Verš 1
Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť.
Ž 2:2 - Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému:
Mk 15:1 - Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi.
Lk 22:66 - Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu
Lk 23:2 - a začali naňho žalovať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“
Jn 18:28 - Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka.
Verš 2
Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.
Sk 3:13 - Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť.
Verš 5
On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť.
2Sam 17:23 - Keď Achitofel videl, že nekonajú podľa jeho rady, osedlal osla, zobral sa a šiel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe.
Sk 1:18 - On nadobudol pole z odmeny za neprávosť. Spadol dolu, rozpukol sa a vyšli z neho všetky vnútornosti.
Verš 7
Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov.
Sk 1:19 - Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, a preto pole nazvali vo svojej reči Akeldamach, to znamená Pole krvi.
Verš 9
Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela,
Za 11:12 - Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!“ Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných.
Verš 11
Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“
Mk 15:2 - Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“
Lk 23:3 - Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On odpovedal: „Sám to hovoríš.“
Jn 18:33 - Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“
Verš 13
Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“
Mt 26:62 - Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“
Verš 14
Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.
Iz 53:7 - Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa).
Sk 8:32 - Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: „Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa.
Verš 15
Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali.
Mk 15:6 - Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali.
Lk 23:17 - (Bol totiž povinný prepustiť im na sviatky jedného.)
Jn 18:39 - Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?“
Verš 16
Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš.
Mk 15:7 - S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš.
Lk 23:19 - Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu.
Jn 18:40 - Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ A Barabáš bol zbojník.
Verš 20
Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili.
Mk 15:11 - Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša.
Lk 23:18 - Tu celý dav skríkol: „Preč s ním a prepusť nám Barabáša!“
Jn 18:40 - Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ A Barabáš bol zbojník.
Sk 3:14 - Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha.
Verš 25
A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“
Sk 5:28 - „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“
Verš 27
Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu.
Mk 15:16 - Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu.
Jn 19:2 - Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa.
Verš 32
Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž.
Mk 15:21 - Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž.
Lk 23:26 - Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.
Verš 33
Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka.
Ž 69:21 - Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Mk 15:22 - Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka.
Lk 23:33 - Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava.
Jn 19:17 - Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota.
Verš 35
Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty.
Mk 15:24 - Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať.
Jn 19:23 - Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný.
Ž 22:18 - môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;
Verš 37
Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“
Mk 15:26 - Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“
Lk 23:38 - Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“
Jn 19:19 - Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“
Verš 38
Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava.
Iz 53:12 - Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov.
Verš 39
A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami
Ž 22:7 - No ja som červ, a nie človek, ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.
Ž 69:20 - Ty poznáš moju potupu, moju hanbu i moje zneuctenie. Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.
Mk 15:29 - A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví.
Lk 23:35 - Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“
Verš 40
a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“
Mt 26:61 - a hovorili: „Tento povedal: »Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.«“
Jn 2:19 - Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“
Verš 43
Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: »Som Boží Syn.«“
Ž 22:8 - Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.
Verš 45
Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
Mk 15:33 - Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
Lk 23:44 - Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.
Verš 46
Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Ž 22:1 - Zbormajstrovi. Na nápev „Laň na svitaní“. Dávidov žalm.
Heb 5:7 - On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.
Verš 48
Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť.
Ž 69:21 - Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
Jn 19:29 - Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam.
Verš 50
Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.
Lk 23:46 - a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.
Verš 51
A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali.
2Krn 3:14 - Dal urobiť oponu z modrého a červeného purpuru, z karmazínu a plátna a dal na ňu porobiť cherubov.
Mk 15:38 - Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku.
Lk 23:45 - Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly
Verš 54
Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“
Mk 15:39 - Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“
Lk 23:47 - Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“
Verš 55
Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu.
Mk 15:40 - Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome,
Lk 23:49 - Všetci jeho známi stáli obďaleč i ženy, ktoré ho sprevádzali z Galiley, a dívali sa na to.
Ž 38:11 - Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne.
Lk 8:2 - a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov,
Verš 57
Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom.
Mk 15:42 - Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou,
Lk 23:50 - Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek
Jn 19:38 - Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.
Verš 60
a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel.
Mk 15:46 - On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň.
Lk 23:53 - Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal.
Verš 63
a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: »Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.«
Mt 16:21 - Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.
Mt 17:23 - zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A oni sa veľmi zarmútili.
Mt 20:19 - a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
Mk 8:31 - Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Mk 10:34 - vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Lk 9:22 - a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
Lk 18:33 - zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
Lk 24:6 - Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei:
Mt 27,1-2 - Mk 15, 1; Lk 23, 1; Jn 18, 28.
Mt 27,2 - Ak židovská veľrada (sanhedrin) za vlády Rimanov odsúdila niekoho na smrť, rozsudok musel potvrdiť rímsky vladár, iba vtedy sa stal právoplatným. On sa postaral aj o jeho vykonanie.
Mt 27,3-10 - Sk 1, 16–20.
Mt 27,9-10 - Matúš tu spája dve proroctvá. Zachariáš hovorí o 30 strieborných (11, 12–13) a Jeremiáš o obraznom kupovaní. Vzťahuje ich na Krista a dáva ich pod meno známejšieho proroka Jeremiáša, a to azda aj preto, že na tomto mieste chcel viac zdôrazniť kúpu poľa ako jeho cenu.
Mt 27,9 - Zach 11, 12–13.
Mt 27,11-14 - Mk 15, 2–5; Lk 23, 2–5; Jn 18, 29–38.
Mt 27,15-26 - Mk 15, 6–15; Lk 23, 17–25; Jn 18, 39–40.
Mt 27,27-31 - Mk 15, 16–20; Jn 19, 2–3.
Mt 27,27 - Rímsky vladár mal riadne sídlo v Cézarei. Na veľkonočné sviatky, asi z bezpečnostných dôvodov, došiel do Jeruzalema a sídlil v úradnej budove, "v pretóriu"; tam konával aj súdy.
Mt 27,32-34 - Mk 15, 21–32; Lk 23, 26–33; Jn 19, 17–27.
Mt 27,33 - Golgota je aramejské slovo vo význame lebka. Ľud nazýval to miesto "Lebkou", lebo sa podobalo ľudskej lebke.
Mt 27,34 - Ž 69, 22."Žlč" tu netreba rozumieť doslovne. Ide o istú horkú tekutinu (Mk 15, 23), ktorá mala odsúdeného na smrť omámiť, aby necítil hrozné bolesti. Preto Ježiš nápoj okúsil, ale ho neprijal, aby mohol trpieť naplno a pri jasnom vedomí.
Mt 27,35 - Ž 22, 19.
Mt 27,49-50 - Mk 15, 33–37; Lk 23, 44–46; Jn 19, 28–30.
Mt 27,51-56 - Mk 15, 38–41; Lk 23, 47–49.
Mt 27,57-61 - Mk 15, 42–47; Lk 23, 50–56; Jn 19, 38–42.
Mt 27,61 - "Iná Mária," príbuzná Márii, Ježišovej matke, je Kleopasova manželka a matka Jakuba Mladšieho, Ježišovho "brata" (porov. 12, 46).
Mt 27,62 - Prípravným dňom sa volal deň pred sobotou (teda piatok), lebo v ten deň si pripravovali na sviatok všetko potrebné, najmä jedlá, aby podľa zákona nemuseli rušiť sobotňajší odpočinok.
