| 4. Kniha MojžišovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | 4Moj 6, 1-27 |
1 4Moj 6, 1 Hospodin hovoril Mojžišovi: 2 4Moj 6, 2 Povedz Izraelcom: Ak ktokoľvek - muž alebo žena - zloží osobitný sľub, nazirejský sľub - a zasvätí sa Hospodinovi, 3 4Moj 6, 3 nech sa zdrží vína i opojného nápoja, nech nepije vínny ocot ani ocot z opojného nápoja, ani nech nepije nijakú hroznovú šťavu, nech neje ani čerstvé alebo suché hrozno. 4 4Moj 6, 4 Po celý čas svojho nazirejstva nech neje nič, čo pochádza z vínneho kmeňa, ani jadro ani šupu. 5 4Moj 6, 5 Po celý čas jeho nazirejského sľubu nech neprejde britva po jeho hlave. Kým sa neskončia dni, na ktoré sa zasvätil Hospodinovi, nech je svätý, nech si dá voľne rásť vlasy na hlave. 6 4Moj 6, 6 Po celý čas svojho nazirejstva pre Hospodina nech nepristúpi k mŕtvemu. 7 4Moj 6, 7 Nech sa nepoškvrní ani svojím otcom, ani svojou matkou, ani svojím bratom, ani svojou sestrou pri ich smrti, lebo má na hlave posvätenie svojho Boha. 8 4Moj 6, 8 Po celý čas svojho nazirejstva bude svätý pre Hospodina. 9 4Moj 6, 9 Keby však niekto náhle a nepredvídane pri ňom zomrel a poškvrnil by jeho posvätnú hlavu, nech si oholí hlavu v deň svojho očistenia; nech ju na siedmy deň oholí. 10 4Moj 6, 10 Na ôsmy deň donesie dve hrdličky alebo dve holúbätá ku kňazovi ku vchodu do svätostánku. 11 4Moj 6, 11 Kňaz nech urobí z jedného obeť za hriech a z druhého spaľovanú obeť. Tak vykoná za neho obrad zmierenia za to, čím sa pri mŕtvole poškvrnil. V ten deň nech si posvätí hlavu. 12 4Moj 6, 12 Potom sa zasvätí Hospodinovi na čas svojho nazirejstva. Dovedie ročného barana na obeť zadosťučinenia za vinu. Predchádzajúce dni prepadnú, lebo jeho nazirejstvo bolo poškvrnené. 13 4Moj 6, 13 Toto je zákon o nazirejcovi: V ten deň, keď sa skončia dni jeho nazirejstva, privedú ho ku vchodu do svätostánku 14 4Moj 6, 14 a predloží svoj obetný dar Hospodinovi: jedného ročného bezchybného baránka na spaľovanú obeť, jednu ročnú bezchybnú jahničku na obeť za hriech a jedného bezchybného barana na obeť spoločenstva, 15 4Moj 6, 15 kôš nekvasených koláčov z jemnej múky, zamiesenej s olejom, nekvasené tenké posúchy, pomazané olejom, k tomu patriacu pokrmovú obeť a úliatby. 16 4Moj 6, 16 Kňaz nech to predloží pred Hospodina a vykoná i jeho obeť za hriech, i jeho spaľovanú obeť. 17 4Moj 6, 17 Z barana nech pripraví obeť spoločenstva Hospodinovi spolu s košom nekvasených chlebov. Kňaz nech vykoná i jeho pokrmovú obeť i jeho úliatbu. 18 4Moj 6, 18 Potom si nazirejec oholí svoju posvätenú hlavu pri vchode do svätostánku, vezme vlasy svojej posvätenej hlavy a hodí ich do ohňa, ktorý je pod obeťou spoločenstva. 19 4Moj 6, 19 Kňaz nech vezme uvarené plece z barana, jeden nekvasený koláč z koša, jeden nekvasený posúch a položí ich na ruky nazirejca, keď si oholil svoje posvätné vlasy. 20 4Moj 6, 20 Kňaz zamáva nimi ako mávanou dávkou pred Hospodinom. Je to svätá vec; patrí kňazovi spolu s prsami mávanej dávky i s lopatkou pozdvihovanej dávky. Potom smie nazirejec piť víno. 21 4Moj 6, 21 Toto je zákon o nazirejcovi, ktorý zasľúbil obetný dar Hospodinovi za svoje nazirejstvo, okrem toho, čo má ešte urobiť. Nech koná podľa sľubu, ktorý zložil, v zmysle zákona o svojom nazirejstve. 22 4Moj 6, 22 Hospodin hovoril Mojžišovi: 23 4Moj 6, 23 Povedz Áronovi a jeho synom: Takto hovoriac požehnávajte Izraelcov: 24 4Moj 6, 24 Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje! 25 4Moj 6, 25 Nech rozjasní Hospodin svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý! 26 4Moj 6, 26 Nech obráti Hospodin svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj! 27 4Moj 6, 27 Tak nech kladú moje meno na Izraelcov a ja ich požehnám.
