Evanjelium podľa Lukáša

1 (VUL) Et factum est, cum intraret in domum cuiusdam princi pis pharisaeorum sabbato manducare panem, et ipsi observabant eum.
1 (ROH) A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z kniežat farizeov jesť chlieb, že oni, farizeovia, ho pozorovali.

2 (VUL) Et ecce homo quidam hydropicus erat ante illum.
2 (ROH) A hľa, bol pred ním nejaký vodnateľný človek.

3 (VUL) Et respondens Iesus dixit ad legis peritos et pharisaeos dicens: “ Licet sabbato curare an non? ”.
3 (ROH) A Ježiš odpovedal a riekol zákonníkom a farizeom: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie?

4 (VUL) At illi tacuerunt. Ipse vero apprehensum sanavit eum ac dimisit.
4 (ROH) Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a prepustil.

5 (VUL) Et ad illos dixit: “ Cuius vestrum filius aut bos in puteum cadet, et non continuo extrahet illum die sabbati? ”.
5 (ROH) A im povedal: Ktorého z vás osol alebo vôl padne do jamy a nevytiahne ho hneď v sobotný deň?

6 (VUL) Et non poterant ad haec respondere illi.
6 (ROH) A nemohli mu odpovedať na to.

7 (VUL) Dicebat autem ad invitatos parabolam, intendens quomodo primos accubitus eligerent, dicens ad illos:
7 (ROH) A pozvaným povedal podobenstvo pozorujúc, ako si vyberali predné miesta, a riekol im:

8 (VUL) “ Cum invitatus fueris ab aliquo ad nuptias, non discumbas in primo loco, ne forte honoratior te sit invitatus ab eo,
8 (ROH) Keďby si bol od niekoho pozvaný na svadbu, nesadaj si na predné miesto, aby snáď nebol od neho pozvaný aj niekto vzácnejší ako ty,

9 (VUL) et veniens is qui te et illum vocavit, dicat tibi: “Da huic locum”; et tunc incipias cum rubore novissimum locum tenere.
9 (ROH) a neprišiel, kto teba i tamtoho pozval, a nepovedal ti: Daj tomuto miesto, a vtedy by si započal s hanbou zaujímať najposlednejšie miesto.

10 (VUL) Sed cum vocatus fueris, vade, recumbe in novissimo loco, ut, cum venerit qui te invitavit, dicat tibi: “Amice, ascende superius”; tunc erit tibi gloria coram omnibus simul discumbentibus.
10 (ROH) Ale keď ťa pozvú, iď a sadni si na posledné miesto, aby, keď prijde ten, kto ťa pozval, povedal ti: Priateľu, sadni si vyššie! Vtedy budeš mať chválu pred všetkými svojimi spolustolujúcimi.

11 (VUL) Quia omnis, qui se exaltat, humiliabitur; et, qui se humiliat, exaltabitur ”.
11 (ROH) Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený: a kto sa ponižuje, bude povýšený.

12 (VUL) Dicebat autem et ei, qui se invitaverat: “ Cum facis prandium aut cenam, noli vocare amicos tuos neque fratres tuos neque cognatos neque vicinos divites, ne forte et ipsi te reinvitent, et fiat tibi retributio.
12 (ROH) A povedal aj tomu, ktorý ho pozval: Keď strojíš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani svojich príbuzných ani bohatých súsedov, aby ťa snáď aj oni zato tiež nepozvali, a mal by si odplatu.

13 (VUL) Sed cum facis convivium, voca pauperes, debiles, claudos, caecos;
13 (ROH) Ale keď robíš hostinu, povolaj chudobných, chromých, krivých a slepých

14 (VUL) et beatus eris, quia non habent retribuere tibi. Retribuetur enim tibi in resurrectione iustorum ”.
14 (ROH) a budeš blahoslavený, pretože ti nemajú čím odplatiť, lebo ti bude odplatené pri vzkriesení spravedlivých.

15 (VUL) Haec cum audisset quidam de simul discumbentibus, dixit illi: “ Beatus, qui manducabit panem in regno Dei ”.
15 (ROH) Keď to počul ktorýsi zo spolustolujúcich, povedal mu: Blahoslavený, kto jie chlieb v kráľovstve Božom!

16 (VUL) At ipse dixit ei: “ Homo quidam fecit cenam magnam et vocavit multos;
16 (ROH) Ale on mu povedal: Nejaký človek urobil veľkú večeru a pozval mnohých.

