4. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

4Moj 16, 1-35

1 Vtedy Kórach, syn Jischára, syna Kehátovho, syna Lévího pribral Dátána a Abíráma, synov Elíábových, i Óna, syna Peletovho, synov Rúbenových, 2 a povstali proti Mojžišovi i s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraelcov, kniežatami zboru, vyvolenými zboru, mužmi zvučného mena. 3 Keď sa zhromaždili proti Mojžišovi a Áronovi, povedali: Zašli ste priďaleko! Veď celý zbor, všetci sú svätí a uprostred nich je Hospodin! Prečo sa teda povyšujete nad zbor Hospodinov? 4 Keď to Mojžiš počul, padol na tvár 5 a povedal Kórachovi i celej jeho skupine: Ráno ukáže Hospodin, kto je Jeho, kto je svätý a komu dovolí priblížiť sa k Nemu. Lebo koho si vyvolí, ten sa môže priblížiť k Nemu. 6 Toto urobte: Vezmite si misy na uhlíky - Kórach i celá jeho skupina - 7 a dajte do nich oheň; zajtra položte na ne kadidlo pred Hospodinom, a svätý bude ten, koho si vyvolí Hospodin. To je už primnoho od vás, Lévíjci! 8 Potom povedal Mojžiš Kórachovi: Počujte, Lévíjci! 9 Či vám je málo, že vás Boh Izraela oddelil od zboru Izraela, keď vás pripustil k sebe vykonávať službu v Hospodinovom príbytku, stáť pred zborom a slúžiť Mu? 10 A pripustil ťa blízko k sebe, i všetkých tvojich bratov Lévíjcov s tebou, a vy sa dožadujete aj kňazského úradu! 11 A tak ty i celá tvoja skupina ste sa spolčili proti Hospodinovi. Čo je Áron, že reptáte proti nemu? 12 Mojžiš dal zavolať Dátána i Abíráma, synov Elíábových; oni odpovedali: Nejdeme. 13 Či je to primálo, že si nás vyviedol z krajiny, oplývajúcej mliekom a medom, aby si nás usmrtil na púšti? Ešte aj panovať chceš nad nami? 14 Veru si nás nevoviedol do krajiny, oplývajúcej mliekom a medom, ani si nám nedal do vlastníctva polia a vinice. Či chceš vyklať oči tým mužom? Nejdeme! 15 Vtedy Mojžiš vzbĺkol veľkým hnevom a povedal Hospodinovi: Nedbaj na ich obeť! Nevzal som od nich jediného osla, ani som nikomu z nich neurobil nič zlé! 16 Potom povedal Mojžiš Kórachovi: Zajtra buďte pred Hospodinom, ty i celá tvoja skupina: ty, oni i Áron! 17 Vezmite si každý svoje misy na uhlíky, dajte na ne kadidlo a predložte pred Hospodina každý svoju misu na uhlíky - teda dvestopäťdesiat mís na uhlíky - i ty, i Áron, každý svoju misu na uhlíky. 18 Vtedy vzal každý svoje misy na uhlíky, dali na ne oheň, položili na ne kadidlo a zastali pri vchode do svätostánku i s Mojžišom a Áronom. 19 Keď Kórach zhromaždil proti nim celú skupinu ku vchodu do svätostánku, ukázala sa sláva Hospodinova celému zboru. 20 Hospodin hovoril Mojžišovi a Áronovi: 21 Oddeľte sa zo stredu tejto skupiny a v okamihu ich zničím! 22 Vtedy padli na tvár a povedali: Bože, Bože duchov, ktorí obživujú každé telo, jeden človek sa prehrešil, a Ty sa hneváš na celý zbor? 23 Hospodin hovoril Mojžišovi: 24 Povedz celému zboru: Vzdiaľte sa z okolia príbytku Kóracha, Dátána a Abíráma! 25 Mojžiš vstal, šiel k Dátánovi a Abírámovi a za ním išli starší Izraela. 26 I prehovoril k zboru takto: Nože sa vzdiaľte od stanov týchto bezbožných mužov, ani sa nedotýkajte ničoho, čo im patrí, aby ste neboli postihnutí pre všetky ich hriechy. 27 Vtedy sa vzdialili z okolia príbytku Kóracha, Dátána a Abíráma. Dátán a Abírám vyšli a postavili sa do vchodu svojich stanov, aj ich ženy, aj ich synovia, aj ich deti. 28 Vtedy Mojžiš povedal: Podľa tohto poznáte, že ma Hospodin poslal vykonať všetky tieto skutky a že to nerobím sám od seba: 29 Ak títo zomrú prirodzenou smrťou všetkých ľudí a ak ich postihne navštívenie, čo postihuje iných ľudí, tak ma Hospodin neposlal. 30 Ak však Hospodin stvorí niečo zvláštne, ak zem roztvorí svoje ústa a pohltí ich i všetko, čo im patrí, a ak zostúpia zaživa do podsvetia, vtedy spoznáte, že títo mužovia pohrdli Hospodinom. 31 Keď dohovoril tieto slová, rozostúpila sa zem pod nimi; 32 zem otvorila svoje ústa a pohltila ich, aj ich domy, i všetkých ľudí, ktorí patrili ku Kórachovi, i všetok ich majetok. 33 Tak zostúpili oni i všetci, ktorí patrili k nim, zaživa do podsvetia, zem ich prikryla a stratili sa zo zboru. 34 Avšak celý Izrael okolo nich sa na ich krik rozutekal, lebo hovoril: Len aby aj nás nepohltila zem...! 35 Potom vyšľahol oheň od Hospodina a strávil tých dvestopäťdesiat mužov, ktorí predložili kadidlo.

