výhody registrácie

Kniha Numeri - 4. Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Nm 30, 1-17

1 (EKU) Mojžiš povedal Izraelitom všetko tak, ako mu prikázal Hospodin.
1 (ROH) A Mojžiš povedal synom Izraelovým všetko tak, ako to jemu prikázal Hospodin.

2 (EKU) Mojžiš povedal náčelníkom izraelských kmeňov: Toto prikázal Hospodin:
2 (ROH) A Mojžiš hovoril hlavám pokolení synov Izraelových a riekol: Toto je to, čo prikázal Hospodin:

3 (EKU) Ak muž dá sľub Hospodinovi alebo sa zaprisahá, že vezme na seba záväzok, nech potom nezruší svoje slovo, ale nech splní všetko tak, ako to sľúbil.
3 (ROH) Keby muž sľúbil Hospodinovi sľub alebo keby prísahou zaviazal svoju dušu na niečo, nezruší svojho slova; všetko, jako čo vyšlo z jeho úst, tak učiní.

4 (EKU) Ak dá Hospodinovi sľub žena a vezme na seba záväzok ešte ako dievča v otcovskom dome,
4 (ROH) A keby žena sľúbila Hospodinovi sľub a zaviazala by sa nejakým záväzkom v dome svojho otca vo svojej mladosti,

5 (EKU) a ak otec počuje jej sľub i záväzok, ktorý vzala na seba, no nič na to nepovie, potom všetky jej sľuby i záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné.
5 (ROH) a keby jej otec počul jej sľub a jej záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a mlčal by jej na to, stáť budú všetky jej sľuby, a bude stáť i každý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu.

6 (EKU) No ak jej v tom otec zabráni v ten istý deň, keď sa o všetkých jej sľuboch a záväzkoch dozvie, nebudú platné a Hospodin jej odpustí, lebo otec s tým nesúhlasil.
6 (ROH) Ale keby jej bránil jej otec toho dňa, ktorého to počul, nebude stáť niktorý jej sľub ani záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a Hospodin jej odpustí, lebo jej zabránil jej otec.

7 (EKU) Ak sa vydá, kým ju ešte viažu prijaté sľuby, alebo ak sa ústne k niečomu nerozvážne zaviazala,
7 (ROH) Ak je vydatá za muža a má svoje sľuby na sebe, alebo keby niečo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím by zaviazala svoju dušu,

8 (EKU) no jej muž v ten deň, keď sa o tom dozvie, nič proti tomu nenamietne, potom jej sľuby a záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné.
8 (ROH) a počul by to jej muž a mlčal by jej toho dňa, ktorého to počul, stáť budú jej sľuby, i jej záväzky, ktorými zaviazala svoju dušu, stáť budú.

9 (EKU) Ak jej v tom muž ešte v ten deň, keď to počuje, zabráni, zruší jej sľub i to, na čo sa nerozvážne ústne zaviazala, Hospodin jej to odpustí.
9 (ROH) Ale keby toho dňa, ktorého to počuje jej muž, jej to zbraňoval a zrušil by jej sľub, ktorý vzala na seba, i to, čo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím zaviazala svoju dušu, Hospodin jej odpustí.

10 (EKU) Každý sľub či záväzok, ktorý vzala na seba vdova alebo prepustená žena, bude platný.
10 (ROH) A čo do sľubu vdovy alebo zahnanej, všetko, čím by zaviazala svoju dušu, stáť bude u nej.

11 (EKU) Ak žena v dome svojho muža dala sľub alebo sa na niečo zaviazala prísahou,
11 (ROH) Ale keby sľúbila v dome svojho muža alebo keby nejakým záväzkom zaviazala svoju dušu s prísahou,

12 (EKU) no jej muž to počul, ale mlčal a nijako jej nebránil, všetky sľuby a záväzky, ktoré vzala na seba, budú platné.
12 (ROH) a keby to počul jej muž a mlčal jej, nezbraňoval jej, stáť budú všetky jej sľuby, a každý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, stáť bude.

13 (EKU) Ak však jej muž v deň, keď to počul, prejavil nesúhlas, potom čokoľvek vyšlo z jej úst, či už sľub alebo záväzok, ktorý na seba vzala, stráca platnosť. Jej muž to zrušil a Hospodin jej odpustí.
13 (ROH) Ale keby ich zrušil jej muž toho dňa, ktorého ich počul, nebude stáť nič z toho, čo vyšlo cez jej rty, čo do jej sľubov a čo do nejakého záväzku jej duše. Jej muž ich zrušil, a Hospodin jej odpustí.

14 (EKU) Platnosť každého sľubu a každej prísahy, ktorou sa zaviazala k zdržanlivosti, môže muž potvrdiť alebo zrušiť.
14 (ROH) Čo do jakéhokoľvek sľubu alebo čo do jakejkoľvek prísahy nejakého záväzku trápiť dušu: jej muž to postaví alebo jej muž to zruší.

15 (EKU) Keď však jej muž bude pred ňou do budúceho dňa mlčať, všetky jej sľuby alebo záväzky nechá v platnosti, pretože v ten deň, keď sa o tom dopočul, pred ňou mlčal.
15 (ROH) Ale ak mlčal jej muž odo dňa ku dňu, vtedy potvrdil všetky jej sľuby alebo všetky jej záväzky, ktoré sú na nej, potvrdil ich, lebo jej mlčal toho dňa, ktorého to počul.

16 (EKU) Keby ich však chcel zrušiť neskôr, ako sa o nich dopočul, potom zodpovednosť za jej vinu musí znášať sám.
16 (ROH) A keby ich potom, neskoršie zrušil, keď ich už počul, ponesie jej neprávosť.

17 (EKU) Toto sú ustanovenia, ktoré Hospodin prikázal Mojžišovi o vzťahu medzi mužom a jeho ženou, medzi otcom a jeho slobodnou dcérou v jeho dome.
17 (ROH) To sú ustanovenia, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi o veciach medzi mužom a jeho ženou, medzi otcom a jeho dcérou v jej mladosti v dome jej otca.


Nm 30, 1-17





Verš 2
Mojžiš povedal náčelníkom izraelských kmeňov: Toto prikázal Hospodin:
Dt 23:21 - Cudzincovi smieš požičať na úrok, ale svojmu bratovi nesmieš požičať na úrok, aby ťa požehnával Hospodin, tvoj Boh, pri všetkom, na čo priložíš svoju ruku v krajine, ktorú máš obsadiť.

Nm 30,2-3 - Sľub je dobrovoľné zaviazanie sa z lás ky k Bohu darovať seba alebo niečo zo svojho majetku alebo zrieknuť sa dovolených vecí, napr. vína, manželského spolunažívania atď. Ľudia robili sľuby od najstarších čias (Gn 28,20–22). Mojžiš sľuby neruší, obmedzuje ich, ale aj zdôrazňuje ich posvätnú záväznosť. Najväčším sľubom bol nazireát (Nm 6,1–21).