Kniha Numeri

Nm 20,1 - O Kádeši pozri Gn 14,7. O Márii porov. Ex 2,4 n.; 15,20; Nm 26,59.

Nm 20,2 - Mojžiš je už unavený, tak ako aj Áron, ustavičným zápasom s nevďačným ľudom. Už mu ani neodvrávajú. Nie div, veď za štyridsať rokov viesť ľud tvrdej a nepoddajnej šije nebolo malou úlohou.

Nm 20,3 - Bratia zahynuli porov. 11,33; 14,37.45; Nm 17,11.12.

Nm 20,8 - Mojžiš už v Egypte robil divy s Pánovou palicou (Ex 4,2; 7,15; 9,23; 10,13; 14,16), aj pri Rafidim vyviedol ňou vodu zo skaly Ex 17,5.6.

Nm 20,10 - Mojžiš vie síce, že Pán môže všetko, myslí však na to, že ľud sa nenapráva, a preto ho trápi myšlienka, či sa Pán teraz zmiluje nad národom. Pochybuje teda, či Pán dá ľudu vodu. Preto mu nepostačuje udrieť skalu raz, robí to dva razy. Chýba mu pevná viera a dôvera. Mojžiš neoslávil Pána, keď neveril v jeho nesmierne milosrdenstvo. Zato sa Pán oslávil sám, keď predsa dal ľudu zázračnú vodu. Lenže pochybujúcich vylučuje zo zasľúbenej zeme, pre ktorú podstúpili toľko obetí a strastí.

Nm 20,13 - Meríba značí zvadu (pozri Ex 17,7). Lenže toto miesto nie je totožné s oným v Rafidim (porov. tiež Dt 32,15 a Ex 17,2 n.).

Nm 20,14-17 - Po skúsenosti, opísanej v Nm 14,45, Mojžiš chce svoj národ viesť do zasľúbenej zeme nie od juhu, ale od východu, a to cestou popod Mŕtve more a potom cez Jordán. Cez územie Edomčanov chce prejsť pokojne, ako priateľ. Posiela poslov, ktorí majú vyjednať pokojný prechod. Pravdepodobne napísal edomskému kráľovi list, v ktorom mu vyložil svoj úmysel. Z pamiatok Tell-el-Amarna sa dozvedáme, že králi už v najstarších časoch vyjednávali medzi sebou "listovne". – O príbuzenstve medzi Edomčanmi a Izraelitmi porov. Gn 25,21–26, o edomských kráľoch Gn 36,31–39, o anjelovi Božom Ex 23,20; Gn 12,7 a Ex 14,19. Kádeš v tom čase patril Amorejčanom.

Nm 20,21 - Porov. hl. 33.

Nm 20,22 - Vrch Hor je neďaleko Kádeša, na severozápadnej strane pohoria Seir.

Nm 20,25-29 - Podľa Dt 10,6 Áron zomrel pri Mosere (Nm 33,30). Vrch Hor bol jeden z končiarov pohoria Moserot.