výhody registrácie

Kniha proroka Habakuka

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Hab 3, 1-19

1 (KAT) Modlitba proroka Habakuka. Na spôsob žalospevu.
1 (VUL) Oratio Habacuc prophetae. Secundum melodiam lamentationum.
1 (SVD) صلاة لحبقوق النبي على الشجويّة

2 (KAT) Pane, počul som tvoju správu, bál som sa, oživ, Pane, svoje dielo uprostred rokov, uprostred rokov daj vedieť; v hneve si pripomeň milosrdenstvo!
2 (VUL) Domine, audivi auditionem tuam et timui, Domine, opus tuum. In medio annorum vivifica illud, in medio annorum notum facies. Cum iratus fueris, misericordiae recordaberis.
2 (SVD) يا رب قد سمعت خبرك فجزعت. يا رب عملك في وسط السنين أحيه. في وسط السنين عرّف. في الغضب اذكر الرحمة

3 (KAT) Boh prichádza z Temanu a Svätý z vrchu Faran; - jeho veleba zakrýva nebesá a zem je plná jeho chvály.
3 (VUL) Deus a Theman veniet, et Sanctus de monte Pharan. — Selah. Operit caelos gloria eius, et laudis eius plena est terra.
3 (SVD) الله جاء من تيمان والقدوس من جبل فاران. سلاه. جلاله غطى السموات والارض امتلأت من تسبيحه.

4 (KAT) A žiari ako svetlo, lúče mu vyrážajú z rúk, tam je schránka jeho sily.
4 (VUL) Splendor eius ut lux erit, radii ex manibus eius: ibi abscondita est fortitudo eius.
4 (SVD) وكان لمعان كالنور. له من يده شعاع وهناك استتار قدرته.

5 (KAT) Pred jeho tvárou kráča mor a vzápätí mu tiahne plameň.
5 (VUL) Ante faciem eius ibit mors, et egredietur pestis post pedes eius.
5 (SVD) قدامه ذهب الوبأ وعند رجليه خرجت الحمّى.

6 (KAT) Zastane a premeria zem, pozrie a zatrasie národmi; i rozpoltia sa večné vrchy a sklonia sa kopce odveké; má večné chodníky.
6 (VUL) Stetit et concussit terram, aspexit et dissolvit gentes. Et contriti sunt montes saeculi, incurvati sunt colles antiqui ab itineribus aeternitatis eius.
6 (SVD) وقف وقاس الارض. نظر فرجف الامم ودكّت الجبال الدهرية وخسفت اكام القدم. مسالك الازل له.

7 (KAT) V trápení som videl stany Kušanu, trasú sa šiatre madiánskej krajiny.
7 (VUL) In afflictione vidi tentoria Chusan; turbantur pelles terrae Madian.
7 (SVD) رأيت خيام كوشان تحت بلية. رجفت شقق ارض مديان.

8 (KAT) Či sa Pán hnevá na rieky? Či proti riekam nesie sa tvoj hnev? Či proti moru je tvoj zápal, že jazdíš na svojich paripách? Tvoje vozy znamenajú spásu.
8 (VUL) Numquid in fluminibus iratus es, Domine, aut in fluminibus furor tuus vel in mari indignatio tua? Quia ascendes super equos tuos, quadrigas tuas victrices.
8 (SVD) هل على الانهار حمي يا رب هل على الانهار غضبك او على البحر سخطك حتى انك ركبت خيلك مركباتك مركبات الخلاص.

9 (KAT) Tvoja kuša je pripravená podľa prísahy, ktorú si dal kmeňom. Riekami si poprerýval zem,
9 (VUL) Suscitans suscitabis arcum tuum, sagittis replevisti pharetram tuam. — Selah. In fluvios scindes terram,
9 (SVD) عرّيت قوسك تعرية. سباعيّات سهام كلمتك. سلاه. شققت الارض انهارا.

