Evanjelium podľa Lukáša

1 (ROM) Sa antunchi chidinisailo but narodo, ai kadia de but narodo sas kai phirenas pe iek kavreske punrhe, O Jesus phendia leske disiplonge mai anglal, "Arakhen tume katar e drozhdi le Farizeanongi. Kodia si kodola kai chi keren so mothon.
1 (KAT) Medzitým ho obstúpili také zástupy, že skoro jeden po druhom šliapali. On začal hovoriť najprv svojim učeníkom: „Chráňte sa kvasu farizejov, čiže pokrytectva.

2 (ROM) So godi si garado avela sikado; ai swako garaimos avela zhanglo.
2 (KAT) Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič nie je utajené, čo by sa neprezvedelo.

3 (ROM) Anda kodia, so godi mothona ando tuniariko avela ashundo ande vediara; ai so mothona ando khan andel sobi, avela phendo po chardako le kheresko.
3 (KAT) Lebo čo ste povedali vo tme, bude počuť na svetle, a čo ste pošepli v izbách do ucha, bude sa rozhlasovať zo striech.

4 (ROM) "Me phenav tumenge, murhe vortacha, "Na daran katar kodole kai mudarel o stato, ai pala kodia nashti mai keren kanchi mai but.
4 (KAT) Vám, svojim priateľom, hovorím: Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, a potom už nemajú čo urobiť!

5 (ROM) Sikavava tumenge kastar trobul te daran: daran katar kodo kana si les e putiera te shudel tu ande iado. Me phenav tumenge, lestar daran.
5 (KAT) Ukážem vám, koho sa máte báť. Bojte sa toho, ktorý keď zabije, má moc uvrhnúť do pekla! Áno, hovorím vám: Tohto sa bojte!

6 (ROM) "Na bichin de panzhe chiriklian pa dui teliara? Numa chi iek anda lende nai bustardo angla Del.
6 (KAT) Nepredáva sa päť vrabcov za dva haliere? A Boh ani na jedného z nich nezabudne.

7 (ROM) Ai vi tumare bal sa jinde le. Na daran, tume mon mai but sar but chiriklia.
7 (KAT) Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!

8 (ROM) "Phenav tumenge, kon godi phenela ke si murho anglal manush, i me phenava ke si murho anglal le angeluria le Devleske;
8 (KAT) Hovorím vám: Každého, kto ma vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi.

9 (ROM) Numa kon godi phenela ke nai murho anglal manush, i me phenava ke nai murho anglal le angeluria le Devleske.
9 (KAT) Ale kto mňa zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred Božími anjelmi.

10 (ROM) "Ai kon godi dela duma nasul karing O Shav le Manushesko avela leske iertime; numa kon godi dela duma nasul karing o Swunto Duxo shoxar chi avela iertime.
10 (KAT) Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpustí.

11 (ROM) Kana ningerena tume angla le synagoguria ai le guvrnuria, ai le bare, na xan tume briga sar phenena vai so phenena:
11 (KAT) Keď vás budú vodiť do synagóg, pred úrady a vrchnosti, nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť,

12 (ROM) Ke o Swunto Duxo sicharela tumen ande kado chaso so te phenen."
12 (KAT) lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť.“

13 (ROM) Vari kon phendia leske, "Gazda, phen murhe phraleske te xulavel mansa o barvalimos kai si ame."
13 (KAT) Ktosi zo zástupu mu povedal: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“

14 (ROM) O Jesus phendia leske, "Tu manushale, kon thodian ma te kerav tumenge kris, ai te kerav o xulaimos?"
14 (KAT) On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“

15 (ROM) Ai porme phendia lenge, "Arakhen tume zurales, te na avel tumenge drago zurales le barvalimata la phuviake, ke o traio le manushesko chi ashel anda pesko barvalimos, vi te avela defial barvalo."
15 (KAT) A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“

16 (ROM) Ai phendia lenge aver paramichi, phenelas, ieke manusheske phuvia kai sas barvalo dine les but mishtimos.
16 (KAT) A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu.

