Verš 18
ويحلق النذير لدى باب خيمة الاجتماع راس انتذاره ويأخذ شعر راس انتذاره ويجعله على النار التي تحت ذبيحة السلامة.
Sk 21:24 - خذ هؤلاء وتطهر معهم وانفق عليهم ليحلقوا رؤوسهم فيعلم الجميع ان ليس شيء مما أخبروا عنك بل تسلك انت ايضا حافظا للناموس.
Verš 20
ويرددها الكاهن ترديدا امام الرب. انه قدس للكاهن مع صدر الترديد وساق الرفيعة. وبعد ذلك يشرب النذير خمرا.
Ex 29:27 - وتقدس قصّ الترديد وساق الرفيعة الذي ردّد والذي رفع من كبش الملء مما لهرون ولبنيه.
Verš 5
كل ايام نذر افترازه لا يمرّ موسى على راسه. الى كمال الايام التي انتذر فيها للرب يكون مقدسا ويربي خصل شعر راسه.
Sdc 13:5 - فها انك تحبلين وتلدين ابنا ولا يعل موسى رأسه لان الصبي يكون نذيرا لله من البطن وهو يبدأ يخلص اسرائيل من يد الفلسطينيين.
1Sam 1:11 - ونذرت نذرا وقالت يا رب الجنود ان نظرت نظرا الى مذلة امتك وذكرتني ولم تنس امتك بل اعطيت امتك زرع بشر فاني اعطيه للرب كل ايام حياته ولا يعلو راسه موسى.
Nm 6,1 - Najväčším zo sľubov bol tzv. sľub nazireátu, hebr. neder nazír – ,sľub odlúčenia' alebo ,zdržovania sa'. Kto sa zaviazal týmto sľubom, zasvätil a oddal sa priamo Pánovi. Predmetom sľubu bolo vždy niečo dovolené, sľubujúci sa však z lásky k Bohu zriekal toho "dovoleného" buď na čas, alebo na celý život. Sľub sa konal najviac len dočasne, ale nikdy nie na kratšie, ako na mesiac. Doživotný sľub mal napr. Samson (Sdc 13,5.7), Samuel (1 Sam 1,11) a sv. Ján Krstiteľ (Lk 1,15). Sľub nazireátu mohli urobiť muž alebo žena, ba aj rodičia za svoje deti, hoci sa ešte ani nenarodili (Sdc 13,13.14). Pôvod tohto sľubu je predmojžišovský. Mojžiš ho už uvádza ako známy.
Nm 6,9-12 - Ak niekto z neopatrnosti prerušil sľub nazireátu, musel sa očisťovať. A dočasný nazireát musel začať znova. Sväté písmo nehovorí o prerušení dobrovoľnom, to sa istotne trestalo veľmi prísne.
Nm 6,13-17 - Pri ukončení nazireátu, teda času, na ktorý sa niekto zasvätil Bohu, prinášali sa také obety ako pri svätení kňazstva (Ex 29; Lv 8). Za nevedomé hriechy, ktoré spáchal v čase svojho zasvätenia, prinesie na obetu za hriech jednoročného baránka a jednoročnú jahnicu (Lv 4,2). Pokojnou žertvou ďakoval za šťastlivé ukončenie zasvätenia a potvrdzoval aj priateľstvo s Pánom.
Nm 6,18-21 - Často sa stávalo, že pri ukončení sľubu za chudobných platili výlohy bohatší Izraeliti (Sk 21,23).
Nm 6,22-27 - Kňazi mali právo a povinnosť žehnať ľud (Dt 10,8; 21,5). Formulka požehnania v troch veršoch obsahuje trojité želanie: Božiu ochranu, jeho milosrdenstvo a pokoj. Tri razy sa opakuje aj meno Pán. V tomto požehnaní Otcovia videli náznak tajomstva Najsv. Trojice.