výhody registrácie

Evanjelium podľa Lukáša

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Lk 14, 1-35

1 (ECAV) Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby jedol chlieb, a oni Ho pozorovali.
1 (KAT) V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali.

2 (ECAV) A hľa, akýsi človek chorý na vodnatieľku bol pred Ním.
2 (KAT) A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku.

3 (ECAV) Tu Ježiš prehovoril k zákonníkom a farizejom, spytujúc sa: Dovolené je v sobotu uzdravovať, a či nie?
3 (KAT) Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“

4 (ECAV) Oni však mlčali. A On siahnuc naň, uzdravil ho a prepustil.
4 (KAT) Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil.

5 (ECAV) Im však povedal: Keď niektorému z vás syn alebo vôl padne do studne, či ho nevytiahnete hneď v deň sobotný?
5 (KAT) A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“

6 (ECAV) A nemohli Mu na to odpovedať.
6 (KAT) A nevedeli mu na to odpovedať.

7 (ECAV) Keď spozoroval, ako si vyberali popredné miesta, povedal pozvaným toto podobenstvo:
7 (KAT) Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:

8 (ECAV) Keď ťa niekto pozve na svadbu, nesadni si na prvé miesto, aby medzi pozvanými nebol snáď vzácnejší, ako si ty,
8 (KAT) „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty;

9 (ECAV) a ten, čo pozval teba i jeho, prišiel by a povedal by ti: Prepusť miesto tomu! A vtedy začal by si s hanbou sedieť na poslednom mieste.
9 (KAT) a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: »Uvoľni miesto tomuto.« Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto.

10 (ECAV) Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto, aby ti ten, čo ťa pozval, povedal, keď príde: Priateľ môj, sadni si vyššie. Vtedy budeš mať česť u všetkých spolustolovníkov.
10 (KAT) Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: »Priateľu, postúp vyššie!« Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi.

11 (ECAV) Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
11 (KAT) Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

12 (ECAV) A povedal aj tomu, čo Ho pozval: Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj si priateľov, bratov, príbuzných, bohatých susedov, aby ťa azda pozvali aj oni a odplatili sa ti.
12 (KAT) A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov, ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu.

13 (ECAV) Ale keď dávaš hostinu, povolaj chudobných, mrzákov, chromých, slepých,
13 (KAT) Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých.

14 (ECAV) a budeš blahoslavený, že ti nemajú čím odplatiť, lebo dostane sa ti odplaty pri vzkriesení spravodlivých.
14 (KAT) A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“

15 (ECAV) Keď to počul jeden zo spolustolovníkov, povedal Mu: Blahoslavený, kto je chlieb v kráľovstve Božom!
15 (KAT) Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“

16 (ECAV) On mu však povedal: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých.
16 (KAT) On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí.

17 (ECAV) V hodine večere poslal sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo už je [všetko] hotové!
17 (KAT) Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: »Poďte, už je všetko pripravené.«

18 (ECAV) Ale všetci sa začali jednomyseľne vyhovárať. Prvý mu povedal: Pole som kúpil, musím ísť a obzrieť si ho; prosím ťa, vyhovor ma.
18 (KAT) A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: »Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!«

19 (ECAV) Druhý povedal: Päť párov volov som kúpil a idem ich vyskúšať; prosím ťa, vyhovor ma.
19 (KAT) Druhý povedal: »Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!«

20 (ECAV) Iný zasa povedal: Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.
20 (KAT) A ďalší povedal: »Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.«

21 (ECAV) Keď sa sluha vrátil, oznámil to pánovi. Vtedy sa rozhneval pán domu a povedal sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých.
21 (KAT) Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: »Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!«

22 (ECAV) Sluha povedal: Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a miesto ešte je.
22 (KAT) A sluha hlásil: »Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.«

23 (ECAV) Vtedy povedal pán sluhovi: Vyjdi na poľné cesty a medzi ohrady a prinúť (ich) vojsť, aby sa mi naplnil dom.
23 (KAT) Tu pán povedal sluhovi: »Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom.

24 (ECAV) Lebo hovorím vám, že ani jeden z mužov, ktorí boli pozvaní, neokúsi moju večeru.
24 (KAT) Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.«“

25 (ECAV) Raz išli s Ním veľké zástupy; On sa obrátil a povedal im:
25 (KAT) Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im:

26 (ECAV) Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.
26 (KAT) „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.

27 (ECAV) Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom.
27 (KAT) A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.

28 (ECAV) Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť?
28 (KAT) Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie?

29 (ECAV) Aby sa mu potom, keď položil základ, a nemohol dostavať, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať
29 (KAT) Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať:

30 (ECAV) a hovoriť: Tento človek začal stavať, a nemohol dostaviť.
30 (KAT) »Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.«

31 (ECAV) Alebo keď kráľ má tiahnuť do boja proti inému kráľovi, aby sa zrazil s ním, či si najprv nezasadne, aby sa poradil, či sa s desiatimi tisícami môže postaviť proti tomu, ktorý s dvadsiatimi tisícami tiahne proti nemu?
31 (KAT) Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami?

32 (ECAV) Ak sa nemôže, vyšle k nemu posolstvo, keď je ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru.
32 (KAT) Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru.

