4. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

4Moj 5, 1-31

1 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 2 Prikáž synom Izraelovým, aby vyhnali z tábora všetkých malomocných a všetkých, ktorý tečú, i všetkých nečistých, poškvrnených od mŕtveho, 3 vyženiete jako osoby mužského tak aj osoby ženského pohlavia; von za tábor ich vyženiete, aby nezanečisťovali svojich táborov, medzi ktorými ja bývam. 4 A synovia Izraelovi učinili tak a vyhnali ich von za tábor, tak ako hovoril Hospodin Mojžišovi, tak učinili synovia Izraelovi. 5 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 6 Hovor synom Izraelovým: Keby niektorý muž alebo niektorá žena učinili nejaký hriech, akýkoľvek hriech človeka, dopustiac sa tajne prestúpenia proti Hospodinovi, a previnila by sa tá duša, 7 vtedy vyznajú svoj hriech, ktorý učinili. A človek navráti to, čím sa previnil, v jeho plnej sume a pridá k tomu jeho pätinu a dá tomu, proti komu sa previnil. 8 A keby oškodený človek nemal príbuzného, ktorému by vrátil to, čím sa previnil, bude vrátené Hospodinovi, kňazovi, krome barana obeti pokrytia hriechu, ktorým pokryjú na ňom jeho hriech. 9 A každá obeť pozdvihnutia, čo do jakýchkoľvek svätých vecí od synov Izraelových, ktoré by doniesli kňazovi, jeho bude. 10 A čo kto má zo svätých vecí, jeho bude. Čo kto dá kňazovi, jeho bude. 11 A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol: 12 Hovor synom Izraelovým a povieš im: Nech by to bol ktorýkoľvek muž, keby sa odchýlila jeho žena a dopustila by sa proti nemu hriechu nevery, 13 takže by ležal niekto s ňou a obcoval telesne, a bolo by to skryté pred očima jej muža, a tajila by sa, kým by bola poškvrnená, a nebolo by svedka proti nej, a sama by nebola prichytená, 14 a keby prišiel na neho duch žiarlivosti, takže by žiarlil na svoju ženu a ona by bola skutočne poškvrnená, alebo keby prišiel na neho duch žiarlivosti, takže by žiarlil na svoju ženu, kým by ona nebola poškvrnená, 15 vtedy dovedie človek svoju ženu ku kňazovi a donesie i jej obetný dar s ňou, desatinu efy jačmennej múky. Nenaleje na ňu oleja ani nedá k nej kadiva, lebo je to obilná obeť z veľkej žiarlivosti, obilná obeť pamätná, upomínajúca na neprávosť. 16 A kňaz ju dovedie a postaví ju pred Hospodina. 17 Potom naberie kňaz svätej vody do hlinenej nádoby a kňaz vezme i prachu, ktorý bude na zemi v príbytku, a dá do vody. 18 A kňaz postaví ženu pred Hospodina a rozpustí hlavu ženy a dá na jej ruky obilnú obeť pamätnú; je to obilná obeť veľkej žiarlivosti, a v ruke kňaza bude horká voda, ktorá pôsobí kliatbu. 19 A kňaz ju zaviaže prísahou, a povie žene: Ak neležal s tebou cudzí muž, a jestli si sa neodchýlila od svojho muža do nečistoty, buď čistá od tejto horkej vody, ktorá pôsobí kliatbu. 20 Ale jestli si sa ty odchýlila od svojho muža a jestli si poškvrnená, a ležal s tebou a obcoval s tebou telesne niekto iný krome tvojho muža - 21 a tedy zaviaže kňaz ženu prísahou kliatby, a kňaz povie žene: Nech ťa vydá Hospodin v zlorečenstvo a v preklínanie prostred tvojho ľudu dajúc Hospodin to, aby tvoje bedro padalo s teba a tvoje brucho napuchlo. 22 A vtedy vojde táto voda, ktorá pôsobí kliatbu, do tvojho života, aby spôsobila to, že by napuchlo tvoje brucho a odpadlo tvoje bedro. A žena povie na to: Ameň, ameň. 23 Potom zapíše kňaz tieto kliatby do knihy a smyje do horkej vody 24 a dá žene piť horkú vodu, ktorá pôsobí kliatbu, a voda, ktorá pôsobí kliatbu, vojde do nej a obráti sa na horkosť. 25 Potom vezme kňaz z ruky ženy obilnú obeť veľkej žiarlivosti a bude ju sem a ta vznášať pred Hospodinom a bude ju obetovať na oltári. 26 A kňaz vezme za hrsť z obilnej obeti, jej obeť na pamäť, a bude páliť na oltári a potom dá žene vypiť vodu. 27 A keď jej dá vypiť vodu, stane sa, ak je poškvrnená a dopustila sa hriechu nevery proti svojmu mužovi, že vojde do nej voda, ktorá pôsobí kliatbu, a obráti sa na horkosť, a jej brucho napuchne, a jej bedro odpadne, a žena bude na kliatbu prostred svojho ľudu. 28 Ale ak je žena nie poškvrnená, ale je čistá, bude nevinná a bude rodiť deti. 29 To je zákon o žiarlivosti, keby sa odchýlila žena od svojho muža a poškvrnila sa, 30 alebo zákon o mužovi, na ktorého by prišiel duch žiarlivosti a žiarlil by na svoju ženu. A postaví ženu pred Hospodina, a kňaz jej učiní všetko podľa toho zákona. 31 A muž bude prostý neprávosti. Ale taká žena ponesie svoju neprávosť.

