  | 4. Kniha MojžišovaBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | 4Moj 30, 1-17 |
1 4Moj 30, 1 A Mojžiš povedal synom Izraelovým všetko tak, ako to jemu prikázal Hospodin. 2 4Moj 30, 2 A Mojžiš hovoril hlavám pokolení synov Izraelových a riekol: Toto je to, čo prikázal Hospodin: 3 4Moj 30, 3 Keby muž sľúbil Hospodinovi sľub alebo keby prísahou zaviazal svoju dušu na niečo, nezruší svojho slova; všetko, jako čo vyšlo z jeho úst, tak učiní. 4 4Moj 30, 4 A keby žena sľúbila Hospodinovi sľub a zaviazala by sa nejakým záväzkom v dome svojho otca vo svojej mladosti, 5 4Moj 30, 5 a keby jej otec počul jej sľub a jej záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a mlčal by jej na to, stáť budú všetky jej sľuby, a bude stáť i každý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu. 6 4Moj 30, 6 Ale keby jej bránil jej otec toho dňa, ktorého to počul, nebude stáť niktorý jej sľub ani záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, a Hospodin jej odpustí, lebo jej zabránil jej otec. 7 4Moj 30, 7 Ak je vydatá za muža a má svoje sľuby na sebe, alebo keby niečo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím by zaviazala svoju dušu, 8 4Moj 30, 8 a počul by to jej muž a mlčal by jej toho dňa, ktorého to počul, stáť budú jej sľuby, i jej záväzky, ktorými zaviazala svoju dušu, stáť budú. 9 4Moj 30, 9 Ale keby toho dňa, ktorého to počuje jej muž, jej to zbraňoval a zrušil by jej sľub, ktorý vzala na seba, i to, čo nerozmyslene vyriekly jej rty, čím zaviazala svoju dušu, Hospodin jej odpustí. 10 4Moj 30, 10 A čo do sľubu vdovy alebo zahnanej, všetko, čím by zaviazala svoju dušu, stáť bude u nej. 11 4Moj 30, 11 Ale keby sľúbila v dome svojho muža alebo keby nejakým záväzkom zaviazala svoju dušu s prísahou, 12 4Moj 30, 12 a keby to počul jej muž a mlčal jej, nezbraňoval jej, stáť budú všetky jej sľuby, a každý záväzok, ktorým zaviazala svoju dušu, stáť bude. 13 4Moj 30, 13 Ale keby ich zrušil jej muž toho dňa, ktorého ich počul, nebude stáť nič z toho, čo vyšlo cez jej rty, čo do jej sľubov a čo do nejakého záväzku jej duše. Jej muž ich zrušil, a Hospodin jej odpustí. 14 4Moj 30, 14 Čo do jakéhokoľvek sľubu alebo čo do jakejkoľvek prísahy nejakého záväzku trápiť dušu: jej muž to postaví alebo jej muž to zruší. 15 4Moj 30, 15 Ale ak mlčal jej muž odo dňa ku dňu, vtedy potvrdil všetky jej sľuby alebo všetky jej záväzky, ktoré sú na nej, potvrdil ich, lebo jej mlčal toho dňa, ktorého to počul. 16 4Moj 30, 16 A keby ich potom, neskoršie zrušil, keď ich už počul, ponesie jej neprávosť. 17 4Moj 30, 17 To sú ustanovenia, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi o veciach medzi mužom a jeho ženou, medzi otcom a jeho dcérou v jej mladosti v dome jej otca.
| | | 4Moj 30, 1-17 |
Verš 2
A Mojžiš hovoril hlavám pokolení synov Izraelových a riekol: Toto je to, čo prikázal Hospodin:
Dt 23:21 - Keď sľúbiš Hospodinovi, svojmu Bohu, sľub, bez odkladu ho splníš tak, ako si sľúbil; lebo istotne by to vyhľadal Hospodin, tvoj Bôh, od teba, a bol by na tebe hriech.
Nm 30,2-3 - Sľub je dobrovoľné zaviazanie sa z lás ky k Bohu darovať seba alebo niečo zo svojho majetku alebo zrieknuť sa dovolených vecí, napr. vína, manželského spolunažívania atď. Ľudia robili sľuby od najstarších čias (Gn 28,20–22). Mojžiš sľuby neruší, obmedzuje ich, ale aj zdôrazňuje ich posvätnú záväznosť. Najväčším sľubom bol nazireát (Nm 6,1–21).