10 (KAT) zazreli ťa, zvíjali sa vrchy, prevalila sa záplava vôd, priepasť vydala svoj hukot, vysoko dvíhala ruky.
10 (VUL) viderunt te et doluerunt montes. Effuderunt aquas nubes, dedit abyssus vocem suam, in altum levavit manus suas.
10 (SVD) ابصرتك ففزعت الجبال. سيل المياه طما. اعطت اللجّة صوتها. رفعت يديها الى العلاء.

11 (KAT) Slnko a mesiac ostali doma, pred svetlom tvojich šípov ušli, pred žiarou tvojho bleskového oštepu.
11 (VUL) Sol et luna steterunt in habitaculo suo, prae luce sagittarum tuarum discedunt, prae splendore fulgurantis hastae tuae.
11 (SVD) الشمس والقمر وقفا في بروجهما لنور سهامك الطائرة للمعان برق مجدك.

12 (KAT) V zápale pošliapeš zem, v hneve rozmlátiš národy.
12 (VUL) In fremitu calcabis terram, in furore conteres gentes.
12 (SVD) بغضب خطرت في الارض. بسخط دست الامم.

13 (KAT) Vytiahol si zachrániť svoj ľud, zachrániť svojho pomazaného; rozdrvil si hlavu bezbožníkovho domu, obnažil si mu základy až dospodu.
13 (VUL) Egressus es in salutem populi tui, in salutem cum christo tuo. Percussisti caput de domo impii, denudasti fundamentum usque ad petram. — Selah.
13 (SVD) خرجت لخلاص شعبك لخلاص مسيحك. سحقت راس بيت الشرير معرّيا الاساس حتى العنق. سلاه.

14 (KAT) Ich vlastnou berlou si prevŕtal hlavu jeho vojvodcov, keď sa rútili rozprášiť ma; ich jasanie znelo, akoby šli zhltnúť v skrýši bedára.
14 (VUL) Confodisti iaculis tuis caput bellatorum eius, venientium ut turbo ad dispergendum me; exsultatio eorum, sicut eius, qui devorat pauperem in abscondito.
14 (SVD) ثقبت بسهامه راس قبائله. عصفوا لتشتيتي. ابتهاجهم كما لأكل المسكين في الخفية.

15 (KAT) Na svojich koňoch cválaš po mori, cez bahno veľkých vôd.
15 (VUL) Viam fecisti in mari equis tuis, in luto aquarum multarum.
15 (SVD) سلكت البحر بخيلك كوم المياه الكثيرة

16 (KAT) Počul som a chvelo sa mi vnútro, pri hrmote triasli sa mi pery, rozklad mi vnikal do kostí a nohy sa mi chveli. Spokojný budem v deň úzkosti, až príde národ, ktorý na nás útočí.
16 (VUL) Audivi, et conturbatus est venter meus, ad vocem contremuerunt labia mea. Ingreditur putredo in ossibus meis, et subter me vacillant gressus mei. Conquiescam in die tribulationis, ut ascendat super populum, qui invadit nos.
16 (SVD) سمعت فارتعدت احشائي. من الصوت رجفت شفتاي. دخل النخر في عظامي وارتعدت في مكاني لاستريح في يوم الضيق عند صعود الشعب الذي يزحمنا.

17 (KAT) Figovník síce nerodí a niet ovocia na viničoch, sklamala úroda olív a pole nedodalo pokrm; stratili sa ovce z košiara a v maštaliach nieto dobytka.
17 (VUL) Ficus enim non florebit, et non erit fructus in vineis; mentietur opus olivae, et arva non afferent cibum; abscissum est de ovili pecus, et non est armentum in praesepibus.
17 (SVD) فمع انه لا يزهر التين ولا يكون حمل في الكروم يكذب عمل الزيتونة والحقول لا تصنع طعاما ينقطع الغنم من الحظيرة ولا بقر في المذاود

18 (KAT) Ja však budem plesať v Pánovi, jasať budem v Bohu svojej spásy.
18 (VUL) Ego autem in Domino gaudebo et exsultabo in Deo salvatore meo.
18 (SVD) فاني ابتهج بالرب وافرح باله خلاصي.