Verš 32

zem otvorila svoje ústa a pohltila ich, aj ich domy, i všetkých ľudí, ktorí patrili ku Kórachovi, i všetok ich majetok.

Nm 26:10 - zem roztvorila svoje ústa a pohltila ich i Kóracha; keď tá skupina zahynula, keď oheň strávil dvestopäťdesiat mužov, stali sa výstražným znamením.

Nm 27:3 - Náš otec zomrel na púšti. On nebol v skupine, ktorá sa zhromaždila proti Hospodinovi v skupine Kórachovej, lebo zomrel pre svoj vlastný hriech, a nemal synov.

Dt 11:6 - a čo urobil Dátánovi a Abírámovi, synom Rúbenovho syna Eliába, keď zem roztvorila ústa a pohltila ich, aj ich domácnosti, aj ich stany, i každú bytosť, ktorá ich nasledovala z celého Izraela.

Ž 106:17 - Otvorila sa zem a pohltila Dátána, pokryla zberbu Abiramovu.

Verš 1

Vtedy Kórach, syn Jischára, syna Kehátovho, syna Lévího pribral Dátána a Abíráma, synov Elíábových, i Óna, syna Peletovho, synov Rúbenových,

Nm 26:9 - Synovia Elíábovi boli: Nemúél, Dátán a Abírám - totiž Dátán a Abírám, ktorí boli predvolaní do zboru, ktorí štvali proti Mojžišovi a Áronovi v skupine Kórachovej; keď sa títo vzbúrili proti Hospodinovi,

Nm 27:3 - Náš otec zomrel na púšti. On nebol v skupine, ktorá sa zhromaždila proti Hospodinovi v skupine Kórachovej, lebo zomrel pre svoj vlastný hriech, a nemal synov.

Júd 1:11 - Beda im! Lebo šli Kainovou cestou, dali sa strhnúť do Balámovho bludu za odmenu a Kórachovou vzburou zahynuli.

Verš 22

Vtedy padli na tvár a povedali: Bože, Bože duchov, ktorí obživujú každé telo, jeden človek sa prehrešil, a Ty sa hneváš na celý zbor?

Nm 27:16 - Nech Hospodin, Boh duchov celého ľudstva, ustanoví nad zborom muža,

Heb 12:9 - A potom: mali sme telesných otcov, ktorí nás prísne vychovávali, a ctili sme si ich. Či sa nemáme tým viac poddať Otcovi duchov, a budeme žiť?

Verš 15

Vtedy Mojžiš vzbĺkol veľkým hnevom a povedal Hospodinovi: Nedbaj na ich obeť! Nevzal som od nich jediného osla, ani som nikomu z nich neurobil nič zlé!

1Sam 12:3 - Hľa, tu som. Vydajte svedectvo proti mne pred Hospodinom a pred Jeho pomazaným. Komu som vzal vola? Komu som vzal osla? Koho som utláčal? Komu som ukrivdil? Z čej ruky som prijal úplatok, aby som nad niečím zažmúril oči? Vrátim vám to!

Nm 16,1 - Z udalostí za tridsaťsedem rokov uvádza Písmo len dve mimoriadne príhody, a to rozpravu o vzbure Koreho a rozprávanie o rozkvitnutí Áronovej palice. – Kore bol levita, Mojžišov bratanec (Ex 6,18–21). Leviti sa už vžili do svojej úlohy pomáhať pri obetách i ťažko niesli, že nedostávajú kňazskú hodnosť.

Nm 16,12 - Dátan a Ábiron, potomci Rubenovi, nechcú viac uznať autoritu Mojžišovu. Obžalúvajú Mojžiša, že zaviedol a oklamal Izraelitov. Ironicky opisujú Egypt ako krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, teda prirovnávajú ju k zasľúbenej zemi. "Chceš… vylúpiť oči", čiže chceš nás zaslepiť, aby sme nevideli skutočnosť, aká je.

Nm 16,31-35 - Pán zásahom svojím dokazuje, že prvenstvo a vodcovstvo Mojžišovo je od Boha, že Mojžiš je prorokom, poslom a zástupcom Božím. Oheň od Pána, porov. Lv 10,2. Pán nevyhubil celú rodinu Koreho, jeho potomci ostali nažive (26,11.58). Neskoršie vidíme Koreovcov posluhovať v chráme ako spevákov (1 Krn 6,17.22; 2 Krn 20,19) a skladateľov žalmov (Ž 42,1; 44,1 atď.)