výhody registrácie

Kniha Numeri

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Nm 15, 1-41

1 Pán hovoril Mojžišovi: 2 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dám na bývanie, 3 a keď budete chcieť Pánovi obetovať zápalnú obetu, celostnú žertvu alebo pokojnú žertvu, či už zo sľubu alebo z príležitosti svojich sviatkov, aby ste pripravili Pánovi príjemnú vôňu z hovädzieho dobytka alebo zo stáda, 4 tak ten, kto donesie obetný dar, nech prinesie ako potravinovú obetu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja. 5 Aj z vína sa k celostnej žertve alebo pokojnej žertve prinesie na nápojovú obetu na každého baránka jedna štvrtina hinu. 6 K baranovi sa však pridajú na potravinovú obetu dve desatiny efy jemnej múky, poliatej tretinou hinu oleja, 7 a tretina hinu vína na nápojovú obetu; takto prinesieš Pánovi príjemnú vôňu. 8 Ak však podáš na celostnú žertvu alebo na pokojnú žertvu býčka, aby si splnil sľub, 9 tak k býčkovi prinesieš na potravinovú obetu tri desatiny efy jemnej múky, poliatej pol hinom oleja, 10 a z vína prinesieš pol hina ako nápojovú obetu na zápalnú obetu príjemnej vône Pánovi. 11 Takto sa to urobí pri každom býkovi, baranovi, baránkovi a kozľati. 12 Podľa toho, aký bude počet obiet, pri každom kuse sa takto zachováte! 13 Podľa tohto sa zachová každý domorodec, keď prinesie Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône. 14 Ak sa bude u vás zdržiavať cudzinec, alebo ak u vás niekto dlhšie býva a bude chcieť priniesť Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône, urobí to takisto, ako to robievate vy. 15 Tie isté predpisy platia pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava. To bude večne platný predpis z pokolenia na pokolenie. Pred Pánom platí to isté pre vás ako pre cudzinca. 16 Ten istý zákon a to isté právo je platné pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava.“ 17 Pán hovoril Mojžišovi: 18 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vojdete do krajiny, do ktorej vás vovediem, 19 a budete jesť z obilia tej krajiny, oddeľte podávaciu obetu pre Pána! 20 Venujte peceň zo svojej prvej múky na podávaciu obetu! Oddeľte ju ako podávanie z vášho humna! 21 Teda svoju prvú múku budete dávať Pánovi na podávaciu obetu vo všetkých vašich pokoleniach. 22 Ak sa z nedopatrenia previníte a prestúpite niektorý zo zákonov, ktoré dal Pán Mojžišovi 23 a ktoré vám Pán natrvalo prikázal odo dňa, keď to Pán nariadil, a ďalej všetkým vašim pokoleniam, 24 teda ak sa to prihodí bez toho, že by si toho bol ľud vedomý, nech sa za nedopatrenie - podľa predpisu - prinesie dobytča, býček na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána. Pridá sa k tomu aj potravinová a nápojová obeta, a cap na obetu za hriech. 25 Kňaz sprostredkuje celej izraelskej pospolitosti zmierenie a odpustí sa im. Veď to bolo len nedopatrenie a oni priniesli ako obetný dar celostnú žertvu Pánovi a k tomu aj obetu za hriech pre Pána za svoju neopatrnosť. 26 Odpustí sa teda celej izraelskej pospolitosti i cudzincom, ktorí sa u nich zdržujú. Nedopatrenie bude na ťarchu celej pospolitosti. 27 Ak z nedopatrenia zhreší jednotlivec, prinesie jednu ročnú kozu na obetu za hriech 28 a kňaz človekovi, čo sa prehrešil z neopatrnosti, sprostredkuje zmierenie. Ak zhrešil neúmyselne pred Pánom, vykoná sa nad ním zmierenie a odpustí sa mu. 29 Ten istý zákon platí pre vás, čo ste sa narodili v krajine medzi Izraelitmi, ako i pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava, ak pôjde o toho, čo sa previnil z neopatrnosti. 30 No ak niekto zhreší úmyselne, či domorodec alebo cudzinec, ten sa rúha Pánovi, taký človek musí byť vyhubený spomedzi svojho ľudu. 31 Opovrhol Pánovým slovom a porušil jeho príkaz. Takého človeka nech bez milosti zahubia a jeho vina ostane na ňom!“ 32 Keď boli Izraeliti na púšti, prichytili istého muža, ktorý v sobotňajší deň zbieral drevo. 33 A tí, čo ho prichytili pri zbieraní, priviedli ho k Mojžišovi a Áronovi a k celej izraelskej pospolitosti. 34 Oni ho uväznili, lebo sa ešte nevedelo, čo s ním treba urobiť. 35 Tu povedal Pán Mojžišovi: „Ten muž musí zomrieť. Celá izraelská pospolitosť ho ukameňuje mimo tábora.“ 36 Celá izraelská pospolitosť ho teda vyviedla pred tábor a tam ho na smrť ukameňovali, ako prikázal Pán Mojžišovi. 37 Pán hovoril Mojžišovi: 38 „Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky - oni aj ich potomci -, a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru. 39 Kystky vám budú slúžiť na to, že keď na ne pozriete, spomeniete si na Pánove príkazy, že ich máte plniť, aby ste nenasledovali žiadosti svojho srdca a svojich očí, ktoré by vás viedli, 40 ale aby ste pamätali na všetky moje príkazy a nasledovali ich a aby ste takto boli svätí pre svojho Boha. 41 Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom, ja, Pán, váš Boh.“