33 (ECAV) A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.
33 (KAT) Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

34 (ECAV) Soľ je dobrá, ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju osolíme?
34 (KAT) Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia?

35 (ECAV) Ani do zeme, ani do hnoja sa nehodí, ale ju vyhodia. Kto má uši na počúvanie, nech počuje!
35 (KAT) Nehodí sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“


Lk 14, 1-35





Verš 34
Soľ je dobrá, ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju osolíme?
Mt 5:13 - Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.
Mk 9:50 - Soľ je dobrá; ale ak sa soľ stane neslanou, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji.

Verš 5
Im však povedal: Keď niektorému z vás syn alebo vôl padne do studne, či ho nevytiahnete hneď v deň sobotný?
Ex 23:5 - Ak uvidíš osla tvojho protivníka ležať pod bremenom, neopúšťaj ho, ale určite mu ho pomôž zodvihnúť.
Dt 22:4 - Keby si videl osla alebo vola svojho brata padnúť na ceste, neodopri im pomoc; pomôž mu zdvihnúť ich!
Lk 13:15 - A Pán mu riekol: Pokrytci, či si v sobotu neodväzuje každý z vás vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať?

Verš 10
Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto, aby ti ten, čo ťa pozval, povedal, keď príde: Priateľ môj, sadni si vyššie. Vtedy budeš mať česť u všetkých spolustolovníkov.
Prís 25:6 - Nevystatuj sa pred kráľom a nestavaj sa na miesto veľmožov,

Verš 11
Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Jób 22:29 - Lebo Boh ponižuje pyšného; ale pomáha človeku pokorného pohľadu;
Prís 29:23 - Pýcha znižuje človeka, ale pokorný duchom dosahuje česť.
Mt 23:12 - Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený.
Lk 1:51 - Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca;
Lk 18:14 - Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Jak 4:6 - Dáva však väčšiu milosť; preto hovorí: Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.
Jak 4:10 - Pokorte sa pred Pánom a povýši vás.
1Pt 5:5 - Podobne mladší, poddaní buďte starším. A všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.

Verš 12
A povedal aj tomu, čo Ho pozval: Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj si priateľov, bratov, príbuzných, bohatých susedov, aby ťa azda pozvali aj oni a odplatili sa ti.
Neh 8:10 - Ďalej im povedal: Choďte, jedzte najlepšie veci, pite sladké nápoje a pošlite podiel aj tým, ktorí nemajú nič pripravené, lebo tento deň je svätý nášmu Pánovi. Nebuďte smutní, lebo radosť z Hospodina je vašou silou.
Prís 3:28 - Nevrav svojmu blížnemu: Choď a inokedy príď, zajtra ti dám - ak to máš pri sebe.

Verš 16
On mu však povedal: Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých.
Iz 25:6 - Hospodin mocností pripraví všetkým národom na tomto vrchu hostinu z tučných pokrmov, hostinu s burčiakom, s tučnými jedlami, so špikom, s očisteným burčiakom.
Mt 22:2 - Kráľovstvo nebeské je podobné človeku-kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi:
Zjv 19:7 - Radujme sa, veseľme sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manželka Jeho sa pripravila
Zjv 19:9 - Povedal mi: Napíš: Blahoslavení, ktorí sú povolaní na svadobný hod Baránkov! A doložil: Toto sú pravé slová Božie.

Verš 26
Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.
Dt 13:6 - Ten prorok alebo snívač musí byť usmrtený, lebo ťa vyzýval k odpadnutiu od Hospodina, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z Egypta a vykúpil z domu otroctva; tým by ťa bol zviedol z cesty, po ktorej ti prikázal kráčať Hospodin, tvoj Boh. Tak odstrániš zlo zo svojho stredu!
Dt 33:9 - ktorý povedal o svojom otcovi a matke: Nevšímaj si ich! a na svojich bratov nepozrel ani svojich synov nepoznal, lebo zachovávali Tvoju reč a Tvoju zmluvu dodržiavali.
Mt 10:37 - Kto miluje otca alebo matku väčšmi ako mňa, nie je ma hoden, a kto miluje syna alebo dcéru väčšmi ako mňa, nie je ma hoden.

Verš 27
Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom.
Mt 10:38 - A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.
Mt 16:24 - Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!
Mk 8:34 - Potom, privolávajúc zástup aj svojich učeníkov, povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma:
Lk 9:23 - A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.

Lk 14,15-24 - Mt 22, 1-10.Hostina je obrazom nebeskej blaženosti. Povolaní sú Židia, ktorí ako vyvolený národ mali prví vstupom do Cirkvi dosiahnuť spásu. Zavolaní z ulíc sú pohania.

Lk 14,25-35 - Mt 10, 37-38; 16, 24; 5, 13; Mk 8, 34; 9, 50.

Lk 14,26 - Výraz "nenávidieť" je semitizmus a znamená "odsunúť do úzadia" (porov. Gn 29, 30.31.33; Dt 21, 15 a nasl.; Sdc 14, 16). Ježiš Kristus žiada, aby ten, čo ho chce nasledovať, dal mu prednosť pred všetkými, aj pred vlastnými pokrvnými.

Lk 14,34 - Pozri poznámku k Mk 9, 49.