| | 4Moj 6, 1-27 |
Verš 18
Potom si nazirejec oholí svoju posvätenú hlavu pri vchode do svätostánku, vezme vlasy svojej posvätenej hlavy a hodí ich do ohňa, ktorý je pod obeťou spoločenstva.
Sk 21:24 - vezmi ich, daj sa s nimi očistiť, zaplať za nich výkupné, aby si dali oholiť hlavu, a tak potom všetci poznajú, že niet pravdy na tom, čo vravia o tebe, ale že aj ty žiješ, zachovávajúc zákon.
Verš 20
Kňaz zamáva nimi ako mávanou dávkou pred Hospodinom. Je to svätá vec; patrí kňazovi spolu s prsami mávanej dávky i s lopatkou pozdvihovanej dávky. Potom smie nazirejec piť víno.
Ex 29:27 - Posväť hruď mávanej dávky a lopatku pozdvihovanej dávky, ktorou mávali a ktorú pozdvihovali z barana pri ustanovení Árona a jeho synov.
Verš 5
Po celý čas jeho nazirejského sľubu nech neprejde britva po jeho hlave. Kým sa neskončia dni, na ktoré sa zasvätil Hospodinovi, nech je svätý, nech si dá voľne rásť vlasy na hlave.
Sdc 13:5 - Lebo počneš a porodíš syna. Britva sa nesmie dotknúť jeho hlavy; lebo chlapec bude zasvätencom Božím od života matky, a on začne vyslobodzovať Izrael z rúk Filištíncov.
1Sam 1:11 - I urobila takýto sľub: Hospodine mocností, ak vzhliadneš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš jej mužského potomka, oddám ho Tebe, Hospodine, po všetky dni jeho života, a britva sa nedotkne jeho hlavy.
Nm 6,1 - Najväčším zo sľubov bol tzv. sľub nazireátu, hebr. neder nazír – ,sľub odlúčenia' alebo ,zdržovania sa'. Kto sa zaviazal týmto sľubom, zasvätil a oddal sa priamo Pánovi. Predmetom sľubu bolo vždy niečo dovolené, sľubujúci sa však z lásky k Bohu zriekal toho "dovoleného" buď na čas, alebo na celý život. Sľub sa konal najviac len dočasne, ale nikdy nie na kratšie, ako na mesiac. Doživotný sľub mal napr. Samson (Sdc 13,5.7), Samuel (1 Sam 1,11) a sv. Ján Krstiteľ (Lk 1,15). Sľub nazireátu mohli urobiť muž alebo žena, ba aj rodičia za svoje deti, hoci sa ešte ani nenarodili (Sdc 13,13.14). Pôvod tohto sľubu je predmojžišovský. Mojžiš ho už uvádza ako známy.
Nm 6,9-12 - Ak niekto z neopatrnosti prerušil sľub nazireátu, musel sa očisťovať. A dočasný nazireát musel začať znova. Sväté písmo nehovorí o prerušení dobrovoľnom, to sa istotne trestalo veľmi prísne.
Nm 6,13-17 - Pri ukončení nazireátu, teda času, na ktorý sa niekto zasvätil Bohu, prinášali sa také obety ako pri svätení kňazstva (Ex 29; Lv 8). Za nevedomé hriechy, ktoré spáchal v čase svojho zasvätenia, prinesie na obetu za hriech jednoročného baránka a jednoročnú jahnicu (Lv 4,2). Pokojnou žertvou ďakoval za šťastlivé ukončenie zasvätenia a potvrdzoval aj priateľstvo s Pánom.
Nm 6,18-21 - Často sa stávalo, že pri ukončení sľubu za chudobných platili výlohy bohatší Izraeliti (Sk 21,23).
Nm 6,22-27 - Kňazi mali právo a povinnosť žehnať ľud (Dt 10,8; 21,5). Formulka požehnania v troch veršoch obsahuje trojité želanie: Božiu ochranu, jeho milosrdenstvo a pokoj. Tri razy sa opakuje aj meno Pán. V tomto požehnaní Otcovia videli náznak tajomstva Najsv. Trojice.