17 (VUL) et misit servum suum hora cenae dicere invitatis: “Venite, quia iam paratum est”.
17 (ROH) A v hodinu večere poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo je už všetko hotové.

18 (VUL) Et coeperunt simul omnes excusare. Primus dixit ei: “Villam emi et necesse habeo exire et videre illam; rogo te, habe me excusatum”.
18 (ROH) Ale oni sa začali všetci jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Kúpil som pole a musím vyjsť a vidieť ho. Prosím ťa, omluv ma!

19 (VUL) Et alter dixit: “Iuga boum emi quinque et eo probare illa; rogo te, habe me excusatum”.
19 (ROH) A iný povedal: Kúpil som päť párov volov a idem ich zkúsiť. Prosím ťa, omluv ma.

20 (VUL) Et alius dixit: “Uxorem duxi et ideo non possum venire”.
20 (ROH) A zase iný povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prijsť.

21 (VUL) Et reversus servus nuntiavit haec domino suo. Tunc iratus pater familias dixit servo suo: “Exi cito in plateas et vicos civitatis et pauperes ac debiles et caecos et claudos introduc huc”.
21 (ROH) A sluha navrátiac sa zvestoval to svojmu pánovi. Vtedy sa rozhneval domáci pán a povedal svojmu sluhovi: Vyjdi rýchle do ulíc a uličiek mesta a uveď sem chudobných, chromých, krivých a slepých!

22 (VUL) Et ait servus: “Domine, factum est, ut imperasti, et adhuc locus est”.
22 (ROH) A sluha povedal: Pane, stalo sa, jako si nariadil, a ešte je miesto.

23 (VUL) Et ait dominus servo: “Exi in vias et saepes, et compelle intrare, ut impleatur domus mea.
23 (ROH) A pán povedal sluhovi: Vyjdi na cesty a medzi ploty a prinúť vojsť, aby sa naplnil môj dom!

24 (VUL) Dico autem vobis, quod nemo virorum illorum, qui vocati sunt, gustabit cenam meam” ”.
24 (ROH) Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere.

25 (VUL) Ibant autem turbae multae cum eo; et conversus dixit ad illos:
25 (ROH) A išly s ním mnohé zástupy, a on obrátiac sa povedal im:

26 (VUL) “ Si quis venit ad me et non odit patrem suum et matrem et uxorem et filios et fratres et sorores, adhuc et animam suam, non potest esse meus discipulus.
26 (ROH) Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom.

27 (VUL) Et, qui non baiulat crucem suam et venit post me, non potest esse meus discipulus.
27 (ROH) A kto nenesie svojho kríža a nejde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom.

28 (VUL) Quis enim ex vobis volens turrem aedificare, non prius sedens computat sumptus, si habet ad perficiendum?
28 (ROH) Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?

29 (VUL) Ne, posteaquam posuerit fundamentum et non potuerit perficere, omnes, qui vident, incipiant illudere ei
29 (ROH) Aby snáď, keď by položil základ a nemohol dovŕšiť, nezačali všetci, ktorí by to videli, vysmievať sa mu

30 (VUL) dicentes: “Hic homo coepit aedificare et non potuit consummare”.
30 (ROH) a hovoriť: Tento človek začal staväť a nemohol dovŕšiť.

31 (VUL) Aut quis rex, iturus committere bellum adversus alium regem, non sedens prius cogitat, si possit cum decem milibus occurrere ei, qui cum viginti milibus venit ad se?
31 (ROH) Alebo ktorý kráľ idúc proti inému kráľovi do boja nesadne prv a neporadí sa, či môže s desať tisícami stretnúť sa s tým, ktorý s dvadsať tisícami ide na neho?

32 (VUL) Alioquin, adhuc illo longe agente, legationem mittens rogat ea, quae pacis sunt.
32 (ROH) Lebo ak nie, vtedy, keď ešte bude ďaleko, pošle posolstvo a bude prosiť o pokoj.

33 (VUL) Sic ergo omnis ex vobis, qui non renuntiat omnibus, quae possidet, non potest meus esse discipulus.
33 (ROH) Tak teda každý z vás, kto sa nezrieka všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

34 (VUL) Bonum est sal; si autem sal quoque evanuerit, in quo condietur?
34 (ROH) Soľ je dobrá, ale ak by soľ ztratila svoju slaň, čím ju napravia?

35 (VUL) Neque in terram neque in sterquilinium utile est, sed foras proiciunt illud. Qui habet aures audiendi, audiat ”.
35 (ROH) Ani do zeme ani do hnoja sa nehodí; von ju vyhadzujú. Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!