Evanjelium podľa Lukáša

1 (ROM) Sa antunchi chidinisailo but narodo, ai kadia de but narodo sas kai phirenas pe iek kavreske punrhe, O Jesus phendia leske disiplonge mai anglal, "Arakhen tume katar e drozhdi le Farizeanongi. Kodia si kodola kai chi keren so mothon.
1 (ROH) A v tom, keď sa boly sišly desaťtisíce zástupu, takže šliapali jedni po druhých, začal hovoriť svojim učeníkom: Najprv sa vystríhajte kvasu farizeov, ktorý je pokrytstvo.

2 (ROM) So godi si garado avela sikado; ai swako garaimos avela zhanglo.
2 (ROH) Ale nieto ničoho ukrytého, čo by nemalo byť odkryté, ani tajného, čo by sa nemalo zvedieť.

3 (ROM) Anda kodia, so godi mothona ando tuniariko avela ashundo ande vediara; ai so mothona ando khan andel sobi, avela phendo po chardako le kheresko.
3 (ROH) A preto všetko, čo ste povedali vo tme, bude sa čuť na svetle; a čo ste v komorách šeptali do ucha, bude sa hlásať na domoch.

4 (ROM) "Me phenav tumenge, murhe vortacha, "Na daran katar kodole kai mudarel o stato, ai pala kodia nashti mai keren kanchi mai but.
4 (ROH) Ale vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo a ktorí potom nemajú viacej čo urobiť.

5 (ROM) Sikavava tumenge kastar trobul te daran: daran katar kodo kana si les e putiera te shudel tu ande iado. Me phenav tumenge, lestar daran.
5 (ROH) Ale ukážem vám, koho sa máte báť: bojte sa toho, ktorý, keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla. Áno, hovorím vám, toho sa bojte!

6 (ROM) "Na bichin de panzhe chiriklian pa dui teliara? Numa chi iek anda lende nai bustardo angla Del.
6 (ROH) Či nepredávajú päť vrabčekov za dva groše? A ani jeden z nich nie je zabudnutý pred Bohom.

7 (ROM) Ai vi tumare bal sa jinde le. Na daran, tume mon mai but sar but chiriklia.
7 (ROH) Ale aj vlasy vašej hlavy všetky sú spočítané. Nebojte sa teda! Vy ste drahší nad mnoho vrabcov.

8 (ROM) "Phenav tumenge, kon godi phenela ke si murho anglal manush, i me phenava ke si murho anglal le angeluria le Devleske;
8 (ROH) Ale hovorím vám: Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyzná i Syn človeka pred anjelmi Božími.

9 (ROM) Numa kon godi phenela ke nai murho anglal manush, i me phenava ke nai murho anglal le angeluria le Devleske.
9 (ROH) Ale ten, kto mňa zaprel pred ľuďmi, bude zaprený pred anjelmi Božími.

10 (ROM) "Ai kon godi dela duma nasul karing O Shav le Manushesko avela leske iertime; numa kon godi dela duma nasul karing o Swunto Duxo shoxar chi avela iertime.
10 (ROH) A každému, kto povie slovo proti Synovi človeka, bude odpustené; ale tomu, kto sa rúhal Svätému Duchu, nebude odpustené.

11 (ROM) Kana ningerena tume angla le synagoguria ai le guvrnuria, ai le bare, na xan tume briga sar phenena vai so phenena:
11 (ROH) A keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a pred vrchnosti, nestarajte sa, jako alebo čo máte povedať na svoju obranu alebo čo máte riecť;

12 (ROM) Ke o Swunto Duxo sicharela tumen ande kado chaso so te phenen."
12 (ROH) lebo Svätý Duch vás naučí v tú istú hodinu, čo treba povedať.

13 (ROM) Vari kon phendia leske, "Gazda, phen murhe phraleske te xulavel mansa o barvalimos kai si ame."
13 (ROH) A ktosi zo zástupu mu povedal: Učiteľu, povedz môjmu bratovi, aby si rozdelil so mnou dedičstvo!

14 (ROM) O Jesus phendia leske, "Tu manushale, kon thodian ma te kerav tumenge kris, ai te kerav o xulaimos?"
14 (ROH) Ale on mu povedal: Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo za deliteľa nad vami?

15 (ROM) Ai porme phendia lenge, "Arakhen tume zurales, te na avel tumenge drago zurales le barvalimata la phuviake, ke o traio le manushesko chi ashel anda pesko barvalimos, vi te avela defial barvalo."
15 (ROH) A povedal im: Hľaďte a chráňte sa lakomstva! Lebo keď má niekto hojnosť, zato jeho život nie je z jeho majetku.

