuke, "Khonik anda sa kodolen kai sas akaharde zumavena murho xamaske!"
24 (KAT) Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.«“

25 (ROM) But narodo zhanas lesa. Amboldesailo, ai phendia lenge,
25 (KAT) Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im:

26 (ROM) "Te vari manush avel mande, ai chi gretsol lesko dat, ai leski dei, ai leski zhuvli, ai leske shave, ai leske phrala, ai leske pheia, e, ai vi lesko traio, wo nashti avela murho disiplo.
26 (KAT) „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.

27 (ROM) Ai kodo kai chi lel pesko trushul, ai avela pala mande, nashti avela murho disiplo."
27 (KAT) A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.

28 (ROM) "Savo anda tumende, kai mangel te vazdel kher, chi rodel mai anglal, sode si te arasel leske, ai te si les dosta te getol?
28 (KAT) Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie?

29 (ROM) Daratar te lelape te kerel e buchi, nashti getola, ai savo godi dikhena pe leste asana lestar.
29 (KAT) Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať:

30 (ROM) Ai phenena, "Kado manush liape te kerel kher ai nashtisardia te getol les."
30 (KAT) »Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.«

31 (ROM) "Vai savo amperato, zhala te kerel marimos kolaver amperatosa? Chi aterdiola mai anglal te lel sama te dashtila desh mie manushensa, sai zhal te marelpe pe kuko kai avel pe leste bish mie manushensa?
31 (KAT) Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami?

32 (ROM) Te na dashtila, wo tradela le manushen ka kolaver amperato kai si dur lestar, te mangel lestar e pacha.
32 (KAT) Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru.

33 (ROM) Anda kodia, zhido iek anda tumende te na mukhela sa so godi si les, nashti avel murho disiplo.
33 (KAT) Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

34 (ROM) "O lon si lasho, numa o lon te xasarela pesko skusno, sar kerena anda leste pale londo?
34 (KAT) Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia?

35 (ROM) Chi avela lasho chi la phuviake, ai chi le gunoieske, shuda les avri. Savo kai si le khan te ashunel, ashunel!"
35 (KAT) Nehodí sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“