Verš 2

Prikáž synom Izraelovým, aby vyhnali z tábora všetkých malomocných a všetkých, ktorý tečú, i všetkých nečistých, poškvrnených od mŕtveho,

Lv 13:3 - A kňaz pozrie ranu na koži tela. Ak zbelely chlpy na rane, a rana je na pohľad hlbšia od inej kože jeho tela, je to rana malomoci; keď ju tedy pozrie kňaz, vyhlási ho za nečistého.

Lv 13:46 - Po všetky dni, v ktoré bude na ňom rana, nečistý bude, nečistý je; sám bude bývať; jeho bývanisko bude vonku za táborom.

Lv 15:2 - Hovorte synom Izraelovým a poviete im: Keby ktorýkoľvek muž tiekol zo svojho tela, nečistý je svojím tokom.

Lv 21:1 - A Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz kňazom, synom Áronovým, a povieš im: Niktorý z vás nezanečistí sa za mŕtveho vo svojom ľude,

Verš 10

A čo kto má zo svätých vecí, jeho bude. Čo kto dá kňazovi, jeho bude.

Lv 10:12 - A Mojžiš hovoril Áronovi, Eleazárovi a Itamárovi, jeho synom, ktorí pozostali živí: Vezmite obilnú obeť, ktorá pozostala z ohňových obetí Hospodinových, a jedzte ju s nekvasenými chlebami po strane oltára, lebo je svätosvätá.

Verš 6

Hovor synom Izraelovým: Keby niektorý muž alebo niektorá žena učinili nejaký hriech, akýkoľvek hriech človeka, dopustiac sa tajne prestúpenia proti Hospodinovi, a previnila by sa tá duša,

Lv 6:1 - A Hospodin hovoril Mojžišovi a riekol:

Lv 6:3 - alebo že by našiel ztratené a zatajil by to a prisahal by falošne, vzhľadom na čokoľvek, čo robieva človek, aby sa tým prehrešil,

Verš 7

vtedy vyznajú svoj hriech, ktorý učinili. A človek navráti to, čím sa previnil, v jeho plnej sume a pridá k tomu jeho pätinu a dá tomu, proti komu sa previnil.

Lv 6:5 - alebo nech už by bolo čokoľvek, na čo prisahal falošne, nahradí to v plnej hodnote a pridá k tomu toho pätinu, a dá to tomu, čie to bolo; dá to v deň svojej obeti za vinu.

Nm 5,2 - V hl. 5,1 – 6,27 opakujú sa a doplňujú sa zákony z Lv 11 – 15 a 18 – 22. O malomocenstve pozri Lv 13,46, o výtoku semena Lv 15, o dotyku mŕtvoly Lv 22,4. Nemocní ostávali mimo tábora dotiaľ, dokiaľ trvala ich nemoc a kým sa neočistili.

Nm 5,5-8 - Tento zákon je opakovaním Lv 5,14 – 6,7, najmä však 6,1–7. Rozdiel je len v tom, že predpokladá vyznanie viny a určuje, komu sa má dať vy náhrada: dedičovi; a ak takého niet, tak kňazovi. Hriechy proti právu blížneho sú previnením oproti Pánovi, ktorý býva medzi Izraelitmi (Lv 5,15; 6,2 atď.).

Nm 5,11-31 - Ak žena bola neverná a ak jej neveru dokázali, mala byť ukameňovaná aj so svojím spoločníkom. Niekedy však vinu ženy nebolo možno dokázať, alebo manžel svoju ženu len podozrieval z nevernosti; vtedy muž mohol od manželky žiadať, aby sa očistila od podozrenia Božím súdom. Tento zákon z jednej strany hájil manželskú čistotu, z druhej strany však dával žene účinnú ochranu a možnosť, žeby dokázala svoju nevinu v prípade, že manžel ju neoprávnene upodozrieval. Zákon však dáva len mužovi právo odvolať sa na Boží súd. – Obrady tohto súdu, ak sa žena skutočne previnila, mohli ozaj priviesť upodozrievanú ženu k vyznaniu viny alebo aspoň k oľutovaniu činu a náprave. Obeta žiarlivosti bola pre obe stránky veľmi pokorujúca. Preto tento súd sa konal veľmi zriedka. Sväté písmo neuvádza ani len jeden prípad podobného súdu.

Nm 5,25 - Porov. Lv 7, 30; Ex 29,24.