Verš 1
A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.“
Mt 16:28 - Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve.“
Lk 9:27 - Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“
Verš 2
O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil.
Mt 17:1 - O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty.
Lk 9:28 - Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.
Verš 7
Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“
Iz 42:1 - „Hľa, môj služobník priviniem si ho; vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom.
Mt 3:17 - A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Mt 17:5 - Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“
Mk 1:11 - A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Lk 3:22 - zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Lk 9:35 - A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“
Kol 1:13 - On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna,
2Pt 1:17 - On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: „Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie.“
Dt 18:19 - Kto však nebude počúvať na jeho slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, na tom sa ja pomstím.
Verš 9
Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
Mt 17:9 - Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“
Lk 9:36 - A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.
Verš 11
A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“
Mal 4:5 -
Mt 11:14 - A on sám - ak to chcete prijať - je Eliáš, ktorý má prísť.
Lk 1:17 - Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“
Verš 12
On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú?
Ž 22:6 - Ku tebe volali a boli spasení, v teba dúfali a zahanbení neboli.
Iz 53:4 - Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.
Dan 9:26 - Po šesťdesiatich dvoch týždňoch zabijú pomazaného bez toho, že by mal (vinu). A ľud s kniežaťom, ktorý má prísť, zničí mesto a svätyňu; koniec toho bude pustošenie a po vojne bude predurčené ničenie.
Verš 13
No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“
Mal 4:5 -
Verš 17
Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom.
Mt 17:14 - Keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu istý človek, padol pred ním na kolená
Lk 9:37 - Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup.
Verš 20
I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.
Mk 1:26 - Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.
Verš 23
Ježiš mu povedal: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“
Lk 17:6 - Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás.
Verš 28
Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“
Mt 17:19 - Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“
Verš 30
Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel,
Mt 16:21 - Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.
Mt 17:22 - Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí;
Mt 20:18 - „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť
Mk 8:31 - Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Mt 10:33 - Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.
Lk 9:22 - a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
Lk 18:31 - Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka.
Lk 24:7 - »Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.«“
Verš 33
Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“
Mt 18:1 - V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“
Lk 9:46 - Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší.
Lk 22:24 - Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší.
Verš 35
Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“
Mt 20:27 - A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.
Mk 10:43 - Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom.
Verš 36
Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:
Mk 10:16 - Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.
Verš 37
„Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“
Mt 18:5 - A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.
Lk 9:48 - a povedal im: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“
Jn 13:20 - Veru, veru, hovorím vám: »Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.«“
Verš 38
Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“
Lk 9:49 - Vtedy povedal Ján: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“
Verš 39
Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne.
1Kor 12:3 - Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“, a nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom.
Verš 41
A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.
Mt 10:42 - A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“
Verš 42
Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.
Mt 18:6 - Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny.
Lk 17:2 - Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.
Verš 43
Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.
Dt 13:6 - A keby ťa tvoj brat, syn tvojej matky, alebo tvoj syn, alebo tvoja dcéra, alebo tvoja žena najmilšia, alebo tvoj priateľ, ktorého miluješ ako seba samého, chceli presvedčiť a potajomky by ti vravel: »Nože poďme a slúžme iným bohom,« ktorých nepoznáš ani ty, ani tvoji otcovia,
Mt 5:30 - A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.
Mt 18:8 - Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa.
Verš 44
(Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)
Iz 66:24 - I vyjdú a hľadieť budú na mŕtvoly mužov, čo odpadli odo mňa. Áno, ich červík neumrie a ich oheň nevyhasne. A budú hrôzou pre každé telo.“
Verš 49
Lebo každý bude ohňom solený.
Lv 2:13 - Každý obetný dar potravinovej obety posolíš soľou a nikdy nesmie chybovať soľ zmluvy s tvojím Bohom pri tvojich potravinových obetách. Každú svoju obetu budeš prinášať so soľou.
Verš 50
Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.“
Mt 5:13 - Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.
Lk 14:34 - Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia?
Rim 12:18 - Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi.
Heb 12:14 - Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána.
Mk 9,1 - Pozri poznámku k Mt 16, 27-28.
Mk 9,2-8 - Mt 17, 1-8; Lk 9, 28-36; 2 Pt 1, 17-18.
Mk 9,9-13 - Mt 17, 9-13.Pozri poznámku k Mt 17, 10-13.
Mk 9,14-29 - Mt 17, 14-20; Lk 9, 37-42.
Mk 9,30-32 - Mt 17, 22-23; Lk 9, 43-45.
Mk 9,31-32 - Apoštoli si nevedeli predstaviť, ako môže súvisieť utrpenie Mesiáša s uskutočnením jeho vlády.
Mk 9,33-37 - Mt 18, 1-5; Lk 9, 46-48.
Mk 9,38-41 - Lk 9, 49-50; Mt 10, 42.
Mk 9,42-50 - Mt 18, 6-9; Lk 17, 1-2; Mt 5, 13; 5, 29-30; Lk 14, 34.
Mk 9,44 46 - Tieto verše Neovulgáta vynecháva. Grécky text ich nemá. Je to jednoduché opakovanie verša 48: "Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína."
Mk 9,48 - Iz 66, 24.
Mk 9,49 - Každá starozákonná obeť, ak mala byť Bohu milá, mala sa konať podľa predpisu (Lv 2, 13) a musela sa osoliť. Podobne aj každý človek, čo chce byť Bohu milý, musí sa uchrániť pred večnou záhubou a musí byť posolený ohňom a soľou, t. j. musí byť očistený ohňom utrpenia a premáhaním seba.