19 (KAT) Jahve, Pán, je moja sila, dal mi nohy ako jeleniciam a dá mi vykračovať po mojich výšinách. Zbormajstrovi. Na strunový nástroj.
19 (VUL) Dominus Deus fortitudo mea et ponet pedes meos quasi cervorum et super excelsa mea deducet me. Magistro chori. Ad sonitum chordarum.
19 (SVD) الرب السيد قوّتي ويجعل قدميّ كالايائل ويمشيني على مرتفعاتي. لرئيس المغنين على آلاتي ذوات الاوتار


Hab 3, 1-19





Hab 3,1 - Slová "na spôsob žalospevu" sú neisté.

Hab 3,2 - Proroka pojala bázeň pre trest, ktorý Boh v predošlom videní predpovedal Chaldejcom. Keďže však tento trest bude súčasne oslobodením Izraela a obnovením Božieho kráľovstva, prosí prorok, aby Pán splnil proroctvo, a to nie až na konci lehoty, označenej v 2,3, ale ešte pred jej uplynutím: "uprostred rokov". Prosí však, aby Boh bol milosrdný aj k tým, ktorých tresce.

Hab 3,3-7 - Verše opisujú Pánov príchod, a to tak, akoby Pán aj v budúcnosti prišiel od Sinajského polostrova, ako keď išiel v čele svojho ľudu po východe z Egypta. Teman pozri Jer 49,7. – Vrch Faran bol pri púšti toho istého mena na Sinajskom polostrove.

Hab 3,5-7 - Boh vo svojej velebe prichádza proti nepriateľom svojho národa. Vo svojom sprievode má rany, ktorými trestáva: mor a oheň. Mnohí aj "plameň" rozumejú o chorobe, horúčke. Boh ako vojvodca premeria zem, vojsko, na ktorom chce poraziť svojich nepriateľov. Všetko, čo podniká, je ustanovené od večnosti. Z nepriateľov sa spomínajú dva arabské kmene: Kušan a Madián. Mnohí však za príkladom sv. Hieronyma miesto Kušana myslia na Etiópiu, ktorá sa hebrejsky volala Kur (Kúš). – Vrchy a kopce volá Biblia večnými pre ich trvalosť.

Hab 3,8 - Keď Boh kedysi rozdvojil Červené more a zastavil vody Jordána, nerobil to z hnevu proti moru a rieke, ale chcel svoj ľud oslobodiť od nepriateľov. I v budúcnosti vystúpi proti nepriateľom ako bojovník na bojovom voze a s kušou v ruke, ako to prisľúbil svojmu národu.

Hab 3,10 - Celá príroda sa podrobuje jeho vláde. V búrke, ktorú on rozkáže, priepasť oceána dvíha do výšav "ruky", vlny; jeho blesky zatienia slnko a mesiac. Podľa starovekého ľudového názoru slnko i mesiac mali na nebi svoje príbytky, Ž 19,6; porov. Iz 13,10; Joel 3,15.

Hab 3,13 - Pánov pomazaný je kráľ Pánovho národa; hlava domu bezbožníkovho je nepriateľský kráľ. – Obnažiť základy domu znamená zrútiť ho až do základov.

Hab 3,15 - Opäť sa robí narážka na prechod cez Červené more a cez Jordán.

Hab 3,16 - Útočiaci národ, ktorý mal prísť, boli Chaldejci. Porov. 1,6.

Hab 3,16-19 - Prorok sa chveje, lebo vie, že záchrana príde až po veľkých národných útrapách; porov. 1,6 n. Okrem nepriateľa postihne krajinu aj neúroda a hlad. Prorok však dúfa v Pána. Nepriateľ je síce rýchly (porov. 1,8), ale prorok a jeho národ Pánovou pomocou ešte rýchlejšie unikne jeho útokom, bude mať nohy ako laň; porov. Ž 18,34; víťazne a s radostným spevom bude vykračovať po výšinách, porov. Dt 32,13. – Slovo "spásy" vo verši 18 Vulg neprekladá, ale prepisuje hebrejské slovo, ktoré v našej výslovnosti znie "Ježiš", hoci sám prekladateľ vie, že tu nie je reč výslovne o Mesiášovi.