16 (ROM) Ai phendia lenge aver paramichi, phenelas, ieke manusheske phuvia kai sas barvalo dine les but mishtimos.
16 (ROH) A povedal im aj podobenstvo a riekol: Ktoréhosi bohatého človeka zem hojne zarodila.

17 (ROM) Ai wo gindilas ande peste, phenelas, 'So te kerav, kai nai ma dosta than te thav sa murhe fruti?'
17 (ROH) A rozmýšľal v sebe a povedal: Čo urobím? Lebo nemám, kde by som shromaždil svoju úrodu.

18 (ROM) Ai phendia, 'Zhanav so te kerav, peravava murhe shteli, ai kerav mai bare; ai thava sa murho jiv ai murho mishtimos andre.'
18 (ROH) A povedal: Toto spravím: zborím svoje stodoly a nastaviam väčších a shromaždím tam všetky svoje plodiny a svoj majetok

19 (ROM) Ai phenava murho duxoske, "Murho duxo, si tu but mishtimos garado pe but bersh; akana hodinis, xas, pes, ai raduisavo."
19 (ROH) a poviem svojej duši: Dušo, máš mnoho majetku, složeného na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa.

20 (ROM) Numa O Del phendia leske, "Prosto san, e riat cho duxo avela lino; ai so lashardian kaske ashela?"
20 (ROH) A Bôh mu povedal: Blázne, tejto noci požiadajú tvoju dušu od teba, a to, čo si nahotovil, čie bude?

21 (ROM) Kadia si kodoleske kai chidel manjin peske, ai kai nai barvalo le Devlesko.
21 (ROH) Tak je to s tým, kto si shromažďuje poklady a nie je bohatý v Bohu.

22 (ROM) O Jesus phendia leske disiplonge, "Anda kodia phenav tumenge, na daran anda tumaro traio, anda so xana, anda tumaro stato, andal tsalia te vuriarven tume.
22 (ROH) A povedal svojim učeníkom: Preto vám hovorím: nestarajte sa o svoj život, čo budete jesť, ani o telo, čím sa odejete.

23 (ROM) O traio mai baro sar o xabe, ai o stato mai but sar le tsalia.
23 (ROH) Lebo život je viac ako pokrm, a telo viac než odev.

24 (ROM) Dikhen pel chiriklia, chi shuden sumuntsi ai chi chiden, ai chi garaven xaben andel banuria; ai O Del pravarel le! Chi mon tume mai but sar le chiriklia?
24 (ROH) Povážte vrany, že nesejú ani nežnú, ktoré nemajú komory ani stodoly, a Bôh ich živí. A o koľko drahší ste vy nad vtákov!

25 (ROM) "Savo anda tumende te nekezhila sai lunzharel pesko traio xantsi?
25 (ROH) A kto z vás môže starajúci sa pridať k veľkosti svojej postavy čo len jeden lakeť?

26 (ROM) Te nashti kerena kanchi kai si tsinorhi diela, sostar nekezhin tume pa aver dieli?
26 (ROH) Ak tedy ani len najmenšie nemôžete, prečo sa o to ostatné staráte?

27 (ROM) Dikhen sar barion le luluja, chi keren buchi, ai chi keren peske tsalia; ai inker mothav tumenge, chi o Solomon, ande sa pesko barvalimos nas kadia shukar huriardo sar iek luluji.
27 (ROH) Povážte ľalie, jako rastú; nepracujú ani nepradú, a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty jako jedna z nich.

28 (ROM) O Del huriarvel e char kai si pel kimpuria adies, ai kai terhara avela shudini ande iag. Sode mai but huriarvel tumen, tume kai si tume xantsi pachamos?
28 (ROH) Ak tedy trávu na poli, ktorá je dnes a zajtra sa hodí do pece, Bôh tak odieva, o koľko skôr zaodeje vás, ó, ľudia malej viery.

29 (ROM) Ai tume, na roden so xana, ai so pena, ai na nekezhin tume.
29 (ROH) A vy nehľadajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani sa takými starosťami neznepokojujte,

30 (ROM) Ke kodia roden le manush kai chi zhanen le Devles. Tumaro Dat kai si ando rhaio zhanel ke trobul tumen sa kadala dieli.
30 (ROH) lebo to všetko hľadajú národy tohoto sveta, a veď váš Otec vie, že to potrebujete.

