Verš 2
اوصي بني اسرائيل ان ينفوا من المحلّة كل ابرص وكل ذي سيل وكل متنجس لميت
Lv 13:3 - فان رأى الكاهن الضربة في جلد الجسد وفي الضربة شعر قد ابيضّ ومنظر الضربة اعمق من جلد جسده فهي ضربة برص. فمتى رآه الكاهن يحكم بنجاسته.
Lv 13:46 - كل الايام التي تكون الضربة فيه يكون نجسا. انه نجس. يقيم وحده. خارج المحلّة يكون مقامه
Lv 15:2 - كلما بني اسرائيل وقولا لهم. كل رجل يكون له سيل من لحمه فسيله نجس.
Lv 21:1 - وقال الرب لموسى كلم الكهنة بني هرون وقل لهم. لا يتنجس احد منكم لميت في قومه.
Verš 10
والانسان اقداسه تكون له. اذا اعطى انسان شيئا للكاهن فله يكون
Lv 10:12 - وقال موسى لهرون وألعازار وايثامار ابنيه الباقيين خذوا التقدمة الباقية من وقائد الرب وكلوها فطيرا بجانب المذبح لانها قدس اقداس.
Verš 6
قل لبني اسرائيل اذا عمل رجل او امرأة شيئا من جميع خطايا الانسان وخان خيانة بالرب فقد اذنبت تلك النفس
Lv 6:1 - وكلم الرب موسى قائلا
Lv 6:3 - او وجد لقطة وجحدها وحلف كاذبا على شيء ما كل من يفعله الانسان مخطئا به
Verš 7
فلتقرّ بخطيتها التي عملت وتردّ ما اذنبت به بعينه وتزد عليه خمسه وتدفعه للذي اذنبت اليه.
Lv 6:5 - او كل ما حلف عليه كاذبا. يعوّضه براسه ويزيد عليه خمسه. الى الذي هو له يدفعه يوم ذبيحة اثمه.
Nm 5,2 - V hl. 5,1 – 6,27 opakujú sa a doplňujú sa zákony z Lv 11 – 15 a 18 – 22. O malomocenstve pozri Lv 13,46, o výtoku semena Lv 15, o dotyku mŕtvoly Lv 22,4. Nemocní ostávali mimo tábora dotiaľ, dokiaľ trvala ich nemoc a kým sa neočistili.
Nm 5,5-8 - Tento zákon je opakovaním Lv 5,14 – 6,7, najmä však 6,1–7. Rozdiel je len v tom, že predpokladá vyznanie viny a určuje, komu sa má dať vy náhrada: dedičovi; a ak takého niet, tak kňazovi. Hriechy proti právu blížneho sú previnením oproti Pánovi, ktorý býva medzi Izraelitmi (Lv 5,15; 6,2 atď.).
Nm 5,11-31 - Ak žena bola neverná a ak jej neveru dokázali, mala byť ukameňovaná aj so svojím spoločníkom. Niekedy však vinu ženy nebolo možno dokázať, alebo manžel svoju ženu len podozrieval z nevernosti; vtedy muž mohol od manželky žiadať, aby sa očistila od podozrenia Božím súdom. Tento zákon z jednej strany hájil manželskú čistotu, z druhej strany však dával žene účinnú ochranu a možnosť, žeby dokázala svoju nevinu v prípade, že manžel ju neoprávnene upodozrieval. Zákon však dáva len mužovi právo odvolať sa na Boží súd. – Obrady tohto súdu, ak sa žena skutočne previnila, mohli ozaj priviesť upodozrievanú ženu k vyznaniu viny alebo aspoň k oľutovaniu činu a náprave. Obeta žiarlivosti bola pre obe stránky veľmi pokorujúca. Preto tento súd sa konal veľmi zriedka. Sväté písmo neuvádza ani len jeden prípad podobného súdu.
Nm 5,25 - Porov. Lv 7, 30; Ex 29,24.