Nm 15, 1-41





Verš 34
Oni ho uväznili, lebo sa ešte nevedelo, čo s ním treba urobiť.
Lv 24:12 - Dali ho pod dozor, kým sa (o ňom) nerozhodlo podľa Pánovho výroku.

Verš 3
a keď budete chcieť Pánovi obetovať zápalnú obetu, celostnú žertvu alebo pokojnú žertvu, či už zo sľubu alebo z príležitosti svojich sviatkov, aby ste pripravili Pánovi príjemnú vôňu z hovädzieho dobytka alebo zo stáda,
Lv 22:21 - Ak niekto prinesie na pokojnú obetu Pánovi či zo sľubu alebo z dobrej vôle z hovädzieho dobytka, alebo zo stáda (oviec), nech je to bezchybné, aby sa to zaľúbilo. Nesmie mať nijakú chybu.
Ex 29:18 - A takto prinesieš celého barana ako zápal na oltári. To je celostná žertva pre Pána, príjemná vôňa, zápalná obeta pre Pána.

Verš 4
tak ten, kto donesie obetný dar, nech prinesie ako potravinovú obetu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja.
Lv 2:1 - Ak niekto bude chcieť obetovať Pánovi potravinovú obetu, nech je jeho obetou jemná múka, poleje ju olejom a pridá kadidlo.
Lv 6:14 - A toto sú ustanovenia o potravinových obetách: Na oltár ich prinesú Áronovi synovia.

Verš 38
„Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky - oni aj ich potomci -, a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru.
Dt 22:12 - Na štyroch koncoch svojho plášťa, ktorým sa budeš odievať, urob si kystky!
Mt 23:5 - Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách,

Verš 15
Tie isté predpisy platia pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava. To bude večne platný predpis z pokolenia na pokolenie. Pred Pánom platí to isté pre vás ako pre cudzinca.
Ex 12:49 - Ten istý zákon platí pre domorodcov i pre cudzincov, ktorí sa medzi vami zdržujú!“
Nm 9:14 - A ak bude u vás bývať cudzinec a bude chcieť sláviť paschu pre Pána, nech ju slávi podľa príslušných predpisov a nariadení. Ten istý zákon bude u vás pre cudzinca aj pre domorodca.“

Verš 27
Ak z nedopatrenia zhreší jednotlivec, prinesie jednu ročnú kozu na obetu za hriech
Lv 4:27 - Ak z nevedomosti zhreší nejaký jednotlivec z obyvateľov zeme tým, že prestúpi niektorý Pánov príkaz a uvalí na seba vinu,

Nm 15,1 - Od 15. hlavy po 29. sú zachytené udalosti z doby trvajúcej skoro tridsaťsedem rokov. Lež Mojžiš z celého tohto času podáva len niekoľko zákonov rázu náboženského. Generácia, ktorú Pán odsúdil na zánik, vymiera a o novej generácii, ktorá nastupuje, hovorí sa iba bezprostredne pred vstupom do zasľúbenej zeme. Je dosť možné, že tieto zákony dostala už nová generácia, a to v ostatných rokoch pobytu na púšti, totižto potom, čo Izraeliti, odíduc od Kádeša, sťahovali sa tridsaťsedem rokov púšťou od Červeného mora smerom východným, pokým opäť nedošli ku Kádešu na počiatku štyridsiateho roku po odchode z Egypta (Dt 1,45; 2,1).

Nm 15,17-21 - O týchto predpisoch porov. Ex 22,29; 23,19; 34,26; Nm 18,12 n.; Dt 18,4.

Nm 15,22-31 - Porov. Lv 4,13 – 5,13. V Lv je reč o prestúpení zákona, tu však o zanedbaní niektorých predpisov. Verše 22–26 majú na mysli previnenie celej pospolitosti, verše 27–29 však previnenia jednotlivcov. Porov. Lv 4,27–33 a 5,7–13. Vyhubený (v. 30), t. j. vyobcovaný.

Nm 15,32-36 - Za porušenie sobotňajšieho pokoja už v Ex 31,15 sa ustanovuje trest smrti. Tu sa vec rieši znovu, pravdepodobne bola pochybnosť, čo s takým previnilcom urobiť, akou smrťou ho potrestať.

Nm 15,37-41 - Aj za časov Ježiša Krista sa tieto kystky ešte nosievali (Mt 9,20; 14,36). Farizeji nosievali dlhé, aby sa tým vystatovali svojou oddanosťou zákonu (Mt 23,5).