31 (ROM) Roden mai anglal e amperetsia le Devleski ai O Del dela tume sa kadal dieli opral.
31 (ROH) Ale hľadajte kráľovstvo Božie, a to všetko vám bude pridané.

32 (ROM) Na daran, murhe bakriorha, ke tumaro Dat mangel te del tume e amperetsia.
32 (ROH) Neboj sa, malé stádečko! Lebo sa zaľúbilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo!

33 (ROM) Bichinen so si tume, ai den kal chorhe; keren tumenge manjin kai chi rimolpe, kai chi nandiol ando rhaio, kai o chor nashti den andre te choren ai e rhuzhina nashti rimol.
33 (ROH) Predajte svoje imania a dajte almužnu! Urobte si mešce, ktoré nevetšejú, nepominuteľný poklad v nebesiach, kde sa neblíži zlodej, a moľ nekazí;

34 (ROM) Ke kai si cho manjin, kotse si te avela cho ilo.
34 (ROH) lebo kde je váš poklad, tam bude i vaše srdce.

35 (ROM) "Aven gata ai huriardo, ai cho lampo del iag;
35 (ROH) Nech sú vaše bedrá opásané a sviece horiace!

36 (ROM) Ai te aven sar manush kai azhukeren penge gazdas te avel ka abiav; Kana avela ai kana marela, won sai phutren leske.
36 (ROH) A vy podobní ľuďom, očakávajúcim svojho pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu, keď prijde a zaklepe, hneď otvorili.

37 (ROM) Raduime te aven le slugi, kana lengo gazda arakhela len gata kana avela palpale; chachimasa, phenav tumenge, thola peski prashtia, ai thola le te beshen tele kai skafidi, ai podaila le.
37 (ROH) Blahoslavení to sluhovia, ktorých, keď prijde pán, najde bdieť! Ameň vám hovorím, že sa opáše a usadí ich za stôl a prijdúc bude ich obsluhovať.

38 (ROM) O gazda sai avela mashkar la rachake vai mai pozno! Ai arakhela len gata. Raduime te aven le slugi.
38 (ROH) A keby prišiel za druhej stráže a za tretej stráže keby prišiel a našiel tak, blahoslavení sú tí sluhovia!

39 (ROM) Te zhanen mishto, o gazda le kheresko te zhanelas kana o chor avel, wo lino sama sorho riat, ai chi meklino te phagavel lesko kher.
39 (ROH) Ale to vedzte, že keby vedel hospodár, v ktorú hodinu prijde zlodej, bdel by a nedal by preboriť svoj dom.

40 (ROM) Vi tume, aven gata. Ke O Shav le Manushesko avela ka chaso kai tume chi zhanena."
40 (ROH) Teda aj vy buďte hotoví, lebo v tú hodinu, ktorú sa nenazdáte, prijde Syn človeka.

41 (ROM) O Petri phendia leske, "Devla, tu phenes kadia paramichi amenge vai savorhenge?"
41 (ROH) A Peter mu povedal: Pane, či len nám hovoríš toto podobenstvo a či aj všetkým?

42 (ROM) Ai O Del phendia, "Kon si o chacho ai gojaver sluga, kai o gazda thodias te lel sama ande lesko kher te pravarel le lengo xaben pe vriama kai trobul?
42 (ROH) A Pán povedal: Nuž kto tedy je to ten verný a opatrný správca, ktorého ustanoví pán nad svojou čeľaďou, aby jej na čas dával vymeraný pokrm?

43 (ROM) Raduime te avel kodia sluga, kai lesko gazda arakhela les ke kerel peski buchi kana avela palpale.
43 (ROH) Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď prijde jeho pán, najde tak robiť!

44 (ROM) Chachimasa phenav tumenge, si te thol les baro pe so godi si les.
44 (ROH) Pravdu vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom.

45 (ROM) "Numa kodia sluga te phenel peste, 'Murho gazda podail, chi avilo.' Ai marel le slugen, ai tholpe te xal, ai pel, ai te machol.
45 (ROH) Ale keby povedal ten sluha vo svojom srdci: Môj pán odkladá s príchodom! A začal by sluhov biť aj slúžky a jesť a piť a opíjať sa -

46 (ROM) O gazda kodola slugako si te avel andek dies kai wo chi azhukerel les, ai andek chaso kai wo chi zhanel, si te shinel les kotora, ai thol les kodolensa kai ankerdion so nai.
46 (ROH) prijde pán toho sluhu v deň, v ktorý sa nenazdá, a v hodinu, ktorej nezná, a rozpoltí ho a jeho diel položí s nevernými.