17 (ROM) Ai wo gindilas ande peste, phenelas, 'So te kerav, kai nai ma dosta than te thav sa murhe fruti?'
17 (KAT) Premýšľal a hovoril si: »Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť úrodu.«

18 (ROM) Ai phendia, 'Zhanav so te kerav, peravava murhe shteli, ai kerav mai bare; ai thava sa murho jiv ai murho mishtimos andre.'
18 (KAT) Potom si povedal: »Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok.«

19 (ROM) Ai phenava murho duxoske, "Murho duxo, si tu but mishtimos garado pe but bersh; akana hodinis, xas, pes, ai raduisavo."
19 (KAT) Potom si poviem: »Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!«

20 (ROM) Numa O Del phendia leske, "Prosto san, e riat cho duxo avela lino; ai so lashardian kaske ashela?"
20 (KAT) Ale Boh mu povedal: »Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?«

21 (ROM) Kadia si kodoleske kai chidel manjin peske, ai kai nai barvalo le Devlesko.
21 (KAT) Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“

22 (ROM) O Jesus phendia leske disiplonge, "Anda kodia phenav tumenge, na daran anda tumaro traio, anda so xana, anda tumaro stato, andal tsalia te vuriarven tume.
22 (KAT) A svojim učeníkom povedal: „Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete.

23 (ROM) O traio mai baro sar o xabe, ai o stato mai but sar le tsalia.
23 (KAT) Veď život je viac ako jedlo a telo viac ako odev.

24 (ROM) Dikhen pel chiriklia, chi shuden sumuntsi ai chi chiden, ai chi garaven xaben andel banuria; ai O Del pravarel le! Chi mon tume mai but sar le chiriklia?
24 (KAT) Pozrite sa na havrany: Nesejú, ani nežnú, nemajú ani komoru ani stodolu, a Boh ich živí. A vy ste o koľko viac ako vtáky!

25 (ROM) "Savo anda tumende te nekezhila sai lunzharel pesko traio xantsi?
25 (KAT) A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?

26 (ROM) Te nashti kerena kanchi kai si tsinorhi diela, sostar nekezhin tume pa aver dieli?
26 (KAT) Ak teda nemôžete ani to najmenšie, čo sa tak staráte o to ostatné?

27 (ROM) Dikhen sar barion le luluja, chi keren buchi, ai chi keren peske tsalia; ai inker mothav tumenge, chi o Solomon, ande sa pesko barvalimos nas kadia shukar huriardo sar iek luluji.
27 (KAT) Pozrite sa na ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako jediná z nich.

28 (ROM) O Del huriarvel e char kai si pel kimpuria adies, ai kai terhara avela shudini ande iag. Sode mai but huriarvel tumen, tume kai si tume xantsi pachamos?
28 (KAT) Keď teda Boh takto oblieka rastlinu, ktorá je dnes na poli a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!

29 (ROM) Ai tume, na roden so xana, ai so pena, ai na nekezhin tume.
29 (KAT) Ani vy sa nezháňajte, čo budete jesť alebo čo budete piť, a nebuďte ustarostení!

30 (ROM) Ke kodia roden le manush kai chi zhanen le Devles. Tumaro Dat kai si ando rhaio zhanel ke trobul tumen sa kadala dieli.
30 (KAT) Veď toto všetko zháňajú ľudia tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete.

31 (ROM) Roden mai anglal e amperetsia le Devleski ai O Del dela tume sa kadal dieli opral.
31 (KAT) Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše.

32 (ROM) Na daran, murhe bakriorha, ke tumaro Dat mangel te del tume e amperetsia.
32 (KAT) Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.

33 (ROM) Bichinen so si tume, ai den kal chorhe; keren tumenge manjin kai chi rimolpe, kai chi nandiol ando rhaio, kai o chor nashti den andre te choren ai e rhuzhina nashti rimol.
33 (KAT) Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Robte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí.

34 (ROM) Ke kai si cho manjin, kotse si te avela cho ilo.
34 (KAT) Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce.

35 (ROM) "Aven gata ai huriardo, ai cho lampo del iag;
35 (KAT) Bedrá majte opásané a lampy zažaté!

36 (ROM) Ai te aven sar manush kai azhukeren penge gazdas te avel ka abiav; Kana avela ai kana marela, won sai phutren leske.
36 (KAT) Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope.

37 (ROM) Raduime te aven le slugi, kana lengo gazda arakhela len gata kana avela palpale; chachimasa, phenav tumenge, thola peski prashtia, ai thola le te beshen tele kai skafidi, ai podaila le.
37 (KAT) Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.

38 (ROM) O gazda sai avela mashkar la rachake vai mai pozno! Ai arakhela len gata. Raduime te aven le slugi.
38 (KAT) A keď príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, budú blahoslavení.

39 (ROM) Te zhanen mishto, o gazda le kheresko te zhanelas kana o chor avel, wo lino sama sorho riat, ai chi meklino te phagavel lesko kher.
39 (KAT) Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu.

40 (ROM) Vi tume, aven gata. Ke O Shav le Manushesko avela ka chaso kai tume chi zhanena."
40 (KAT) Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“

41 (ROM) O Petri phendia leske, "Devla, tu phenes kadia paramichi amenge vai savorhenge?"
41 (KAT) Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám, alebo všetkým?“

42 (ROM) Ai O Del phendia, "Kon si o chacho ai gojaver sluga, kai o gazda thodias te lel sama ande lesko kher te pravarel le lengo xaben pe vriama kai trobul?
42 (KAT) Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm?

43 (ROM) Raduime te avel kodia sluga, kai lesko gazda arakhela les ke kerel peski buchi kana avela palpale.
43 (KAT) Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť.

44 (ROM) Chachimasa phenav tumenge, si te thol les baro pe so godi si les.
44 (KAT) Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má.

45 (ROM) "Numa kodia sluga te phenel peste, 'Murho gazda podail, chi avilo.' Ai marel le slugen, ai tholpe te xal, ai pel, ai te machol.
45 (KAT) Ale keby si ten sluha v srdci povedal: »Môj pán voľajako nejde,« a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa,

46 (ROM) O gazda kodola slugako si te avel andek dies kai wo chi azhukerel les, ai andek chaso kai wo chi zhanel, si te shinel les kotora, ai thol les kodolensa kai ankerdion so nai.
46 (KAT) pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej nevie, oddelí ho a dá mu podiel medzi nevernými.

47 (ROM) "Ai kodo sluga kai zhanel so mangel lesko gazda, ai chi kerdia kanch, ai chi kerdia so manglia lesko gazda, avela mardo butivar.
47 (KAT) Toho sluhu, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a nesplnil jeho vôľu, veľmi zbijú.

48 (ROM) Numa wo kai chi zhanel so mangel lesko gazda, ai kerdia le dieli bi malades, trobul te avel mardo, avela mardo mai xantsi. Ka kodo manush kai sas dino but trobul te del but; te si but dino kal manush, won phushen mai but lestar.
48 (KAT) Toho, ktorý ju nepoznal a urobil niečo, za čo si zaslúži bitku, menej zbijú. Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať, a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.

49 (ROM) "Avilem te shudav iag pe phuv; ai sode kamlemas te avel vunzhe dino iag?
49 (KAT) Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!

50 (ROM) Si iek bolimos kai me trobul te avav boldo; ai chi zhanav sar mai sigo te kerdiol kodo bolimos.
50 (KAT) Ale krstom mám byť pokrstený, a ako mi je úzko, kým sa to nestane!

51 (ROM) Tume gindin ke avilem te anav e pacha pe phuv? Phenav tumenge, Nichi, avilem te hulavav.
51 (KAT) Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.

52 (ROM) Ke dakanara panzh zhene ando iek kher hulade (chi aven iek fielo), trin chi malevana pala dui, ai dui chi malavena pala trin.
52 (KAT) Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom.

53 (ROM) Xuladia o dat katar o shav, ai o shav katar o dat; ai e dei katar e shei, ai e shei katar e dei; ai e sakra katar e bori, ai e bori katar e sakra."
53 (KAT) Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“

54 (ROM) Ai mai phendia le narodoske, "Kana dikhen iek nuvero kai avel anda Westo, tume strazo mothon, del breshind, ai kodia kerdiol.
54 (KAT) Potom povedal zástupom: „Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: »Dážď príde,« a býva tak.

55 (ROM) Ai kana dikhen te phurdel e barval anda Souto, tume mothon, te avela tato, ai kodia kerdiol.
55 (KAT) A keď veje južný vietor, hovoríte: »Bude horúco,« a býva.

56 (ROM) Tume manush kai ankerdion so chi san! Tume sai den po gor le dieli la phuviake ai le chereske, apo sostar te na haliaren le dieli kai si adies?
56 (KAT) Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť. Ako to, že terajší čas posúdiť neviete?

57 (ROM) Ai sostar, chi den po gor, anda tumende so si vorta?
57 (KAT) Prečo sami od seba neusúdite, čo je spravodlivé?

58 (ROM) Te thola vari kon dosh pe tute, ai te zhana andek than ka kher le forosko, zumav mai anglal te sai lashardios lesa pa drom, ke sai angerel tu anglai kris, ai e kris del tu kai zhandari ai zhandari thol tu ande temnitsa.
58 (KAT) Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia.

59 (ROM) Phenav tuke, chi anklesa kotsar avri, mai anglal ke sar te pochines so godi kames.
59 (KAT) Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.“