47 (ROM) "Ai kodo sluga kai zhanel so mangel lesko gazda, ai chi kerdia kanch, ai chi kerdia so manglia lesko gazda, avela mardo butivar.
47 (ROH) A oný sluha, ktorý znal vôľu svojho pána a nezhotovil sa ani neurobil podľa jeho vôle, bude veľmi bitý.

48 (ROM) Numa wo kai chi zhanel so mangel lesko gazda, ai kerdia le dieli bi malades, trobul te avel mardo, avela mardo mai xantsi. Ka kodo manush kai sas dino but trobul te del but; te si but dino kal manush, won phushen mai but lestar.
48 (ROH) A zase ten, ktorý neznal, ale konal veci, hodné bitky, bude menej bitý. A od každého, komu je mnoho dané, bude sa vyhľadávať mnoho, a komu mnoho sverili, od toho budú viacej požadovať.

49 (ROM) "Avilem te shudav iag pe phuv; ai sode kamlemas te avel vunzhe dino iag?
49 (ROH) Oheň som prišiel hodiť na zem, a čo chcem, ak už je zapálený?

50 (ROM) Si iek bolimos kai me trobul te avav boldo; ai chi zhanav sar mai sigo te kerdiol kodo bolimos.
50 (ROH) Ale mám byť pokrstený krstom, a jaký som stiesnený, dokiaľ sa nesplní!

51 (ROM) Tume gindin ke avilem te anav e pacha pe phuv? Phenav tumenge, Nichi, avilem te hulavav.
51 (ROH) A či sa domnievate, že som prišiel dať pokoj na zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.

52 (ROM) Ke dakanara panzh zhene ando iek kher hulade (chi aven iek fielo), trin chi malevana pala dui, ai dui chi malavena pala trin.
52 (ROH) Lebo odteraz budú piati v jednom dome rozdelení, traja proti dvom a dvaja proti trom.

53 (ROM) Xuladia o dat katar o shav, ai o shav katar o dat; ai e dei katar e shei, ai e shei katar e dei; ai e sakra katar e bori, ai e bori katar e sakra."
53 (ROH) Rozdelený bude otec proti synovi a syn proti otcovi, mať proti dcére a dcéra proti materi, svokra proti svojej neveste a nevesta proti svojej svokre.

54 (ROM) Ai mai phendia le narodoske, "Kana dikhen iek nuvero kai avel anda Westo, tume strazo mothon, del breshind, ai kodia kerdiol.
54 (ROH) A vravel i zástupom: Keď vidíte oblak, že vystupuje od západu, hneď hovoríte, že ide dážď, a býva tak.

55 (ROM) Ai kana dikhen te phurdel e barval anda Souto, tume mothon, te avela tato, ai kodia kerdiol.
55 (ROH) A zase keď vidíte, že veje poludný vietor, hovoríte, že bude horúčava, a býva.

56 (ROM) Tume manush kai ankerdion so chi san! Tume sai den po gor le dieli la phuviake ai le chereske, apo sostar te na haliaren le dieli kai si adies?
56 (ROH) Pokrytci, tvárnosť zeme a neba viete zkúmať a posúdiť, a jakože potom tohoto času nezkúmate?

57 (ROM) Ai sostar, chi den po gor, anda tumende so si vorta?
57 (ROH) A prečo aj sami od seba nesúdite toho, čo je spravedlivé?

58 (ROM) Te thola vari kon dosh pe tute, ai te zhana andek than ka kher le forosko, zumav mai anglal te sai lashardios lesa pa drom, ke sai angerel tu anglai kris, ai e kris del tu kai zhandari ai zhandari thol tu ande temnitsa.
58 (ROH) Lebo kým ideš so svojím protivníkom k vrchnosti, na ceste sa pričiň o to, aby si sa ho sprostil, aby ťa snáď nezavliekol k sudcovi, a sudca by ťa vydal hajdúchovi, a hajdúch by ťa uvrhnul do žalára.

59 (ROM) Phenav tuke, chi anklesa kotsar avri, mai anglal ke sar te pochines so godi kames.
59 (ROH) Hovorím ti, že nevyjdeš ztade, dokiaľ nezaplatíš aj posledného haliera.